preskočiť na hlavný obsah

Zhotovujeme priečky

/up/images/featured/images/Zhotovujeme_priecky_0.png

Priečky sú nenosné konštrukcie, ktoré od seba oddeľujú priestory nielen opticky, ale aj zvukovo, tepelnoizolačne, protipožiarne, pričom dotvárajú vzhľad interiéru. Môžu sa zhotovovať mokrým spôsobom - murovať z kusových stavív alebo monoliticky alebo suchou výstavbou - montovať z dielcov.

Podľa objemu zhotovených priečok z celkovej výstavby sa v poslednej dobe čoraz viac používajú montované priečky, najmä pre ich rýchlu montáž a dokonalý povrchový vzhľad. Ich veľkou prednosťou je aj to, že stredom priečok sa veľmi jednoducho dajú viesť inštalácie. Pri niektorých typoch budov je veľkým prínosom tohto druhu priečok aj ich jednoduchá demontáž, najmä ak potrebujeme dosiahnuť variabilitu interiéru. Používajú sa najmä v budovách občianskej výstavby, ako sú administratívne budovy, hotely, ale i školy, nemocnice, no nachádzajú svoje miesto aj v individuálnej výstavbe. Murované priečky sa najviac uplatňujú v bytovom sektore a vo výstavbe rodinných domov.

Murovanie


Každý výrobca nosných tehál alebo tvaroviek na obvodové či vnútorné steny ponúka i tvarovky na priečky. Majú rovnakú výšku ako nosné tehly, preto sa veľmi dobre navzájom spájajú. Ich hrúbka závisí od konkrétneho návrhu a potreby oddelenia jednotlivých miestností. Môžeme postaviť priečku od 6 cm hrúbky (resp. 7,5 cm) do 15 cm. Treba brať do úvahy základné požiadavky, ktoré rozhodujú o hrúbke priečky, a to je jej zvukovoizolačná schopnosť a protipožiarna únosnosť. Nezanedbateľná je aj požiadavka tepelnej izolácie medzi dvoma miestnosťami s rôznymi teplotami interiéru (v spálni uvažujeme s teplotou 21 C a v kúpeľni 24 C). Pretože všetky dnes vyrábané materiály na murovanie dosahujú požadovanú kvalitu, výber konkrétneho druhu je výsostne subjektívna záležitosť.

Tehlové materiály

Používajú sa najmä na zhotovenie nosných a obvodových múrov. Výhodou tehlového muriva je jeho vysoká pevnosť v tlaku, dostatočná tepelná a zvuková izolácia a spĺňa aj požiadavku protipožiarnej bezpečnosti. Tehlové tvarovky na priečky majú dutiny, sú teda ľahké a dobre sa s nimi manipuluje. Výška jednotlivých radov je taká istá ako u obvodového alebo vnútorného nosného muriva, preto jednotlivé rady priečky môžeme zapúšťať do nosných a obvodových múrov ozubmi alebo kapsami. Toto riešenie predstavuje starý spôsob kotvenia priečok ku zvislým nosným konštrukciám, dnes sa už používa hlavne kotvenie kovovými príložkami tvaru L alebo oceľovou výstužou. Príložky sa zakotvia do nosného múru zvislo a vodorovná časť sa zamuruje do ložnej - vodorovnej škáry muriva priečky. Kvôli zvukovej izolácii by mala byť hrúbka priečky nad 10 cm, v praxi sa však stretávame aj s menšími hrúbkami (pod 10 cm), najmä ak oddeľujeme napr. WC od kúpeľne, kúpeľňu od kuchyne a podobne. Pri priečkach medzi obytnými priestormi by sme mali kvôli akustickej pohode použiť väčšiu hrúbku.

Pretože sa tehlové priečky vyrábajú pálením keramickej hliny zmiešanej s pieskom a prísadami (napr. jemné piliny na vyľahčenie tvaroviek), traduje sa, že tieto steny "dýchajú" a pôsobia ako prírodný materiál. Ich výhodou oproti stenám z iných materiálov je aj vyššia hmotnosť a s tým súvisiaca tepelná akumulácia, čo tiež kvalitatívne prispieva k tepelnej pohode v interiéri. Pretože v priečkovkách sú pozdĺžne dutiny na vyľahčenie, osadzovanie predmetov na priečky sa robí špeciálnymi, na to určenými rozperkami (hmoždinkami). Zhotovenie naddverného prekladu v takomto murive je veľmi jednoduché, nakoľko výrobca ponúka hotové keramické preklady, ktoré sa len nad dverný otvor osadia. Pri výbere konkrétneho prekladu zohľadníme hrúbku priečky a šírku otvoru. Ihneď po zatuhnutí malty sú preklady nosné a môžeme pokračovať v murovaní.

Výrobca tehlových tvaroviek na murovanie priečok ponúka priečkovky hrúbky 80, 115 a 140 mm, všetky výšky 238 mm a dĺžky 500 mm. Tieto dielce majú index zvukovej nepriezvučnosti 39 alebo 44 decibelov a ich požiarna odolnosť je 120 minút. Majú teda vynikajúce zvukovoizolačné a protipožiarne parametre. Spotreba malty na murovanie dosahuje 81 litrov na l m3, čo je dosť, nakoľko uvažujeme s maltou hrúbky 12 mm (238 mm výška tehly + 12 mm výška malty = 250 mm - výškový modul priečkoviek). Drážky a ryhy zhotovujeme špeciálnou frézkou s dvoma kotúčmi a následným vylamovaním kúskov tehly.

Ľahký betón

Tvarovkové murivo z ľahkých betónov je momentálne najviac používané stavivo na murovanie jednak nosných i obvodových múrov, ale aj priečok. Výhodou takéhoto muriva je homogénnosť vo všetkých smeroch a potrebná pevnosť, ľahká manipulácia a v neposlednom rade jednoduché zhotovenie drážok a rýh na osadenie inštalácií. Zásady pri murovaní udáva výrobca tým, či použijeme murivo s perom a drážkou alebo s rovnými čelami. Pri murive s perom a drážkou maltujeme len ložné škáry (dokonca len na hrúbku 2 až 3 mm), čím zjednodušujeme výrobu malty, čiže v konečnom dôsledku urýchľujeme výstavbu. Malta na murovanie je v suchom stave, zarábame ju vo vedre len v takom množstve, ktoré spotrebujeme, tým je na stavbe väčší poriadok a stavanie je aj rýchlejšie.

Tvarovky sa vyrábajú z piesku pridaním spojiva - cementu a vápna (vápenno-pieskové tvárnice). Pridaný hliník zaručuje správne "nakysnutie" a zmenšenie objemovej hmotnosti. Tvarovky sú bielej farby. V závislosti od množstva cementu sa vyrábajú rôzne druhy, rozdelené podľa pevnosti. Ak potrebujeme na priečku osadiť ťažké zariaďovacie predmety, volíme tvarovky vyšších pevností.

Druhou alternatívou výroby je použitie elektrárenského popolčeka namiesto piesku ako plniva. Ide o pórobetón, ktorý dodá výrobkom sivú farbu a predstavuje ekologické zhodnotenie priemyselného odpadu.

Dielce z ľahkého betónu (či už biele alebo sivé) majú dutinky a póry rozmiestnené rovnomerne v celom objeme a zaručujú dobré tepelnotechnické i zvukoizolačné vlastnosti priečok. Nakoľko formy, v ktorých sa tvarovky vyrábajú, sú z ocele, ich presnosť je dokonalá. Ak sa správne muruje a pravidelne kontroluje zvislosť i vodorovnosť riadkov, omietnutie priečok je nenáročné. Nevznikajú také nerovnosti ako pri tehlovom murive, ktoré treba prekryť hrubšou vrstvou omietky.

Priečky z pórobetónu sú v obytných i občianskych stavbách čoraz populárnejšie, nakoľko ich presnosť zaručuje kvalitu hotových stien. Kotvenie je podobné ako pri tehlových priečkach, pomocou oceľových uholníkov, pásov alebo roxorov v ložných škárach. Pretože priečky z týchto priečkoviek sú "mäkké", kotvenie a osadzovanie predmetov na ne musíme robiť podľa predpisu výrobcu - špeciálnymi rozperkami (hmoždinkami).

Zhotovenie naddverných prekladov je tiež jednoduché. Výrobcovia vyrábajú pre rôzne hrúbky priečok samostatné dielce nadpražia, ktoré sa na stavbe len osadia. Ponúkajú dielce na priečky hrúbky 75, 100, 125 a 150 mm, výšky 199 alebo 249 mm a dĺžky 333 alebo 599 mm. Na výber máme tvarovky s perom a drážkou alebo s rovnými čelami. Ak murujeme z tvaroviek s perom a drážkou, na styčné (zvislé) škáry nenanášame maltu. Objemová hmotnosť vápenno-pieskovej tvárnice je 1 400 kg/m3, čo je len o niečo nižšie ako pri tehlových tvarovkách.

Montované priečky

Murované priečky musíme urobiť pred zhotovením podláh, osadiť priamo na stropný panel a to ešte pred omietnutím stropov. Montované priečky však osadzujeme až po zhotovení nášľapných vrstiev podláh a po omietnutí stropov. Po vymurovaní priečok sa teda omietnu najprv stropy, následne steny a potom sa zhotovuje nášľapná vrstva podlahy. Pri zhotovení montovaných priečok máme všetky mokré procesy za sebou, stropy a nosné steny sú omietnuté, podlaha zhotovená, po osadení priečky už len premaľujeme interiér.

V súčasnosti sa používajú priečky na báze dreva, sadrokartónu, kovov, skla i plastov. Ich zhotovenie je časovo nenáročné, nepotrebujú žiadne technologické prestávky na tuhnutie malty ako murované priečky.

Montované priečky sa navrhujú ako v občianskych stavbách, tak i v rodinných domoch. Vari najväčšia výhoda, okrem rýchlosti zhotovenia, je jednoduché vedenie rôznych inštalácií zabudovaných v priečkach. Ak ide o priečku medzi dvoma bytmi, býva zdvojená a inštalácie sa ťahajú samostatne pre každý byt na strane bližšej k patričnému priestoru, pričom sú v strede oddelené sadrokartónovou platňou.

Sadrokartónová priečka a vláknitosadrová priečka je zhotovená z pozinkovaných alebo drevených nosných zvislých profilov, rozostavaných v pravidelných vzdialenostiach, na ktoré sú samoreznými skrutkami alebo sponkami uchytené sadrokartónové tabule. Používajú sa tri druhy sadrokartónu: biely do interiéru, zelený (odolný proti vode) a ružový (protipožiarny). Ich hrúbky závisia od veľkosti navrhnutej steny. Výrobca ponúka vláknitosadrové panely hrúbky 10 mm,12,5 mm, 15 mm a 18 mm. Veľkosť tabúľ je 1,25 m x 2,6 alebo 3 m. V mieste osadenia zariaďovacích predmetov sa nosné profily zhusťujú, aby lepšie preniesli zaťaženie.

V závažných prípadoch sa používa aj dvojnásobné opláštenie, sadrokartón sa prichytí v dvoch vrstvách. Po osadení a zakotvení nosných profilov do podlahy a stropu sa najprv oplášti jedna strana na vodorovné profily, dotiahnu sa inštalácie, zhotovia príslušné otvory na pretiahnutie inštalácií, potom sa vloží tepelná, resp. zvuková izolácia - minerálna vlna a na záver sa oplášti druhá strana. Sadrokartón siaha od podlahy až pod strop bez akýchkoľvek škár.

Prípadné malé škáry medzi stropom a stenou sa zásadne tmelia akrylátovým tmelom, nie sadrou. Na akrylátovom tmeli drží maľba (na rozdiel od silikónového). Po prichytení sadrokartónových tabúľ sa spoje zalepia papierovou páskou a pretmelia sadrovým tmelom. Po vyschnutí a prebrúsení šmirgľom (brúsnym papierom) sa podklad znova pretmelí a postup sa opakuje, až kým stena nie je dokonale hladká. Až potom sa nanesie maľba. Ak použijeme vláknitosadrové panely, nemusíme spoje ani páskovať, ale styčné spoje zlepíme špeciálnym tmelom a súčasne zarovnáme nerovnosti styku. Ak je priečka v kuchyni alebo v kúpeľni a tvorí podklad pod obklad, zvolíme si vodeodolný zelený sadrokartón a hneď po jeho osadení môžeme lepiť obkladačky.

Výhodou sadrokartónu je jeho malá hmotnosť, ľahké opracovanie do akýchkoľvek tvarov, dokonca oblúkov. Po vložení zvukovej izolácie stena veľmi dobre zvukovo i tepelne izoluje. Sadrokartónová stena môže mať rôzne výklenky, niky, parapety a iné profilovania podľa našich požiadaviek. Môžeme na ňu zavesiť akékoľvek zariaďovacie predmety a je dokonalou náhradou za murované priečky. V porovnaní s priečkami murovanými je zhotovenie omnoho rýchlejšie a povrch dokonale rovný a hladký. Hrúbka je porovnateľná s murovanými priečkami. V neposlednom rade je vhodná do občianskych stavieb, kde sa môžu meniť požiadavky vzhľadu interiéru podľa jednotlivých užívateľov a demontáž takejto priečky ako aj jej následné postavenie na iné miesto sú omnoho rýchlejšie a menej prácne ako pri murovaných priečkach.

Drevená priečka je konštrukčne obdobou sadrokartónovej, len je vyhotovená celá z dreva. Drevené hranoly zakotvíme do podlahy a stropu a na ne prichytíme skrutkami drevoštiepkové dosky alebo preglejky. Z jednej i druhej strany sú prichytené obkladové tabule a v strede je tepelná, resp. akustická izolácia z minerálnej vlny. Nevýhodou oproti sadrokartónovým priečkam je ich horľavosť, ktorú môžeme znížiť vhodnou povrchovou úpravou (omietka, keramický obklad).

Nakoľko drevoštiepkové dosky sú lisované s vodonerozpustným lepidlom, môžeme ich povrchovo upraviť aj stierkami. Tieto dosky netvoria pohľadovú plochu, a preto ich môžeme prekryť tapetou, premaľovať alebo upraviť obkladom. Pri preglejkách je to jednoduchšie, stačí ich namoriť a nalakovať. Ak použijeme povrchovo upravené preglejky, tak len zakryjeme skrutky ozdobnými lištami alebo gombíkmi. Jedno z riešení je nastavenie na hlbšie zaskrutkovanie. Jamky po skrutkách treba vytmeliť tmelom príslušnej farby.

Sklená priečka je vhodná do interiérov, ak potrebujeme oddeliť od seba vnútorné priestory len akusticky alebo hygienicky (v nemocniciach). Používa sa kovový, plastický alebo drevený rám, v ktorom je vsadené zväčša izolačné dvojsklo. Kovový rám je najlepší z hliníka, len jeho cena je oproti plastickému či drevenému omnoho vyššia. Zaujímavý je eloxovaný hliník, ktorý je "teplejší" oproti tradičnému.

Sklená priečka môže byť navrhnutá ako posuvná alebo skladacia, čo umožňuje zväčšovať alebo zmenšovať interiér podľa potreby. Jednotlivé krídla sa môžu dať otvárať a odsúvať podľa potreby tak, že vznikne dokonca bezbariérové oddelenie priestorov. Pri návrhoch sklenených priečok je veľmi dôležitá svetlá výška miestností. Ak ide o výšku nad 2, 8 m, je lepšie priečku rozdeliť aj vodorovnými priečlami a otvárať len dolnú časť. Vrchná časť ostane ako svetlík - zabudovaná na pevno.

Monolitické priečky

Sklobetónová priečka sa dočkala svojho návratu vo farebnejšej podobe ako to bolo pred tridsiatimi rokmi. Máme na výber rôzne pastelové farby sklených tvaroviek, záleží len na farebnosti interiéru. Výhodou sklobetónu je jeho prepúšťanie svetla, ale znemožnenie priehľadu (tvarovky sú priesvitné, no nepriehľadné). Nevýhodou je väčšia hmotnosť a nedostatočná zvuková a tepelná izolácia.

Sklobetónová priečka je vymurovaná zo sklených tvaroviek za pomoci cementovej malty alebo jemného betónu. Ak je jej plocha väčšia ako 2 m2, musí byť vystužená prútmi ocele vo všetkých riadkoch a stĺpcoch - vo všetkých škárach. Sklené tvarovky sa preto vždy kladú na strih a nikdy nie na väzbu. Po obvode sklobetónovej priečky sa z betónu a výstuže vytvorí rám, ktorý je oddelený od okolitých stien pružnou vložkou. Jednotlivé riadky sú kladené do vrstvy betónu alebo malty vždy s príslušnou výstužou. Práca je náročná na presnosť, nakoľko povrch nezakryjeme maltou a prípadné nerovnosti ostávajú navždy viditeľné. Po dokončení jednotlivých riadkov tvarovky čistíme, aby sa na nich nevytvoril cementový závoj. Posledný riadok pod stropom zatierame hustou maltou.

Sklobetónová priečka sa najčastejšie používa ako "nadstavec" murovanej, kde do tretiny až polovičky svetlej výšky priečku vymurujeme z tehál alebo tvaroviek a hornú časť zhotovíme zo sklobetónu na presvetlenie susedných priestorov. Ak ide o priečku zo sklobetónu na celú svetlú výšku miestnosti, betónový soklík - rám by mal byť ukončený asi 5 cm nad nášľapnou vrstvou podlahy.

Monierova priečka bola v minulom storočí veľmi používaná, dnes sa s ňou v novostavbách vôbec nestretneme. Je to monolitická priečka (odlievaná na mieste) zo železobetónu hrúbky asi 5 až 6 cm, zhotovená do debnenia. Z jednej strany postavíme na celú výšku debnenie, vložíme kari rohože a z druhej strany postupne vytvárame debnenie z dosiek alebo fošní, odsadené o hrúbku budúcej priečky, a postupne zalievame betónom. Tesne pod stropom sa už betón nedá liať, preto sa vrch priečky len zatrie a zahladí hustou cementovou maltou.

Ide o veľmi ťažkú priečku, bez zvukovej izolácie, prácne zhotoviteľnú, ktorá potrebuje dlhšiu technologickú prestávku na vytvrdnutie betónu. Dnes ju úplne nahradili priečky murované a montované.

Druhý typ priečky, ktorá sa tiež už dnes nerobí, je sadrokartónová z vápennosadrovej malty nahadzovanej na pletivo, ktoré je natiahnuté na kari rohoži. Z jednej strany je kartón a z druhej nahadzujeme maltu. Táto priečka bola predchodkyňou dnes používanej montovanej sadrokartónovej priečky

Vývoj materiálov neustále napreduje a realizácie sa prispôsobujú novým, výhodnejším podmienkam. Získame tak čas, energie a ušetríme aj na nákladoch na zhotovenie priečok a pri dodržaní technologických predpisov získame zaručenú kvalitu.

Ing. Želmíra Kováčiková
Snímky: archív redakcie

zdroj: Stavajte a bývajte s nami

Páčil sa vám článok?

áno: 77     nie: 77

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk
Všetko o: Murovanie priečok, Priečky
firmy, články, foto

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby