preskočiť na hlavný obsah

Zelené strechy – príroda vo výške

/up/images/featured/images/Zelene_strechy_0.png

Zelené strešné záhrady sú opäť súčasťou architektúry, lebo všetky technické problémy s ich založením a údržbou sú vyriešené.  Zeleň na streche je pre odborníkov celkom bežnou záležitosťou, iba nezainteresovaní sa dívajú na problematiku s odstupom či skepticky. Na prvý pohľad sa ich realizácia laikovi javí ťažko realizovateľná.

V mnohých európskych veľkomestách sú bežné domy so zelenými strechami, napríklad či už administratívne budovy, obchodné domy, železničné stanice, školské stavby či bytové domy. V Nemecku sú strešné záhrady štátom preferované, čiastočne finančne dotované a daňovo zvýhodnené.

Pred založením strešnej záhrady

Vytvoriť oázu zelene na streche možno len vtedy, ak sa s touto úpravou rátalo už v pôvodnom návrhu. Strešná záhrada totiž zväčšuje statické zaťaženie nosnej konštrukcie, ktorá na to musí byť uspôsobená. Inak by mohlo narušiť statiku budovy. Dodatočné zatrávnenie strechy možno urobiť len na základe posúdenia statikom, ale väčšina konštrukcií striech nie je dimenzovaná na takúto nepredvídanú záťaž. Pri zámere vytvoriť strešnú záhradu treba venovať pozornosť samotným základom strešnej záhrady, ktoré musia odolávať pretrvávajúcej vlhkosti, mikroorganizmom,  koreňom a mať požadovanú nosnosť. Základy musia byť vytvorené tak, aby slúžili bez dodatočných stavebných úprav. Stabilné musia byť aj všetky stavebné prvky, odolávajúce nárazovému vetru, dažďu, snehu, mrazu a iným poveternostným vplyvom. Pri tvorbe strešnej záhrady treba dodržať aj bezpečnostné predpisy.

Strešnú záhradu je vhodné zakladať na plochých strechách so sklonom asi 2 %, najviac 5 %. Takýto sklon už dovoľuje odtok dažďovej vody a bráni jej akumulácii na streche. Pri sklone strechy cca od  35 % treba na zabránenie zosúvania rastlín či substrátu ukladať lišty. Kvôli bezpečnej prevádzke na zelenej streche sa odporúča umiestniť okolo krajov zábradlie alebo múrik, ktoré majú končiť vo váške aspoň 60 cm nad úrovňou strechy.

Vrstvy

Každá vrstva profilu pre zelenú strechu má dôležitú funkciu a preto má byť zodpovedne navrhnutá a odborne realizovaná.

Spevnená plocha

Najspodnejšiu vrstvu prierezu tvorí dostatočne spevnená plocha, ktorá vytvára základ strešnej záhrady.

Izolačná vrstva

Izolačnú vrstvu tvorí hydroizolačný systém. Má byť súvislá, celistvá a musí odolávať  prerastaniu koreňov, aby v budúcnosti nenarušili statiku domu. Ako hydroizolačná vrstva môžu slúžiť asfaltové pásy s medenou fóliou alebo s pomedenou vložkou. Možné použiť aj plastovú fóliu. Ochrannú funkciu výborne plní aj voľne položená difúzne otvorená a nehnijúca geotextília. Táto špeciálna fólia zabraňuje prerastaniu koreňov a bráni vyplavovaniu drobných častíc z vegetačnej či drenážnej vrstvy. Výhodou je, že hydroizolačné materiály majú životnosť minimálne 50 – 60 rokov.

Drenážna vrstva

Úlohou drenážnej vrstvy je zabezpečiť odtok prebytočnej dažďovej či zavlažovacej vody zo substrátu k strešným odtokom. Najvhodnejším materiálom na drenážnu vrstvu je štrk a hrubozrnný piesok. Jej hrúbka bymala byť cca 15 cm.

Substrát


Poslednú, vrchnú vrstvu tvorí pestovateľský substrát. Jeho hrúbka závisí od toho, či pôjde o extenzívnu alebo intenzívnu zelenú strechu. Pre extenzívnu stačí vegetačná vrstva v hrúbke cca 10 – 15 cm, pre intenzívnu treba aspoň 25 – 30 cm. Substrát sa mieša podľa toho, aké rastliny chceme strešnej záhrade pestovať. Väčšinou sa skladá z kompostu, rašeliny, drvenej kôry a  piesku, ktoré sa  miešajú v potrebnom pomere. V niektorých krajinách sa už dá kúpiť špeciálny substrát pre strešné záhrady.

Extenzívne a intenzívne zelené strechy


Najrozšírenejšou strešnou zeleňou je pre svoju jednoduchosť extenzívny typ zelenej strechy. Dá sa realizovať na väčšine rovných striech s malými stavebnými úpravami a prijateľnými finančnými nákladmi. Extenzívna zelená strecha vydrží aj bez umelého pravidelného dodávania vody a potrebných živín. Na tomto type zeleň vytvára trvalý súvislý kryt. Rastliny musia byť odolné voči mrazu i suchu a mať schopnosť rýchlej regenerácie.

Intenzívnu strešnú záhradu možno realizovať iba na rovnej streche. Môže sa po nich aj chodiť. Pri intenzívnych strešných záhradách býva výška porastu väčšia ako 5 cm. Rastliny si vyžadujú oveľa väčšiu starostlivosť ako pri nízkych extenzívnych zelených pokrývkach striech. S ich realizáciou treba počítať už v projekte budovy, lebo konštrukcia strechy bude musieť odolávať väčšiemu zaťaženiu ako pri strechách bez zelene. Zaťaženie závisí od hrúbky pestovateľského substrátu, priemerne to býva až 600 kg na m2, bez zadržiavanej dažďovej vody. Hrúbka substrátu závisí od rastlín, ktoré budú na strešnej záhrade vysadené. Už len klasický trávnik potrebuje vrstvu zeminy asi 20 cm, vyššie kry vyžadujú asi 35 – 40 cm. Na intenzívnych zelených plochách sa môžu rastliny pestovať priamo na substráte alebo v prenosných vegetačných kontajneroch. Okrem chodníkov tu môže byť aj záhradný nábytok a drobné záhradné prvky.

Výber vegetácie

Výber a výsadbu vhodných druhov vegetácie určuje viaceré faktory, ale najmä klimatické pomery.

Na extenzívne zelené strechy sa dáva nižšia zeleň. Na tomto type nájde sa uplatní najmä obľúbený  trávnik. Pri zakladaní trávnika sa osvedčilo ukladanie mačinových pásov s následným prevalcovaním a pravidelnou zálievkou. Na extenzívnych zelených strechách vyniknú najmá okrasné trávy. Vhodné sú nízke skalničky, plazivé tučnolisté trvalky, napríklad rozchodníky, ktorých listy zadržiavajú vodu. Týmto rastlinám stačí len 5 cm hrúbka substrátu. Keď je vegetačná vrstva vyššia, výber rastlín je väčší. Može ísť napríklad o suchomilné trvalky, ako materina dúška, klinčeky a podobne.

Na intenzívnych strešných záhradách sa uplatnia kry, nízke dreviny aj stromčeky. Treba vyberať druhy, ktoré dosahujú výšku do 2 – 3 m. Porast musí byť odolný voči vetru. Mali by to byť hustejšie a kompaktné druhy, ktoré sú odolné aj voči exhalátom a slnečnému žiareniu. Z ihličnanov drevín sú vhodné napríklad cyprušteky, borovica kosodrevina, borievka a nízke druhy smrekov. Z listnatých krovín možno sadiť vždyzelený buxus, dráč, vŕbu alpínsku či ruže. Samozrejme, okrem drevín možno na strešných záhradách pestovať aj letničky, dvojročné rastliny a trvalky.

TEXT a FOTO Ing. arch. Katarína Kujanová, PhD., FA STU Bratislava

MEDIA/ST spol. s r.o.­

Páčil sa vám článok?

áno: 105     nie: 141

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby