preskočiť na hlavný obsah

Zmeny v bývaní v meste a na vidieku

/up/images/featured/images/0-mestozmeny.jpg


Je nesporné, že slovenská spoločnosť urobila v transformačnom období z konca 20. a začiatku 21. storočia výrazné a rozsiahle zmeny v ekonomickej, sociálnej, civilizačnej i spoločensko-kultúrnej oblasti, ktoré sa, pochopiteľne, museli prejaviť i zmenami v rôznych oblastiach života spoločnosti a v rôznych segmentoch jej sociálno-priestorovej situácie. Avšak práve bývanie je oblasťou, kde sa tento komplex zmien synergicky prejavuje, či už pozitívne alebo negatívne, veľmi výrazne.

Oblasť bývanie prešla v transformačnom a post-transformačnom období výraznými zmenami a to v kvantitatívnej oblasti, ale aj kvalitatívnej, vo fyzických a priestorových štruktúrach či v lokalizácii funkcie bývania. Vývojové zmeny v oblasti bývania sú dôležité, lebo táto oblasť má priame či nepriame dopady na množstvo iných sfér života jednotlivca, rodiny i spoločnosti, ovplyvňuje životné stratégie (osobné, rodinné) a premieta sa do prirodzeného i do migračného pohybu (správania) obyvateľstva atď.

Na niektoré z týchto problémových oblastí sa chceme koncentrovať v tomto príspevku, s dôrazom na zmeny v široko chápanom bývaní v urbánnom a rurálnom prostredí, pretože v každom z týchto sídelných typov sa situácia v bývaní prejavuje špecificky a aj vývojové zmeny sú odlišné. Dôraz bude položený na sociálne a sociálno-priestorové aspekty a dopady zmien v bývaní.

1)BÝVANIE V KONTEXTOCH SPOLOČENSKÝCH ZMIEN

Vývojové nerovnováhy v bývaní na Slovensku sú početné, zložité a viacdimenzionálne. Niektoré z nich sú dlhodobejšie a podstata ich problémovosti bola založená v predchádzajúcom období, niektoré sú produktom transformačného obdobia, resp. toto obdobie ich skomplikovalo či prehĺbilo ich problémovosť, najmä pokiaľ ide o ich sociálne dopady. Prognózy či očakávania, ktoré v oblasti bývania boli v počiatku 90. rokov pomerne optimistické a neskôr síce stále korigované, sa zďaleka nepodarilo naplniť. V post-transformačnom období po roku 2000 sa situácia v niektorých oblastiach mení, i keď kvalitatívne, priestorovo a sociálne v iných kontextoch ako tomu bolo v počiatkoch transformácie (Gajdoš, P., 1998).

Dramatickou zmenou prechádzali aj základné podmienky pre saturáciu potrieb bývania teda samotná bytová výstavba. Východiskový stav začiatku 90. rokov bol obdobím výraznej redukcie bytovej výstavby, nefunkčného trhu s bytmi a prehlbovania bytového problému hlavne v mestách. Ten bol navyše spojený aj s úbytkom bytov, a to najmä z dôvodu transformácie funkcie bytov pre iné, najmä komerčné využitie. Do vývoja bytovej situácie zasiahli aj uskutočnené reštitúcie bytového fondu. V rokoch 1991 až 1995 bol na Slovensku čistý prírastok iba asi 20 tisíc bytov. Situácia sa v druhej polovici 90. rokov výraznejšie nezmenila a napríklad v roku 1997 bolo dokončených iba 7 172 bytov. Aktivity v bytovej oblasti sa v tomto období orientujú podstatne výraznejšie na obnovu a modernizáciu existujúceho, najmä staršieho bytového fondu ako na novú výstavbu. Chýbal výraznejší záujem investorov i dostatok finančných prostriedkov. Bol síce zriadený Štátny fond podpory bývania, tento však nedisponoval primeranými finančnými zdrojmi, ktoré by mohli uspokojiť stále rastúci počet žiadateľov. Ostatné formy podpory bývania (stavebné sporenie...) mali viac-menej iba doplnkový charakter.

Reálne možnosti obyvateľov dostať sa k vhodnému bytu komplikoval aj rast finančnej náročnosti nielen získania nového bytu, ale i prevádzky bývania. Výrazne sa zvyšovali ceny za bývanie, zvyšovali sa ceny nájomného i ceny služieb spojených s bývaním (energie, voda, teplo...). Bytová kríza spojená s nedostatkom bytov na jednej strane výrazne zvýšila ceny bytov, čím sa znižovala ich dostupnosť pre väčšinu záujemcov o byty, najmä mladých ľudí, ale taktiež iniciovala novú bytovú výstavbu a záujem developerov o ňu. Ovplyvnila aj intenzifikáciu nových sídelných procesov, z nich najmä suburbanizácia začala výraznejšie ovplyvňovať oblasť bývania (sociálne ai priestorovo).

To sa prejavilo vo vývoji bytovej výstavby po roku 2000, kedy intenzita výstavby bytov výrazne rástla. Táto intenzifikácia súvisela hlavne s pôsobením developerskych firiem orientovaných na bytovú výstavbu, čiastočne aj s aktivitami obecných samospráv a ich záujmom prostredníctvom výstavby bytových domov stabilizovať resp. pritiahnuť obyvateľov (najmä mladšie vekové kategórie a mladé rodiny) do obce. V roku 2001 bolo na Slovensku dokončených 10 321 bytov, v roku 2004 to bolo 12 592 bytov, a v roku 2009 bolo dokončených už 18 834 bytov a začala sa výstavba 20 325 bytov. Medzi dokončenými bytmi vysoké zastúpenie majú rodinné domy (47,9 %), z nich prevažnú časť predstavujú rodinné domy postavené v suburbánnych sídlach vo vidieckom zázemí miest (najmä v okresoch Senec (až 11,32 % zo SR), Dunajská Streda, Nitra, Trnava, Žilina, Malacky). Celkove až 1/3 postavených bytov v roku 2009 sa nachádza v Bratislavskom kraji, zatiaľ čo na celom východnom Slovensku to bolo iba 13,5 % z celkového počtu odovzdaných bytov v SR.

V poslednom období registrujeme aj nárast počtu novopostavených bytov v bytových domoch, a taktiež aj nárast počtu postavených obecných nájomných bytov, ktoré sú podporované návratnými a nenávratnými formami podpory zo štátneho rozpočtu. V roku 2009 bolo v bytových domoch postavených 7 455 bytov (oproti roku 2008 nárast o 1 430 bytov). Rastúci podiel výstavby bytov v bytových domoch poukazuje na zvyšujúci sa záujem investorov investovať do takejto formy výstavby a taktiež na rastúci záujem obyvateľstva o kúpu takýchto bytov. Pozitívny trend výstavby bytov vo vlastníctve miest a obcí (v roku 2008 sa začalo s výstavbou 2 719 bytov v obecnom vlastníctve) ovplyvnil hlavne vytvorený systém štátnej podpory na obstaranie nájomných bytov, prípravu územia a technickej vybavenosti súvisiacej s výstavbou bytov, čo zachovalo záujem obcí o výstavbu nájomných bytov.

Dôsledky spoločenských zmien v bývaní

Výrazné kvalitatívne zmeny v bývaní na Slovensku však boli iniciované a sprevádzané zmenami v hodnotách, spôsobe života a preferenciách obyvateľov v oblasti bývania. Prehlbovanie sociálno-ekonomických rozdielov medzi sociálnymi skupinami obyvateľov sa zviditeľňovalo práve cez bývanie veľmi výrazne. Postupne sa menia tiež nároky na kvalitu bývania, kde sa čoraz výraznejšie prejavujú aj symbolické a iné kultúrne významy. Pod kvalitným bývaním sa čoraz viac rozumie napríklad atraktivita sociálneho a kvalita ekologického prostredia. Postupne sa zvyšujú nároky na vybavenosť sídla, preferované sú obce s materskou školou, základnou školou, s obchodmi, územia s nižšou mierou nezamestnanosti, bez sociálne problémových skupín a iné. Rastie význam dobrej adresy bydliska spojenej s novým rodinným domom v atraktívnom sídle mimo mesta. Predstava vlastného domu začína byť postupne obohacovaná o kvalitu objektu, začínajú sa zvyšovať nároky na architektonické riešenie domu, na stavebnotechnické zhotovenie atď. Tieto atribúty prostredia sa vzťahujú hlavne na obce či lokality v zázemí miest, kde sa usídľujú suburbánni rezidenti.

V súčasnosti už možno zaznamenať ďalší posun vo vývoji preferencií bývania, najmä u vyšších sociálnych vrstiev. Satelitné mestečká sú bohatými obyvateľmi postupne opúšťané a títo smerujú napr. do kvalitných pôvodných vilových štvrtí miest či rodinných sídel v atraktívnych lokalitách mesta resp. do uzavretých lokalít novej bytovej výstavby. Mať nový dom je dnes pre vyššie stredné triedy stále častejšie menej dôležité, než miesto, kde je postavený. Naopak nižšie stredné vrstvy intenzívnejšie participujú na suburbanizácii a odchode z miest na vidiek.

Sociálne bývanie

Jedným z prejavov prehlbujúcej sa sociálnej diferenciácie spoločnosti bolo výraznejšie prejavenie sa problému sociálneho bývania, ktoré sa stalo novým fenoménom v oblasti bývania a to nielen v mestách. Bývanie sociálne odkázaných ľudí predstavuje problém, ktorého riešenie zostalo najmä v kompetencii obcí. Napriek tomu, že výrazne rastúci počet ľudí a rodín odkázaných na sociálne bývanie a bezdomovcov posúval tento problém z okraja do centra pozornosti, nedosiahli sa v tejto oblasti podstatnejšie výsledky. Prirodzený základ pre sociálne bývanie predstavuje obecný nájomný bytový fond. Mestá a obce v rámci transformácie bytovej politiky prevzali úlohu poskytovateľov verejného nájomného bývania. Význam nájomného bývania (teda neprivatizovaného obecného bytového fondu), je najmä v službe predovšetkým sociálnym skupinám, ktoré nie sú samostatne schopné si bývanie zabezpečiť na voľnom trhu s byty. Ale privatizáciou obecného bytového fondu sa obce zbavujú reálnej možnosti vzniku sociálneho bývania a to napr. aj štartovacích bytov pre mladé a začínajúce rodiny. To nielen znižuje atraktívnosť a spolupatričnosť obyvateľov s obcou, ale razantné znižovanie stavu sociálneho bývania v obciach môže viesť v budúcnosti ku zvýšeniu bezdomovectva a k sociálnej nestabilite, najmä ak si uvedomíme, že značné množstvo ľudí, žije tesne nad hranicou chudoby a výdavky na bývanie tvoria významnú časť spotrebného koša.

Špecifiká trhu s bývaním

Na Slovensku je špecifikom trhu s bývaním nielen jeho nerozvinutosť, ale najmä jeho väčšia zotrvačnosť, v dôsledku čoho nerozvinutý trh s bytmi pôsobí ako určitá „brzda" z pohľadu zmien na trhu práce a zvyšuje nezamestnanosť. Bývanie sa stáva istou bariérou pre migračnú mobilitu pre niektoré skupiny ľudí, najmä z málo rozvinutých a periférnych regiónov s vysokou nezamestnanosťou v dôsledku situácie, že cena ich nehnuteľnosti je nižšia než hodnota hypotekárneho úveru, ktorý domácnosť na jej získanie použila, resp. cena ich nehnuteľnosti je iba nepatrná oproti cene nehnuteľnosti v meste (sídle), kam by sa chceli presťahovať. Na Slovensku však hrá vlastníctvo domu/bytu významnú úlohu z hľadiska ochoty sťahovať sa za prácou. Najmä vlastníci rodinných domov sú pomerne výrazne sídelne stabilizovaní v mieste lokalizácie ich domu. K obmedzeniu priestorovej mobility domácností za pracovnými príležitosťami prispieva aj zväčšovanie regionálnych rozdielov vo finančnej dostupnosti bývania, ktoré bránia pracovnej mobilite najmä u ľudí s nižšou kvalifikáciou, ale i z regiónov s nízkou hodnotou bytového fondu.

Táto situácia pretrváva prakticky počas celého transformačného i posttransformačného obdobia a tento vplyv bývania v tejto oblasti je potrebné rešpektovať. Napriek tomu sťahovanie sa z bytových dôvodov sa stáva najvýznamnejším motívom vnútorného sťahovania na Slovensku, i keď ťažiskovo stále ide najmä o sťahovanie v rámci okresu resp. kraja bydliska. Ukazuje sa, že i pri tlaku ekonomického systému na väčšiu priestorovú pohyblivosť sa obyvatelia Slovenska sťahovať veľmi nechcú. Sídelná stabilita (usadenosť) a lipnutie na známom prostredí je výrazný mentálny rys slovenskej populácie. Ukazuje sa, že pre Slovákov je dom symbolicky a hodnotovo známkou životného úspechu a sociálneho statusu, a že v období pracovnej a životnej neistoty ľudia dávajú prednosť priestorovej stabilite a istote aspoň v bývaní. Výrazne sa tu však prejavuje aj špecifický charakter osídlenia Slovenska, ktoré umožňuje dochádzanie do práce a za vybavenosťou aj do vzdialenejších miest, ako aj preferencia pracovnej migrácie do ekonomických centier či do zahraničia na väčšie časové obdobie, bez zmeny trvalého bydliska.

Zmeny preferencií v bývaní rast záujmu o bývanie na dedine

Podstatné spoločenské zmeny po roku 1989 sa zásadnejšie prejavili aj v priestorovej lokalizácii bývania a v ďalšom vývoji prímestskej zóny väčších miest. Išlo najmä o zastavenie štátnej výstavby nájomného bývania v mestách, liberalizáciu trhu s nehnuteľnosťami, reštitúcie starších nájomných domov do rúk pôvodných vlastníkov atď. Liberalizácia trhu vyvolala rast cien pôdy na území väčších miest, čo viedlo k tomu, že sa stavia oveľa viac nových bytov za hranicami miest, v obciach v bližších i vzdialenejších prímestských zónach, kde je pôda (pozemky) lacnejšia.

Po roku 1990 sa mení aj sociálna situácia obyvateľov, čo sa prejavuje v prehĺbení sociálnej diferenciácie, ale aj zmenami v hodnotách a potrebách ľudí spojených s bývaním, kde sa začína prejavovať rastúci záujem o bývanie v rodinnom dome a na dedine. U solventnejších kategórií obyvateľov miest sa objavuje tendencia odsťahovať sa z panelových sídlisk a hľadať „vyššiu kvalitu" bývania najmä v novo zakladaných lokalitách predmestskej a prímestskej rodinnej zástavby. Rodinný dom je totiž u Slovákov ešte i v súčasnosti jednoznačne považovaný za najlepší a najdokonalejší spôsob bývania, ktorý je možné dosiahnuť a je spojený s predstavami šťastného a spokojného života. V súčasnosti je suburbanizačný proces na Slovensku výsadou príjmovo vyšších vrstiev obyvateľstva a prejavuje sa predovšetkým v regiónoch s vyššou kúpnou silou, teda hlavne v zázemí miest, ktoré sú ekonomickými centrami na Slovensku.

Dopady naznačených vývojových zmien v spoločnosti a jej sociálnopriestorovej situácii mali priemet v bývaní i na sídelnej úrovni. Sídelný vývoj v transformačnom období celkovo charakterizujú zmeny v mestských a vidieckych sídlach, v ich ľudských potenciáloch, v ich hospodárskej základni, vo vnútorných štruktúrach, vo vzájomných vzťahoch mesta a dediny, v nových podmienkach rozvoja na vidieku atď. Napriek tomu si oba sídelné typy zachovávajú isté špecifiká a odlišnosti. Vývoj v sledovanom období viedol k prehlbovaniu rozdielov medzi urbánnym a rurálnym prostredím vo väčšine oblastí, najmä pokiaľ ide o kvality ľudských potenciálov (demografická, spoločensko-kultúrna, hospodárska, ekonomická oblasť) a ich životné podmienky. Poukážeme aspoň na niektoré špecifiká zmien v bývaní v týchto typoch sídiel.

2)ZMENY V BYVANI V MESTE A URBÁNNOM PROSTREDÍ

Graf 1 Bytová výstavba na Slovensku lokalizácia podľa okresov podiel odovzdaných bytov za obdobie 2001 2008
Na Slovensku podobne ako v ostatných postsocialistických krajinách vývojové zmeny miest, mestského osídlenia i urbánneho prostredia sú výrazné, a sú hlavne dôsledkom vplyvov (faktorov) meniacich kvalitatívnu podstatu spoločekonomiku a so zmenou politického systému. Prejavujú sa tu, pochopiteľne, i osobitosti zodpovedajúce špecifikám Slovenska, jeho osídlenia i veľkosti miest, ale aj špecifické podmienky zapájania miest a mestských oblastí do nadregionálnych a globálnych štruktúr.Podobne ako v iných postsocialistických krajinách strednej Európy sú aj mestá na Slovensku vystavené dvojitej transformácii. Ide nielen o návrat k prirodzeným trendom vývoja osídlenia, ktoré začali ešte začiatkom 20. storočia a boli narušené v období socialistickej industriálnej urbanizácie a tiež o zmeny, keď sa aj slovenské mestá (najmä väčšie) menia v dôsledku ich zapájania sa do štruktúr EÚ a tiež v dôsledku všeobecných trendov globalizácie (Hampl a kol. 1996).

Zmeny v mestách a v urbánnom prostredí prebiehajú dynamickejšie ako na vidieku, a aj prejavy a dopady týchto zmien sú zjavnejšie, ale i sociálne a priestorovo výraznejšie. Mestá prechádzajú významnými zmenami v sociálnych štruktúrach, ale aj v sociálno-priestorových a fyzicko-priestorových štruktúrach.

Mestá na Slovensku začínajú od polovice 90. rokoch strácať obyvateľov v dôsledku rýchleho starnutia ich populácie, ale i sťahovania na vidiek. Trend opúšťania miest súvisí aj s meniacimi sa hodnotovými orientáciami ľudí vo vzťahu k bývaniu i sídelnými preferenciami, ale aj s obnovením súkromného vlastníctva, čo začalo veľmi rýchlo vytvárať záujem po nových „vlastných" domoch/bytoch a to už od polovice 90. rokov viedlo k intenzifikácii výstavby nových suburbánnych rodinných domov na predmestiach resp. v zázemí miest. Výrazne vzrástol záujem o bývanie v sídlach a územiach s dobrým životným prostredím, s prostredím vykazujúcim isté sociálne a bezpečnostné kvality, v menších lokalitách, z ktorých je však dobrá dostupnosť pracovných, vybavenostných i kultúrno-vzdelávacích mestských centier.

Zmeny fyzicko-priestorových štruktúr miest

Výraznejšie sa v mestách začínajú prejavovať vnútrosídelné diferenciačné procesy sociálneho a sociálno-priestorového či funkčného charakteru. Zaznamenávame sociálno-priestorové tlaky segregačného charakteru, ako aj nové prehodnocovanie funkčnosti jednotlivých mestských priestorov, v mnohých prípadoch pod tlakom zvýšenej komercionalizácie. Týka sa to hlavne funkcie bývania.

Výraznou zmenou prechádzajú najmä vnútromestské fyzicko-priestorové štruktúry miest ako dôsledok vytvorenia základných charakteristík trhového prostredia (privatizácia, reštitúcie) a vplyvov globalizačných procesov. Niektoré z transformačných reforiem mali priamy dopad na samotné mesto tým, že v krátkom čase sa tu podstatne zmenili vlastnícke štruktúry značnej časti nehnuteľností (reštitúcie), a iné vytvorili podmienky, ktoré vyvolali zmeny vo využívaní mestského priestoru. Dôsledkom je, že terciérne funkcie čoraz výraznejšie vytláčajú menej výnosné aktivity, čo vedie k zmenám vo funkčnom využití najmä centier miest, k výraznému úbytku bytového fondu, ale aj vybavenosti, k postupnému oslabovaniu obytnej funkcie a poklesu obyvateľstva týchto častí miest.

Doterajší vývoj fyzických štruktúr miest charakterizuje najmä renovácia vnútorných častí miest (centier) a expanzia centrálnych obchodných území. Výrazne do toho zasahuje najmä liberalizácia cien bývania a pôdy. Bol obnovený trh s pozemkami, nehnuteľnosťami a bytmi a pridelená tržná hodnota každému miestu a nehnuteľnosti v meste v závislosti od ich špecifických kvalít (kvalita parcely, kvalita polohy) vyjadrená napr. cenou pozemkov či nájmov. Situáciu na Slovensku stále ovplyvňuje i čiastočne regulovaný trh s byty, v dôsledku čoho najmä v centrách miest žijú obyvatelia v bytoch s regulovaným nájomným, ktorí by neboli schopní platiť tržné nájomné.

Vytvorili sa však už ekonomické podmienky na realizáciu výrazných záujmov mielen nových inštitúcií vznikajúceho trhového prostredia (ako sú banky, úrady, nákupné centrá), ale aj zámožnejšej časti populácie, aby si mohla dopriať kvalitné bývanie v atraktívnom prostredí. Odrazom tohto dopytu v urbánnom prostredí je na jednej strane renovácia vnútorných častí miest, kultivácia BF na sídliskách, na druhej strane akcelerácia suburbanizácie, teda odchodu z mesta za bývaním do prímestského a vidieckeho prostredia.

Výraznejšie sa začala prejavovať aj sociálna polarizácia, zväčšovanie rozdielov medzi jednotlivými vrstvami mestskej spoločnosti a ich priestorové prejavy, kam možno zaradiť aj vznik areálov s nadštandardným bývaním, ale aj mestských častí, kde sa začínajú koncentrovať sociálne slabí.

Mestá na Slovensku selektívny odchod i návraty

V prostredí väčších slovenských miest významne narastajú kvalitatívne rozdiely medzi jednotlivými lokalitami mesta ale i jeho zázemia. Na jednej strane to sú rozvíjajúce sa mestské periférie, zažívajúce boom v podobe rezidenčnej a komerčnej suburbanizácie, či rozvoja nových výrobných areálov. Od druhej polovice 90. rokov hlavne v zázemí Bratislavy a po roku 2000 aj v zázemí ostatných miest dochádza k dynamickému nástupu suburbanizácie (sťahovanie sa ľudí z mesta na vidiek), ktorá je hlavným procesom meniacim prímestskú oblasť a zázemie miest a zahŕňa hlavne bývanie, ale i výrobné či obslužné aktivity, ale významne zasahuje aj do sídelnej štruktúry a krajiny, a odzrkadľujú sa v ňom aj nové spoločenské podmienky a vývojové trendy v oblasti životných štýlov či kvality života. Táto tendencia bola v našich podmienkach podporená rastom reálnych príjmov, ale významne aj zlepšením dostupnosti hypoték, čo umožnilo jednorazovú investíciu do bývania s následným postupným splácaním. Funkcia bývania sa vďaka využívaniu osobného automobilu mohla presunúť do vzdialenejšieho okolia miest. Budovanie ciest (najmä diaľnic) umožnilo prístup veľkého množstva relatívne lacnej pôdy v zázemí miest pre novú výstavbu, čo pre značnú časť domácností umožnilo realizovať svoj sen o bývaní vo vlastnom rodinnom dome na vidieku. Z miest do suburbánnych lokalít na Slovensku odchádzajú hlavne mladší ľudia a mladšie rodiny ako aj ľudia s vyšším sociálnoekonomickým statusom.

Na druhej strane sú centrá miest, ktoré sú fyzicky a funkčne oživované procesmi komercializácie, ako aj špecifické štvrte vnútorného mesta, revitalizované procesom gentrifikácie. Ide o proces, pri ktorom dochádza k rehabilitácii obytného prostredia niektorých štvrtí v centrálnych častiach veľkých miest a k postupnému vytláčaniu a nahradzovaniu pôvodného obyvateľstva príjmovo silnejšími vrstvami novo prichádzajúcich. Ide väčšinou o mladých, a bezdetných ľudí plne orientovaných na samých seba, a hlavne na svoj kariérny život, ktorých láka ľahká dostupnosť centra a blízkosť diania v meste. Týka sa to iba malého počtu miest na Slovensku a aj malého počtu mestských lokalít.

V poslednom období sú však isté náznaky, že postupne dochádza k ďalšej zmene. Čoraz širšia ponuka kvalitného bývania v atraktívnych lokalitách mesta začína späť priťahovať aj ľudí s vyššími príjmami. Samotný proces striedania suburbanizácie a reurbanizácie je podriadený istej cykličnosti, a týmto cyklom budú zrejme prechádzať iba niektoré mestá na Slovensku (najmä Bratislava, kde to bude rýchlejšie). Významnú úlohu tu zohrajú napr. náklady na bývanie pre začínajúce rodiny, príjmy ľudí, ale aj stratégie developerov, ktorí počítajú s tým, že existuje kategória ľudí, ktorí nemajú záujem bývať mimo mesta. Zdá sa, že veľká vlna suburbanizácie sa u nás začína najmä v zázemiach väčších miest zmierňovať a začína sa presadzovať vplyv reurbanizácie. V súčasnosti sú však mestá úplne vystavení dôsledkom suburbanizácie.

3)ZMENY V BÝVANÍ NA VIDIEKU

Transformácia vidieka na Slovensku prebiehala špecificky a bola sýtená aj inými faktormi ako tomu bolo v meste. Bolo to spôsobené špecifickými vývojovými potenciálmi vidieka ako aj charakteristikami jeho sociálnych potenciálov a úrovňou rozvoja sídelných podmienok, najmä v infraštruktúrnej oblasti. Hlavné problémy dedinských sídiel, to je široké spektrum problémových oblastí (demografických, sociálnych, hospodárskych, civilizačných, informačných, kultúrnych atď.), ktoré v synergickom vyjadrení predstavujú zložité rozvojové dispozície vidieckych sídiel na Slovensku. Vidiecke sídla na Slovensku sú značne diferencované a rozdiely medzi nimi sa ďalej prehlbujú.

Selektívny rozvoj vidieka

Vidiek na Slovensku charakterizuje hlavne prehlbovanie diferenciácie, nielen oproti mestu, ale aj vnútorne ide o značne diferencovaný sídelný typ, kde na jednej strane existujú obce, kde sa za pomoci rôznych fondov už podarilo občanom a miestnym samosprávam dosiahnuť určité zlepšenia v civilizačnom rozvoji a v kultivácii sídelných a životných podmienok. Na druhej strane sa odlišujú hlavne menšie vidiecke obce a obce vzdialenejšie od mestských centier, kde napriek istému zlepšovaniu civilizačnej úrovne ich sídelných podmienok, pretrváva ich nedostatočná atraktivita pre bývanie, na čom sa podieľa napríklad i nedostatok pracovných príležitostí a súvisiace sociálne a ekonomické problémy. Ich populačná situácia sa naďalej zhoršuje, chýba im kvalitnejší ľudský kapitál i finančné prostriedky na výstavbu civilizačnej infraštruktúry a celkovo rozvoja obce. Špecifický sídelný typ predstavujú suburbánne obce, ktoré zaznamenávajú značné zlepšenie kvalít ich ľudských potenciálov, ako aj zlepšenie bývania a celkovo sídelných a životných podmienok.

Slovenský vidiek od 90. rokov charakterizuje hlavne skvalitňovanie sídelných podmienok. Táto kultivácia vo vidieckych sídlach, a to najmä pokiaľ ide o technickú, ekologickú a sociálnu infraštruktúru, prispieva k tomu, že tieto sídla vytvárajú, popri nesporným a neprehliadnuteľným kvalitám svojho sociálneho i ekologického prostredia, vhodné dispozície i pre dobré bývanie, rozvoj agroturistiky a poznávacej turistiky, ale i podnikanie. Latentné dispozície vidieka sa aktivizujú najmä v oblasti bývania. U niektorých sociálnych a socioprofesných skupín mestského obyvateľstva rastie záujem o bývanie na vidieku. Je to však sídelne selektívny proces a týka sa vidieckych sídiel a území s dobrým životným prostredím, s prostredím vykazujúcim isté sociálne a bezpečnostné kvality, v menších lokalitách, z ktorých je však dobrá dostupnosť pracovných, vybavenostných i kultúrno-vzdelávacích mestských centier. Zlepšovanie podmienok širšie chápaného bývania na vidieku umožňujú aj finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov či iných zdrojov. Atakovanie týchto zdrojov je medzi obcami veľmi rozšírené a väčšina obcí sa uchádzala (alebo sa plánuje uchádzať) o pomoc z týchto fondov, i keď ich úspešnosť zatiaľ nie je vysoká, ale zvyšuje sa. Vidieksa stáva atraktívnym aj pre umiestňovanie vysokých technológií. Vznikajú tam hospodárske zóny, technologické a industriálne parky, logistické centrá atď.

Napriek týmto zmenám charakterizuje väčšinu vidieckych obcí na Slovensku značný rozsah sociálnoekonomických problémov a tiež problémov v oblasti infraštruktúr a bývania. Sociálnoekonomické problémy sa premietajú aj do podôb stavebných aktivít. Pre vidiecke obce, ktoré sa nachádzajú v hospodársky sa rozvíjajúcich regiónoch, je od polovice 90. rokov typická vysoká stavebná aktivita. Smeruje do rekonštrukcií a modernizácií existujúcich fondov a prejavuje sa aj v boome výstavby nových rezidenčných objektov. Vo väčšej miere sa to prejavuje aj v investovaní do zlepšenia infraštruktúrnej vybavenosti. S rastúcou problémovosťou regiónov a vidieckych sídiel tieto aktivity klesajú, premietajú sa skôr do rekonštrukcie a modernizácie domového a bytového fondu. V zaostávajúcich a problémových regiónoch sú aj tieto aktivity redukované (Falťan 2009).

Vidiek prechádza v transformačnom a post-transformačnom období výraznými zmenami, ktoré menia prostredie vidieckych obcí a ich rozvojové možnosti tak pozitívne ako i negatívne. Z našich výskumov vyplýva, že za posledných 10 rokov sa negatívne zmeny týkali predovšetkým prehĺbenia problémov so zamestnanosťou, nedostatku pracovných príležitostí v obci a v dostupnom okolí. Negatívne zmeny boli spojené aj so zhoršením medziľudských vzťahov a nárastom počtu sociálne problémových skupín obyvateľov, ale aj so zhoršením vekovej štruktúry obyvateľov, ale i celkove s ich nízkou aktivitou a zapájaním sa do riešenia problémov a do života obce. Naopak k oblastiam, kde sa za posledných desať rokov udiali najvýraznejšie pozitívne zmeny, patria popri skvalitňovaní fungovania miestnej samosprávy hlavne zmeny v sídelnom prostredí obcí, či už ide o technickú infraštruktúru a celkový vzhľad obce, kvalitu životného prostredia, možnosti bytovej výstavby či zastúpenie (rozšírenie škály) obchodov. Teda oblasti kultivujúce široko chápané bývanie.

Napriek zmenám disponujú vidiecke obce prednosťami, ktoré tvoria široké spektrum disponibilít, na ktorých stojí ich atraktivita. Medzi najvýznamnejšie prednosti vidieckych obcí patrí dobrá dopravná dostupnosť centier okresu z obce, pomerne vybudovaná technická infraštruktúra, kvalitné životné prostredie, územné rezervy pre bytovú výstavbu, ale aj možnosti vzdelávania v obci, dostupná zdravotná starostlivosť, rekreačné podmienky, bezpečnosť v obci, príjemné spoločenské prostredie obce atď. (Gajdoš, Moravanská, 2010).

Suburbanizácia renesancia prímestskej zóny

Najvýraznejšími zmenami, popri centrách miest, prechádza prímestská zóna, ktorú tvoria vidiecke obce v zázemí väčších miest tzv. suburbánne obce, kde sa koncentruje intenzívna bytová výstavba a ktoré rastú aj populačne v dôsledku sťahovania sa obyvateľov z miest. Ide o obce v zázemí miest, ktoré disponovali a disponujú dostatkom stavebných parciel, ktoré boli a sú k dispozícii. Obce začali „súťažiť" o získanie takejto výstavby, čo viedlo k rozšíreniu ponuky aj o lacnejšie pozemky a celkovo to viedlo k rozšíreniu ich dostupnosti. Aktivity v tomto smere vyvíjajú vlastníci nehnuteľností, ale aj developeri a samotné samosprávy obcí.

Na iný rozmer suburbanizácie a jej problémových dopadov upozorňujú Cílek a Baše (2005) pričom poukazujú na skutočnosť, že na mnohých miestach prebehli alebo prebiehajú ekonomické transakcie spojené s predajom/kúpou poľnohospodárskych pozemkov, s cieľom premeniť ich na stavebné pozemky v rozsahu, ktorý ďaleko presahuje potreby výstavby. Na týchto transakciách sa dá zarobiť, preto developerske firmy sa snažia za každú cenu túto lacnú pôdu získať. Často tak stavebné pozemky vznikajú na úplne nevhodných lokalitách, napr. pozdĺž frekventovaných ciest, alebo developeri nasľubujú obci, že nalákajú k bývaniu bohatých ľudí, následne sa však ukáže, že si novousadlíci ponechali svoje trvalé bydlisko a sídlo firmy v meste. Obce tak prichádzajú o príjmy pri výbere daní a ešte musia doplácať na údržbu komunikácií a sietí. Veľkým problémom sa môže stať aj zablokovanie pozemkov vyňatých z poľnohospodárskeho pôdneho fondu pre výstavbu, ku ktorej však z nejakých dôvodov nedošlo. Tieto pozemky však zostávajú naďalej vo vlastníctve alebo v zálohe finančných úradov a ich spätné vykúpenie je nad finančné možnosti obce.

Aj keď suburbanizácia nie je u nás zatiaľ výraznejším problémom, objavuje sa však už viacero jej dopadov (dopravných, ekologických, sociálnych...), ktoré by si žiadali väčšiu pozornosť samospráv, odborníkov i politikov. Obce zatiaľ výrazne preferujú tento proces a často si neuvedomujú problémy, ktoré tento proces prináša a nemajú vypracované ani efektívne mechanizmy regulácie jeho negatívnych dopadov.

Ako ďalej v bývaní na Slovensku

Zásadnou axiómou, z ktorej treba pri úvahách ako ďalej s bývaním vychádzať, je skutočnosť, že zodpovednosť za zabezpečovanie si bývania sa už jasne presunula na občana príp. na obce. Štát sa stavia do pozície toho, kto iba vytvára predpoklady, ale sám sa už na výstavbe nepodieľa. I v tejto novej situácii sa však štát úplne nemôže zbaviť zodpovednosti za túto sociálne a existenčne tak významnú oblasť života človeka, rodiny, bez vytvárania vhodných podmienok a to nie iba legislatívneho charakteru.

Koncepcia bytovej politiky štátu musí rešpektovať tiež sociálnu štruktúrovanosť spoločnosti ako i jej príjmové rozloženie. Taktiež je potrebné definovať miesto bývania v sústave sociálnej politiky štátu, vrátane individuálnych, sociálnych bytových problémov a vypracovať prijateľný mechanizmus finančnej participácie obyvateľov na bytovej výstavbe. Treba sa rozlúčiť s často prezentovanou axiómou aj v tejto oblasti, že trh všetko vyrieši. Nikde v Európe nie je možné nájsť dobrú a dostupnú bytovú výstavbu pre všetkých občanov bez nejakej formy štátnej podpory.

Súčasnú situáciu v bývaní na Slovensku, a to nielen v kontexte aktuálneho stavu, ale i ďalšieho rozvoja bývania, nie je možné redukovať iba na jeden aspekt, zvyčajne ekonomický. To by bolo zjednodušujúce a neefektívne. Nahromadené problémy poukazujú na naliehavú potrebu venovať veľkú pozornosť široko chápanej oblasti bývania a vytváraniu podmienok pre jeho dostupnosť. Zabezpečenie tejto základnej ľudskej potreby je významnou súčasťou trvalo udržateľného rozvoja mesta, dediny, regiónu či spoločnosti. Táto oblasť tvorí jednu zo zásadných sfér ľudskej každodennosti a je jednou z najvýznamnejších súčastí životnej úrovne a predpokladu dosahovania istej kvality života. Cieľom by teda malo byť zlepšenie kvality života v ľudských sídlach, čo znamená nezredukovať problém bývania iba na byt a bytovú výstavbu, ale ani neobchádzať tento problém. Treba ho považovať za jeden z prioritných, ale zároveň ako mnohodimenzionálny problém, v ktorom existuje celý rad subproblémov (nie iba nedostatok bytov) a aj tie je potrebné riešiť. A to komplexne a systémovo.

Znamená to rešpektovať právo na primerané bývanie ako základ existencie človeka ako kultúrnej ľudskej bytosti. No zároveň nemožno riešenie problému sociálneho bývania odsúvať resp. tlačiť pred sebou dovtedy, až jeho naliehavosť bude neudržateľná a ťažko zvládateľná. Rozširovať ponuku finančne dostupného bývania i tým, ktorí nie sú schopní podieľať sa na trhu s bytmi, pričom trh usmerňovať tak, aby sa správal efektívne, spôsobom zodpovedajúcim sociálnym a environmentálnym požiadavkám a využíval pritom všetok disponibilný a aj nevyužívaný bytový fond, ktorý je hlavne na dedine a v problémových regiónoch. Alokácia investícií do oblasti technickej, sociálnej, ekologickej či dopravnej a komunikačnej infraštruktúry je regionálne, ale i sídelne značne diferencovaná, čo vytvára aj značne diferencované predpoklady zvyšovania civilizačného štandardu bytového fondu a bývania. Predpokladom jeho lepšieho využívania sú komplexné a systémové intervencie do životných podmienok týchto sídiel a regiónov a efektívna regionálna politika štátu, koordinovaná s lokálnymi politikami regiónov či sídiel.

PhDr. Peter Gajdoš, CSc., Sociologický ústav SAV, Bratislava Foto: archív redakcie

Literatúra:
[1]    Cílek,    V., Baše, M. (2005): Suburbanizace pražského okolí: dopady na sociální prostředí a krajinu. Praha
[2]    Falťan,    Ľ. (2009): Historické kontexty vývoja sídelnej štruktúry Slovenska. In: Špecifiká sídelného vývoja
na Slovensku. SÚ SAV, Bratislava
[3]    Gajdoš,    P. (1998): K niektorým súvislostiam transformácie bývania na Slovensku. In Sociológia, roč. 30, č. 2
[4]    Gajdoš,    P., Moravanská, K. (2011): Hodnotenie stavu rozvojových možností a vývojových zmien obcí na Slovensku z pohľadu predstaviteľov obecných samospráv. Interný materiál SÚ SAV, Bratislava
[5]    Hampl,    M. a kol. (1996): Geografická organizace společnosti a transformační procesy v ČR. PrF UK, Praha
[6]    ŠÚ    SR údaje za oblasť bývania a bytovej výstavby v SR, a údaje o pohybe obyvateľstva SR

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Páčil sa vám článok?

áno: 182     nie: 133

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby