preskočiť na hlavný obsah

Zelené mesto Solarcity Linz

administratíva, architektúra, obnovitelné zdroje, obnoviteľné zdroje, solarcity Linz, urbanizmus, záhrada

Novú tvár miest dnes hľadáme rovnako ako urbanisti moderny pred pár desaťročiami, ako renesanční architekti či ako starovekí myslitelia. Hľadanie ideálneho mesta nie je oveľa mladšie než mestá samotné, len jeho forma sa mení - od traktátov starovekých filozofov cez náčrty ideálnych miest k chartám moderného urbanizmu. Usilujeme sa o súlad s prostredím, o priateľskú koexistenciu mesta s územím, na ktorom stojí, no i s jeho širším zázemím, či už prírodným alebo sídelným.

Hľadáme koncepty zníženej závislosti na neobnoviteľných energetických zdrojoch, koncepty využívania miestnych možností a uspokojovania miestnych potrieb na miestnej úrovni. V protiklade k tomuto hľadaniu je bežná prax: konzumným ideálom je bývanie v samostatne stojacom rodinnom dome s nádejou na intimitu a blízky kontakt s prírodou, no výsledkom je dezurbanizácia a budovanie rozľahlých predmestí rodinných domov - na okraji miest nám namiesto ich rekreačného a poľnohospodárskeho zázemia vzniká amorfná „sídelná kaša". Pri zatiaľ bežnej odkázanosti na prácu v meste dopravný systém, postavený spravidla na dochádzke osobným autom, kolabuje a zlepšenie kvality života sa stráca v každodenných zápchach... Preto musíme nájsť nové prístupy, novú paradigmu urbanizmu. Zdá sa, že sa k nej približujeme - nielen v úvahách odborníkov, ale aj v ochote politikov a v záujme občanov.

Vízia

Ako navrhovať efektívne sídla a sídelné systémy? V prvom rade zastavením dezurbanizácie: treba zatraktívniť prostredie miest, aby sme z nich nemuseli utekať. Doplniť zeleň, bývanie v bytových domoch kvalitatívne priblížiť individuálnej výstavbe, ponúknuť aj bývanie v rodinných domoch v kompaktnej štruktúre, humanizovať prostredie tlmením dopravy, ponúknuť sociálne kvality: bezpečie, kontakty, identitu. Našou víziou je úsporné, zdravé, obytné, spravodlivé mesto. Pre tých, čo dajú prednosť predmestiam či vidieku, treba ponúknuť efektívnejšie formy zástavby, skompaktnenie sídiel pre zachovanie pešej dostupnosti, pravidelne potrebné služby v dosahu a najmä dostupnú hromadnú dopravu k centrám osídlenia. Kompaktná zástavba je efektívnejšia z hľadiska dostupnosti miestnych centier a hromadnej dopravy, šetrenia územím, skrátenia komunikácií a inžinierskych sietí. Efektívne bývanie v meste sa komfortom približuje bývaniu vo „vidieckych" rodinných domoch, efektívne bývanie na vidieku sa približuje „mestským" intenzitám využitia územia.

Realizácia

Príkladov „zeleného urbanizmu" možno nájsť už pomerne veľa, k najznámejším, najväčším a najkomplexnejším patria nemecké štvrte Kronsberg a Vauban.  Hannover - Kronsberg je obytný súbor, ktorý vznikol pri príležitosti svetovej výstavy EXPO 2000 (ideový projekt: Hendrik Welp) a pri jeho plánovaní boli využité najnovšie postupy ekologickej optimalizácie výstavby a bývania, vrátane sociálnych a urbanistických hľadísk. Výsledkom je jedinečné sídlo s nadpriemernou kvalitou bývania, s prírode blízkou koncepciou zelene a verejných plôch, s nízkou energetickou náročnosťou a dobrou dopravnou dostupnosťou. Freiburg - Vauban je zase štvrť na mieste bývalých kasární v „solárnej metropole" Nemecka (urbanizmus: Kohlhoff und Kohlhoff). Časť budov kasární je zrekonštruovaná a slúži ako internát pre 600 študentov, na ostatnom území vzniklo 2 000 bytov a 600 pracovných miest. Štvrť Vauban demonštruje realizovateľnosť sídla s pozitívnou energetickou bilanciou a ukazuje smer, ktorým sa bude v budúcnosti stavebníctvo uberať. Ďalším „pilotným projektom" zeleného urbanizmu je nová štvrť pri rakúskom meste Linz. Je trochu bližšie (dá sa tam zájsť na jednodňový výlet) a je natoľko zaujímavá, že jej tu nechceme venovať iba odstavec či dva - zaslúži si celý seriál článkov. Teraz predstavíme jej vznik a základné princípy, neskôr si podrobnejšie všimneme jednotlivé okrsky a objekty - mnohé z nich navrhli svetoznámi architekti.

SolarCity Linz Koncept a projekt

Na počiatku bolo slovo. Presnejšie: vízia. Vízia udržateľného mesta, vízia novej mestskej štvrte, ktorá bude mestom s nie bezduchým sídliskom. Ten počiatok siaha do roku 1990, keď padlo rozhodnutie o využití územia južne od centra mesta (pôvodne rezervovaného pre priemysel) na bývanie, prácu, vybavenosť, rekreáciu a dopravu v súlade s ekologickými požiadavkami.

O rok neskôr predstavil Roland Rainer prvý návrh riešenia tohto územia a na jeho základe bol poverený vypracovaním územného plánu. V diskusiách v roku 1994 bol odsúhlasený koncept, ktorý vychádzal z komplexného ekologického prístupu. Celé rozvojové územie pri obci Pichling je určené pre cca 25 000 ľudí - zrealizovaný prvý okrsok ponúka bývanie pre 3 500 obyvateľov. Pôvodný Rainerov návrh tohto okrsku bol upravený tak, aby umožnil rôznorodú zástavbu a pestré verejné priestory s dôrazom na možnosť využívania slnečnej energie.

Podpora EÚ mala veľký význam pre ďalšiu etapu prác. Pri projekte READ (Renewable Energies in Architecture and Design) vznikla rovnomenná skupina združujúca špičkových architektov (Foster and Partners, Richard Rogers Partnership, Herzog+Partner, Renzo Piano Building Workshop) - tá navrhla koncepciu udržateľnej mestskej štvrte a keď mesto Linz vyjadrilo podporu tejto myšlienke, inovatívnemu projektu nič nestálo v ceste.

Koncepcia štvrte bola formovaná zúčastnenými ateliérmi v spolupráci so zástupcami mesta a budúcimi developermi na seminároch v Londýne, Linzi a Mníchove. Základom rozvoja územia sú intenzívne využívané polyfunkčné „mestské uzly" s pešou dostupnosťou ich centra a s dobrou prístupnosťou centra mesta či už na bicykli alebo hromadnou dopravou - cieľom bolo potlačenie potreby používania osobných áut. Pre zatraktívnenie hromadnej dopravy bola navrhnutá nová trasa rýchlej električky. Centrálna časť okrsku (centrum a prvý prstenec obytnej zástavby) bola predstavená na konferencii v Berlíne v roku 1996, po nej bol doplnený ďalší prstenec obytných a verejných budov. Rôznorodosť ich typov vyplynula z požiadavky identity a obytnosti verejných priestorov. Orientáciu budov ovplyvnili požiadavky na využívanie slnečnej energie a na pestrosť a estetické hodnoty prostredia. Aj pre overenie rôznych koncepcií boli navrhnuté domy s rôznou orientáciou fasád - stále však s dôrazom na využitie solárnej energie.

Cieľ projektu bol jasný: čo najefektívnejšie bývanie. Teda energeticky čo najúspornejšie, no zároveň tak lacné, aby splnilo rakúske kritériá sociálneho bývania, a tak komfortné, aby bolo lákavou alternatívou k centru mesta. Kritériá efektívnosti, komfortu a „ekologičnosti" sa týkajú aj infraštruktúry súboru a jeho krajiny.

Označenie „solarCity" znamená, že využitie energie slnka je tu samozrejmosťou. Požiadavka efektívnosti však viedla k dôrazu na pasívne využitie solárnej energie v kombinácii s možnosťou neskoršieho doplnenie aktívnych systémov vo väčšom rozsahu. A prvým krokom je využitie Slnka ako prvku komfortu v interiéroch aj exteriéroch. Jednotlivé skupiny domov sa líšia aj dôrazom na rôzne aspekty využitia solárnej energie. Energetická efektívnosť tu znamená nielen to, že všetky domy sú nízkoenergetické (a mnohé v štandarde pasívneho domu), ale aj to, že výroba a distribúcia energie je zameraná na úspornosť (decentralizácia, využitie biomasy, bioplynu a kogenerácie) a postupné budovanie infraštruktúry podľa meniacej sa efektívnosti riešení či dostupnosti zdrojov.

Krajinné plánovanie malo prioritu v obmedzení zásahov do prírodného prostredia: zastavané územie je čo najkompaktnejšie a prepojené s okolitou krajinou, pásy zelene napojené na lužné lesy reflektujú niekdajšie trasy potokov. Vnútrosídlisková zeleň zachováva prístup slnka v zime a zároveň prispieva k zlepšeniu mikroklímy (ochrana pred vetrom, prehrievaním, vysychaním). Dizajn verejných a rekreačných priestorov je orientovaný k zvýšeniu ich atraktívnosti a využívania. Medzi solarCity a Pichlingom je mestský park s obnovenými vodnými tokmi, ktorý nadväzuje na rekreačný areál okolo jazier Weikerlsee a na dunajské lužné lesy. V zastavanom území je dôležitá diferenciácia súkromných, poloverejných a verejných priestorov, typickým prvkom sú obytné predzáhradky, detské ihriská, priestory na sušenie bielizne a krátkodobé parkovanie. Zrážková voda nie je odvádzaná do kanalizácie, ale vsakuje na mieste alebo odteká povrchovými kanálmi do vodných tokov.

Projektová príprava pokračovala sériou medzinárodných súťaží. V roku 1996 urbanistickou súťažou na druhú etapu výstavby - vyhral ju Martin Treberspurg s projektom, ktorý nadväzoval na prvú etapu, umožňoval pasívne aj aktívne využívanie solárnej energie v málopodlažných bytových domoch v prostredí s prevahou zelene a ponúkal rovnaký priestor pre osem ďalších developerov (neziskových organizácií - bývanie v súbore je možné v nájomných bytoch, v bytoch vo vlastníctve i v obdobe leasingu - „nájom a kúpa"). Ďalšie súťaže sa týkali okolitej krajiny (1997, Atelier Dreiseitl) a projektu škôlky (1998 Helmut Schimek). Súťaž na školské centrum (1998) vyhral Michael Loudon, o rok neskôr bola súťaž na centrum štvrte (Auer+Weber+Architekten). Ďalšie súťaže boli na pastoračné centrum (pointner architekten) a na športový areál (Wolfgang Schwarzenbacher a i.). To len na ilustráciu spôsobu, ako sa možno dopracovať ku kvalitným riešeniam...

Pokračovanie plánovacieho procesu malo charakter „integrovaného plánovania" a okrem kvalitnej architektúry a technických inovácií zahŕňalo aj víziu udržateľnej spoločnosti a opatrenia sociálnej organizácie - požiadavkou bol vyvážený „sociálny mix" rôznych vekových a príjmových skupín. Sociokultúrny návrh, diskutovaný pri „okrúhlych stoloch" všetkých zainteresovaných, smeroval k čo najvyššej kvalite života a primeranej miere mestskosti periférneho súboru, porovnával rôzne rozvojové scenáre a navrhoval optimálnu veľkosť a rôznorodosť budov či susedstiev. Odporúčal nielen veľkosti a vlastnícke formy bytov, ale aj vytváranie kvalitných verejných, rekreačných a prírodných priestorov či sieť sociálnych služieb a obchodov, spôsob manažmentu štvrte a formy spoluúčasti obyvateľov na ňom. Súčasťou projektu bol aj marketing - počínajúc prieskumom trhu, cez zmenu imidžu z „periférneho sídliska" na „príjemné miesto pre život" a komunikáciu so záujemcami až po úspešné vybudovanie značky „solarCity". Výzvou bol aj manažment projektu, ktorý zahŕňal 12 developerov, 24 oddelení magistrátu a 21 architektonických tímov...

Budovy a okrsky

Vyššie sme priblížili proces vzniku solarCity, na popis výsledku však treba oveľa viac priestoru. Preto sa k jednotlivým objektom či súborom a k podrobnostiam riešenia prevádzky štvrte vrátime v samostatných článkoch a tu len zhrnieme, čo zaujímavé možno v tejto štvrti nájsť.

Centrum štvrte (Auer+Weber+Architekten, Latz+Partner) je nielen sídlom samosprávy, ale aj miestom pre občiansku vybavenosť a atraktívnym verejným priestorom.
Školské centrum (Loudon & Habeler) zahŕňa základnú aj strednú školu, zaujímavé je porovnanie takmer identických konceptov v podaní rôznych investorov.
Materská škola (arch-schimek.at) je expresívnou architektúrou s demonštratívnym využívaním solárnej energie vrátane fotovoltického systému a zásobníkov tepla.
Pastoračné centrum (pointer | pointer architekten) je naopak veľmi introvertnou architektúrou s átriovým konceptom, miestom na pokojné rozjímanie...
Rodinné centrum (Reinhard Stummer) s dôrazom na pasívne využitie solárnej energie je miestom na stretávanie rodičov s deťmi, ponúka poradenstvo matkám či rodinám.

Dvanásť obytných okrskov navrhovali rôzni architekti pre rôznych investorov sú to radové domy aj málopodlažné bytové domy rôznych typov, samozrejmosťou je pasívne využívanie solárnej energie a uplatnenie aktívnych solárnych systémov ako integrálnej súčasti architektúry. Automobilová doprava je tu zatlačená do úzadia (či pod zem), dizajn vonkajších priestorov prispieva k obytnosti štvrte. Zaujímavosťou solarCity je „hviezdna zostava" architektonických tímov (v spolupráci s miestnymi ateliérmi): okrsky CWG a WAG navrhovali Herzog+Partner, súbor Neue Heimat zase Norman Foster and Partners. Radové domy WSG riešili Richard Rogers Partnership a Kaplického Future Systems, EBS navrhli Treberspurg & Partner a GWB robili Kaufmann | Partner. Menej známi architekti navrhli okrsky BRW (Reinhard Stummer), VLW,

Eigenheim Linz a Familie (Helmuth Schweiger), GIWOG (lassy) či Lebens-räume (Geliner).

Športové centrum (archsolar) má celomestský význam: popri dvoch veľkých telocvičniach so zázemím sú tam voľne prístupné vonkajšie športoviská. Jazero slúži aj na kúpanie, k tej funkcii patrí aj hygienické zázemie v malom no elegantnom objekte
(JORDAN architekten & energie).

Princípy a prístupy

Princípy solarCity sme už spomenuli v časti venovanej konceptu a projektu štvrte. Podrobnejšie sa k nim vrátime v predposlednej časti nášho miniseriálu, tu len doplníme pár stručných poznámok.

Úsporné mesto má, samozrejme, úsporné budovy (priemerná potreba energie na vykurovanie je iba 36 kWh/m2a), no musí mať aj efektívny systém získavania a distribúcie energie, s čo najmenšími negatívnymi vplyvmi na prostredie a s využívaním obnoviteľných zdrojov. Centrálne zásobovanie teplom umožňuje využitie kogenerácie či biomasy - podmienkou je ekonomická výhodnosť týchto riešení.

Využitie solárnej energie je tu samozrejmosťou, z ekonomických dôvodov však aktívne solárne systémy neboli vždy dobudované v optimálnom rozsahu. Nezabúdajme: ide tu o sociálne bývanie s limitovanou investičnou náročnosťou. Mesto však použitie solárnych technológií podporilo a tak je na obytných domoch inštalovaných 3 500 m2 solárnych kolektorov - to stačí na zhruba 50 % pokrytie potreby teplej vody v súbore. K „solárnemu konceptu" patrí aj zabezpečenie letnej tepelnej pohody v interiéroch aj na verejných priestranstvách.

Dopravný koncept solarCity je postavený na komfortnom spojení s centrom mesta (rýchlou električkou), potlačením prítomnosti áut v obytných okrskoch a podporou cyklistickej dopravy nielen ako rekreačnej, ale aj ako napojenia na centrum: na túto vzdialenosť je bicykel najrýchlejším spôsobom dopravy. Pešia dostupnosť je komfortná, do centra nikde nie je viac než 300 metrov. Regionálna železnica dopĺňa dopravný systém štvrte.

Vodný cyklus štvrte rieši vcelku konvenčne rozvod pitnej vody (k jej šetreniu prispievajú špeciálne armatúry), zaujímavejšie je nakladanie s odpadovými vodami - počíta sa s kompostovaním, s rastlinnou čističkou odpadových vôd a separačnými toaletami. Dažďová voda vsakuje na mieste a ak priveľa prší, rigolmi je odvádzaná do vsakov či potokov. Vďaka tomu je zachovaná hydrologická stabilita územia.

Záver

Na závery či zhrnutie si ešte chvíľku počkajte, zatiaľ platí: pokračovanie nabudúce. Predstavíme vám podrobnejšie jednotlivé obytné okrsky štvrte i významné budovy súboru a vrátime sa aj k princípom riešenia tohto „udržateľného mesta". Neuzavrieme to teda nijako skoro, vy si však môžete svoje závery postupne formulovať sami - a zamýšľať sa nad tým, čo nám ponúka príklad solarCity, čo môžeme uplatniť v našich podmienkach či v našej tvorbe...

Spracované v rámci projektu VEGA 1/0847/08 Uplatnenie stratégie solárnych miest v podmienkach Slovenska.

Ing. arch. Henrich Pifko, FA STU Bratislava

Obrázky: H. Pifko a archív autora
Literatúra a poznámky: [1]Trebespurg, M. (ed.): SolarCity Linz-Pichling, Springer, Wien /NewYork 2008
[2]Pifko, H, Špaček, R. a i.: Efektívne bývanie. Eurostav, Bratislava 2008
[3]Krajcsovics, L.: Súčasné trendy výstavby nízkoenergetických budov. Dizertačná práce, FA STU, Bratislava 2009
[4]Ecocity (urban development towards appropriate structures for sustainable transport). Publishable Final Report, EU (5th FP), 2005
[5]Pifko, H.- Špaček, R: Tvorba mesta -ideály, charty, vízie. Životné prostredie 41, č. 5, 2007
[6]Elkin, T., McLaren, D., Hillman, M.: Reviving the City - Towards Sustainable Urban Development. Friends of the Earth and Policy Studies Institute, London, 1991
[7]Kol.: Solárne mestá (Ed.: Krajcsovics, L., Šíp, L.). FA STU, Bratislava 2010

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 223     nie: 157

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk
Všetko o: Solárne zariadenia
firmy, články, foto

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby