preskočiť na hlavný obsah

Zateplenie obvodových stien cesta k úsporám

/up/images/featured/images/Zateplenie_obvodovych_stien_0.png

Prečo zatepľovať? Máme na to viacero dôvodov. V prvom rade nás motivuje úspora energie pri vykurovaní rodinného domu, ale jedna z dôležitých príčin, ktorú si možno ani neuvedomujeme, je ochrana pred teplom v letnom období. Konštrukcia obvodových stien, ktorá prepúšťa teplo alebo chlad - tepelne slabo izoluje a spôsobuje problémy nielen v zime, ale aj v lete.

Z fyziologického hľadiska je pre človeka vhodná teplota vnútorného prostredia maximálne do 26 o C. Ide však o individuálnu záležitosť, pretože takáto teplota u mnohých ľudí spôsobuje potenie, malátnosť, zvýšený smäd, bolesti hlavy a podobne. Úplne najnevhodnejšie riešenie je "naháňať" vzduch v interiéri ventilátorom. Nedosiahneme tým zníženie teploty v miestnosti, iba nadobudneme pocit osvieženia. V konečnom dôsledku si to odnesú naše dýchacie cesty, hlava, kĺby, platničky...

Na udržiavanie primeranej teploty je najúčinnejšia klimatizácia. Nákup vhodnej klimatizačnej jednotky alebo celého systému a jeho prevádzka otvára však naše peňaženky. Pri jeho nesprávnom nastavení a prevádzke nám ďalej hrozí riziko podchladenia a v konečnom dôsledku striedanie studeného a teplého prostredia tiež nie je pre náš organizmus dobré.

Ďalší dôvod, prečo zatepľovať, je splnenie normou predpísaného tepelného odporu obvodovej steny. Od 1. 1. 2006 platí Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov (účinnosť nadobudne 1. 1. 2008). Povinnosť energetickej certifikácie sa od 1.1. 2008 vzťahuje nielen na novopostavené rodinné domy, ale aj na významne obnovované objekty. Do významnej obnovy patrí aj zateplenie rodinného domu. Zateplením a energetickou certifikáciou sa zvyšuje kúpna hodnota príslušného objektu.

Aby sme dodržali normou stanovený tepelnotechnický odpor obvodovej steny

R = 3,00 m2K/W, platný v súčasnosti pre novostavby, musíme poznať tepelnotechnický odpor konkrétnej obvodovej steny. Každý výrobca stavebných materiálov udáva vo svojich prospektoch túto hodnotu. Stena bez zateplenia, ktorej hrúbka je menšia ako 40 cm, väčšinou nespĺňa predpísanú požiadavku. Pri vybraných tvarovkách s dostatočným tepelným odporom výrobca odporúča použiť ešte tepelnoizolačnú omietku zvonka i zvnútra. V prípade existujúcich objektov je jednoduchšie riešenie zhotovenie kontaktného zatepľovacieho systému. Takýto spôsob zateplenia je vhodnejší aj vzhľadom na prácnosť, čas a financie.

Zateplenie predstavuje významné šetrenie nákladov na vykurovanie v zimnom období. Energetická náročnosť budov vo veľkej miere závisí od spôsobu vykurovania. Z celkovej spotreby energie sa na vykurovanie spotrebuje približne 65 - 75 %, 15 - 25 % na prípravu teplej úžitkovej vody, 5 % na varenie a 5 % na osvetlenie a prevádzku domácich elektrických spotrebičov. Každé, čo najmenšie zvýšenie tepelného odporu obvodovej konštrukcie, prinesie úspory pri vykurovaní.

Príklad výpočtu

Zatepľovanie nie je novinka a ani vynález 20. storočia. Už naši predkovia na prelome 18. a 19. storočia zatepľovali stropy kravským trusom, do omietok pridávali piliny a plevy, prípadne zvieraciu srsť. Aj dnes registrujeme návrat k prírodným materiálom, no obrovskému boomu v zatepľovaní objektov prispeli hlavne nové druhy materiálov a technológií ako aj prudký nárast cien energií. Pred tridsiatimi rokmi stačilo dodržať normou predpísaný tepelnotechnický odpor obvodových konštrukcií vo výške R= 1,5, neskôr to bolo 2,0 m2KW-1 a dnes sa už požaduje pre novostavby hodnota nad 3,0. Výmena vykurovacieho systému môže znížiť náklady na vykurovanie približne o 5 %, výmena okien a dverí nám usporí 15 až 20 % a zateplenie viac ako 15 %, v závislosti od kvality pôvodných konštrukcií obvodových stien.

Potrebnú hrúbku tepelnej izolácie na dodatočné zateplenie zistíme jednoduchým dosadením príslušných hodnôt do vzorca . Najdôležitejší je tepelnotechnický odpor R, ktorý musí byť podľa normy väčší ako 3,0 m2K/W pri novostavbách a 2,0 m2K/W pri rekonštrukciách a dodatočnom zateplení. Tepelnotechnický odpor sa rovná hrúbke konštrukcie v metroch, delenej súčiniteľom tepelnej vodivosti vo W/m K.

R= d [m] /? [W/mK], z čoho d = R. ?, kde ? (lambda) je súčiniteľ tepelnej vodivosti.

Ak ide o vrstvenú konštrukciu, celkový tepelnotechnický odpor sa rovná súčtu jednotlivých odporov. Rcelkový = R1 + R2 + R3 + ...

Ak máme novostavbu z tehál hrúbky 38 cm, akú hrúbku izolácie potrebujeme?

Tepelný odpor samotnej steny je R = d/ ?, čiže za d dosadíme hrúbku steny v metroch a za ? dosadíme číslo 0,1387 (súčiniteľ ? pre tehlový múr).

Rsteny = 0,38 / 0, 1387 = 2,7397 m2K/W
Chýbajúci odpor izolačnej vrstvy Rizol. = Rnom - Rsteny
Rizol = 3,00 - 2,7397 = 0,2603 m2K/W,
ak ? = 0,039 (minerálna vlna),
z čoho hrúbka izolácie d = R . ? = 0,2603 . 0,039 = 0,0101 m = 10 cm.

Hrúbka izolačnej vrstvy z minerálnej vlny bude 10 cm.

Ako zatepľovať

Dnes sú prepracované hlavne dve technológie - kontaktné a odvetrané zateplenie. Kontaktný spôsob znamená, že jednotlivé izolačné dosky, platne alebo lamely pripevňujeme lepidlom a istíme mechanicky kotvami priamo na vymurovanú fasádu. Pri odvetranom systéme je medzi stenou a izolačnými doskami vzduchová medzera, ktorá tiež pôsobí ako tepelný izolant. Tento spôsob sa na rodinné domy nepoužíva, najčastejšie sú takto zatepľované občianske budovy. Vonkajšie zateplenie sa teda zhotovuje väčšinou z vonkajších tepelnoizolačných kompozitných systémov ETICS (External Thermal Insulation Composite Systems) bez odvetracej medzery, pričom v minulosti bol systém označovaný ako KZS (kontaktný zatepľovací systém).

Čím zatepľovať?

Najčastejšie sa používajú dva druhy materiálov a ich výber závisí od materiálu obvodovej steny, no v podstate ide o subjektívnu záležitosť. Lacnejší, a z toho dôvodu viac používaný, je polystyrén, ktorý výrobca dodáva vo viacerých hrúbkach a variantoch. Druhou možnosťou je použitie minerálnej vlny.

Polystyrénový zatepľovací systém

Polystyrén je v súčasnosti jediným, rozsiahle používaným tepelnoizolačným materiálom, na ktorý nemusí byť vydávaný bezpečnostný list, pretože pri jeho výrobe i zabudovaní nehrozí zdravotné riziko. Spĺňa najprísnejšie kritériá zdravotnej neškodnosti. Pri práci s ním nemusíme používať respirátory, a to ani v uzavretých priestoroch či pri práci nad hlavou. Penový polystyrén je určený na trvalé aplikácie s teplotami do 80 oC. Táto odolnosť vyhovuje všetkým bežným stavebným konštrukciám.

Polystyrén vynašiel v roku 1949 Fritz Stastny a viac ako 50 rokov jeho mnohostranného používania ukázalo, že pri správnom technologickom postupe a riešení detailov ostávajú jeho vlastnosti nezmenené. Nie je dlhodobo odolný proti UV žiareniu, preto sa musí prekryť vrstvou omietky. Polystyrén nevytvára podmienky na rast mikroorganizmov, plesní, nerozpadáva sa a neškodia mu ani pôdne baktérie. Možno ho kombinovať takmer so všetkými bežnými stavebnými materiálmi, ako je cement, vápno, sadra... Nie je však odolný voči organickým rozpúšťadlám. Pri vymenovávaní jeho kladných vlastností nesmieme zabudnúť na vynikajúce tlmenie hluku. Pri použití špeciálnych akustických okien a dverí s doskami Silence dB Plus (mimochodom výplne otvorov majú najväčší vplyv na vzduchovú nepriezvučnosť stavebných konštrukcií) môžeme znížiť index vzduchovej nepriezvučnosti až o 17 dB.

Výrobca polystyrénu v poslednej dobe mimoriadne sledoval aj otázku horľavosti. V minulosti sa používali materiály horľavosti C2 a C3, no dnes sú to už iba samozhášacie materiály so stupňom C1. Pretože polystyrén nedokáže odolávať dlhodobému pôsobeniu ohňa (podobne ako iné organické materiály), musí byť zabudovaný do vnútra konštrukcie pod ochrannú vrstvu omietky. Celková požiarna odolnosť je potom stanovená na celú konštrukciu vrátane krycích vrstiev a povrchových úprav. Tieto požiadavky sú zakotvené v novej európskej požiarnej norme. Na dodatočné zatepľovanie môžeme zatepľovacie systémy s polystyrénom používať maximálne do výšky 22,5 m. Nad túto výšku treba zatepľovať minerálnou vlnou.

Dôvody pre voľbu zatepľovacieho systému z polystyrénu:

- Veľkosť tepelného odporu steny závisí od hrúbky polystyrénu - čím hrubší, tým lepšie sú izolačné vlastnosti steny, z čoho vyplýva šetrenie nákladov na vykurovanie i klimatizáciu.
- Správnym zhotovením detailov zateplenia sa odstránia tepelné mosty pri osteniach, nadpražiach, stužujúcich vencoch a balkónoch, ktoré sú hlavnou príčinou kondenzácie vodných pár a následného vlhnutia a rastu plesní na vnútornom povrchu stien.
- Zvýšením povrchovej teploty a využitím akumulácie tepla v stene sa zvyšuje komfort bývania v zime. V lete sa zateplením odstráni nežiaduce prehrievanie interiéru.
- Polystyrén poskytuje možnosť rýchleho zhotovenie fasádnych omietok bez trhlín, pričom zároveň predstavuje ochranu muriva proti mrazu.
- Tento materiál poskytuje veľké možnosti variácií architektonického stvárnenia fasád napríklad rôznymi šambránami, rímsami, ďalej horizontálnym i vertikálnym členením plochy rozdielnymi hrúbkami vrstvy či rôznymi technikami zhotovenia fasádnej omietky.
- Je vhodný aj pri výstavbe nízkoenergetických a energeticky pasívnych objektov.
- Jeho použitie má priaznivý vplyv na životné prostredie, pretože znamená zníženie emisií pri výrobe energií a vykurovaní.
- Polystyrén sa dá aplikovať aj pod úrovňou terénu.
- Práca s materiálom je príjemná a zdravotne neškodná, pritom vysoko produktívna.
- Z nižšej ceny vyplýva skoršia návratnosť investície.
- Z polystyrénu môžeme vytvoriť izolačnú vrstvu až do hrúbky 20 cm (napríklad pre pasívne domy).

Materiály

Pre kontaktné zatepľovacie systémy sa používajú výrobky stabilizované a samozhášavé, ktoré sa líšia pevnosťou v tlaku a súčiniteľom tepelnej vodivosti.

Odporúčaný je EPS 70 F, ktorý je najuniverzálnejší a najpoužívanejší. Vyrába sa v hrúbkach 1 až 10 cm odstupňovaných po centimetri a potom 12 a 15 cm hrubý. Platne majú rozmery 50 x 100 cm. EPS 100 F má vyššiu pevnosť v tlaku a vyrába sa v takých istých rozmeroch. Je asi o 30 % drahší. Názvom Greywall 033 sú označené izolačné dosky so zvýšeným izolačným účinkom a ich hrúbky sú od 2 po 10 cm po centimetri a potom ešte 12, 14 a 16 cm. Panel má šírku 50 cm a dĺžku 100 cm. Jeho cena je oproti najjednoduchšiemu typu o 14 % vyššia. Soklové a drenážne dosky sú určené pre viac namáhanú soklovú časť. Majú vysokú odolnosť proti prierazu a svojou minimálnou nasiakavosťou odolávajú aj vlhkosti. Ich kapilárna vodivosť je takmer nulová. Cena oproti najlacnejšiemu druhu polystyrénu je vyššia o 69 %. Bývajú hrubé od 2 po 10 cm. Výrobca ponúka aj oblúkové segmenty na zakrivené steny, prírezy a fasádne dosky špeciálnych rozmerov. Silence dB Plus je špeciálny materiál pri zvýšených požiadavkách na útlm hluku, musíme však použiť izolant hrúbky minimálne 10 cm a omietku s plošnou hmotnosľou min. 20 kg/m2.

Zhotovenie zateplenia

Montáž jednotlivých systémov sa môže líšiť, preto je nutné dodržať technologický postup odporučený výrobcom na konkrétny výrobok a používať celý sortiment komponentov určených pre daný systém, ktorý je certifikovaný. Montáž by mala robiť odborne zaškolená firma.

Príprava podkladu ešte pred začatím prác je veľmi dôležitá. Zvetranú omietku treba odstrániť a podklad opraviť, aby bol pevný a dostatočne súdržný. Môžeme ho umyť tlakovou vodou alebo natrieť penetračným náterom. Ak sú na stene väčšie nerovnosti ako ± 10 mm/2 m, musíme počítať s vyššou spotrebou lepidla a kotevných rozperiek (hmoždiniek). Podklad musí byť vyzretý a suchý, bez známok vzlínania vlhkosti z terénu. Vlhké steny nie je možné zatepľovať kontaktným systémom (dá sa použiť odvetrávaný).

Všetky klampiarske konštrukcie pre fasády musia byť vopred zhotovené - oplechovania okien, balkónov, atík, ríms, markíz, ďalej parapetné dosky a ostatné plechy. Osadenie klampiarskych výrobkov sa robí hneď po osadení obkladových dosiek tepelnej izolácie. Ak sa na fasáde nachádza elektroinštalačné vedenie, treba dávať pozor pri kotvení izolácie rozperkami (hmoždinkami), aby nedošlo k jeho porušeniu. Musíme poznať aj trasy vedenia bleskozvodov a dažďových odpadov. V projekte majú byť vyriešené aj detaily prvkov fasády, ktoré zasahujú do zatepľovacieho systému, ako sú konzoly, vetracie prestupy, osvetlenie, kotvenie zábradlia atď.

Zhotovenie izolácie

Montáž dosiek začína položením soklovej lišty, ktorá má hrúbku podľa hrúbky polystyrénu. Lišta slúži ako ochrana spodnej hrany izolácie pred poškodením a umožňuje riadny odtok vody z priečelia cez odkvapnú hranu. Lišta sa vodorovne priskrutkuje (kontrola podľa vodováhy) skrutkami do rozperiek (hmoždiniek) v murive. Dosky tepelnej izolácie sa potom lepia zdola od soklovej lišty smerom nahor. Soklová lišta neskôr umožní urobiť fasádnu omietku s peknou rovnou hranou. Lepiaci tmel sa na dosku nanáša murárskou lyžicou po jej obvode na šírku približne 5 cm a dvoma terčami uprostred dosky. Výsledná kontaktná plocha má byť najmenej 40 % z plochy dosky. Dosky sa lepia na väzbu, pričom do škár medzi nimi sa nesmie dostať ani lepiaca ani fasádna malta.

Ak by náhodou vznikli medzi doskami väčšie škáry, vyplníme ich PUR penou alebo orezkami z polystyrénu. Ak polystyrénovými doskami obkladáme rôzne druhy materiálov, styk dosiek nesmie prebiehať v mieste styku materiálov. Doska musí presahovať minimálne o 10 cm. Na nároží sa dosky predsadzujú priebežne, striedavo z každej strany. Pri okenných prekladoch, osteniach a iných otvorových konštrukciách má byť celá plocha v doske a dosky prekladu sú prisadené. Nad otvorom nesmie byť vodorovná ani zvislá škára.

Po nalepení dosiek a vytvrdnutí lepidla sa zbrúsia drobné nerovnosti, ktoré by zvyšovali spotrebu fasádnej malty. Po ich odstránení sa dosky mechanicky ukotvia tanierovými rozperkami (hmoždinkami). Veľkosť, počet a umiestnenie na ploche uvádza technologický predpis od výrobcu. Minimálne sú to 4 kotvy na 1 m2 plochy. Druh rozperky (hmoždinky) určuje materiál podkladu a hrúbka zatepľovacej dosky. Existujú aj systémy, ktoré kotvenie do určitej výšky nepotrebujú (výrobca to presne určuje). Ak však pripevňujeme izoláciu na staré omietky, kotvenie je vždy nutné. Rohy budovy, okien a otvorov sa vystužujú profilmi z plastov alebo nehrdzavejúcich kovových materiálov, prípadne aj výstužnou sieťovinou.

Výstužné profily sa vkladajú do nanesenej vrstvy stierkovej hmoty a následne sa prestierkujú. V rohoch otvorov sa používa diagonálne zatlačená sieťka (možné zaťaženie od napätí). Diagonálny pruh by mal mať veľkosť približne 30 x 50 cm. Po nalepení tepelnej izolácie sa osadia parapetné dosky a oplechovanie parapetov, primontuje sa oplechovanie balkónov, atík a ríms. Potom sa na fasádu nanesie armovacia vrstva určená výrobcom zatepľovacieho systému. Do stierkovej hmoty sa nesmú pridávať žiadne prísady, ak to výrobca vyslovene nepožaduje. Pred nanášaním výstužnej vrstvy je výhodné prekryť všetky otvory polyetylénovou fóliou (ak sme nepotrebovali prekryť všetky stavebné časti pri penetrácii podkladu ešte pred lepením dosiek). Na prekrytie máme k dispozícii približne dva dni, kým lepiaca malta pod polystyrénom dokonale nestuhne a nestvrdne. Fóliu lepíme približne 2 až 3 mm od okraja rámu alebo ostenia, v závislosti od hrúbky fasádnej omietky. Technologická prestávka po lepení dosiek závisí od počasia , druhu lepidla a podkladu. Jej dĺžku predpisuje výrobca systému.

Výstužná vrstva

Ešte pred zhotovením výstužnej vrstvy musí byť izolácia mechanicky ukotvená. Iba v prípade upevnenia tepelného izolantu hmoždinkami cez výstužnú sieťovinu, môžu byť kotvy zhotovené neskôr, napríklad pri použití keramického obkladu ako povrchovej úpravy. Výstužná vrstva sa vytvára zatlačením výstužnej sieťoviny do nanesenej stierkovej hmoty (na izolant) a plocha sa následne uhladí. Zvyčajne sa postupuje zhora nadol. Presahy medzi pásmi majú byť 10 cm. Výstužná sieťka nesmie byť uložená na izolant bez vopred zhotoveného podkladu zo stierky a po zahladení nesmie byť sieťku vidieť (z oboch strán je obalená stierkovou hmotou). Ak je potrebné naniesť ďalšiu vrstvu hmoty, aplikuje sa ešte do vlhkého nezatuhnutého podkladu (ak výrobca nepredpisuje iné). Presahy sieťky nesmú vyčnievať z roviny. Ak sa v projekte požaduje zvýšená mechanická odolnosť fasády, sieťka so stierkou sa nanáša dvakrát alebo sa použije odolnejšia, tzv. pancierová sieťovina. Pancierová sieťovina sa napája vždy len na zraz. Jej ukladanie do stierkovej hmoty je rovnaké ako u obyčajnej sieťky. V miestach styku rôznych druhov tepelných izolantov sa sieťka zdvojuje. Ak na tepelnú izoláciu nalepujeme ozdobné prvky a profily, lepíme ich až na výstužnú vrstvu, a to zubovou stierkou. Styky po obvode a medzi dielmi sa pretrú pružným tmelom. Ťažké a rozmerné dekoratívne predmety a ozdoby vyžadujú špeciálne kotvenie.

Fasádna omietka

Na dosiahnutie ideálneho vzhľadu, zvlášť štruktúrovaných omietok, je nevyhnutná dokonalá rovinnosť fasády. Ak to výrobca systému dovoľuje, povrch môžeme vybrúsiť (pozor, sieťka nesmie byť odhalená!). Približne jeden deň po dokončení armovacej vrstvy nanesieme na podklad penetračný náter (štetcom alebo valčekom), ktorý zabezpečí zjednotenie jeho savosti. Po vyzretí náteru môžeme zhotoviť fasádnu omietku, pričom pri jej nanášaní je nutné zabezpečiť kontinuálny priebeh prác bez prerušenia. Prerušenie je možné len v rohoch budovy alebo v miestach prechodu rôznych farieb či štruktúr omietky.

Na fasádu sa používajú omietky ryhované, rozotierané, škrabané... Do omietkoviny sa pridá (ak je to vôbec treba) len malé množstvo vody. Nanášanie sa robí antikorovými hladidlami a štruktúruje sa plastovými alebo antikorovými hladidlami presne podľa návodu od výrobcu.

Prax a zručnosť omietkárov je nevyhnutná, pretože nerovnomernosť štruktúrovania je v pohľadoch či na šikminách viditeľná i pri najmenších rozdieloch. Aj keď zhotovujeme fasádu postupne, po jednotlivých priečeliach, omietku si obstaráme naraz na celý objekt, aby bola zabezpečená rovnaká šarža. Aj pri hromadnej výrobe omietkovín a pri dodržiavaní technologických postupov a predpisov sa môže stať, že rozdiel v odtieni je viditeľný voľným okom. V niektorých prípadoch (podľa návodu od výrobcu) môžeme ešte omietku pretrieť finálnou vrstvou - náterom, väčšinou pri použití minerálnych materiálov. Pri samotnom zhotovovaní omietky treba dodržiavať predpisy dané výrobcom aj čo sa týka teplôt vzduchu, slnečného žiarenia, vetra a dažďa. V letných mesiacoch je vhodné začať s prácou pri východe slnka a cez obednú páľavu nepokračovať.

Fasádny obklad sa lepí do vopred nanesenej lepiacej hmoty podľa kladačského plánu. Postupuje sa väčšinou zhora nadol. Podľa projektovej dokumentácie treba vytvoriť aj dilatačné celky. V miestach medzi obkladačkami stierku zahladíme, no v mieste dilatačnej škáry podkladovú, ešte nestuhnutú maltu zotrieme až po armovaciu vrstvu a škáru vyplníme pružným tmelom. Okrem neho môžeme použiť aj špeciálny tesniaci profil. Nakoľko obkladanie keramickými obkladačkami zvyšuje zaťaženie tepelnoizolačných dosiek, musíme dopredu posúdiť typ, množstvo, polohu a spôsob uchytenia dosiek ako aj difúziu vodných pár takejto konštrukcie. Projektant musí zhodnotiť veľkosť formátu obkladačiek, veľkosť škár medzi nimi a materiál škárovacej hmoty.

Zatepľovací systém z minerálnej vlny

Minerálna vlna, tak isto ako polystyrén, sa vyrába vo viacerých variantoch, hrúbkach a používa sa v rôznych zatepľovacích systémoch. V zásade rozlišujeme kontaktný zatepľovací systém z dosiek alebo lamiel alebo odvetranú fasádu. Na rodinné domy sa používa kontaktný systém z dosiek FKD s rozmermi 60 x 100 cm a hrúbkami od 2 po 10 cm, 12 cm, a potom 14 až 16 cm. Cena týchto materiálov je oproti jednoduchému polystyrénu viac ako trojnásobná. Prvky, označované FKL, sú fasádne kontaktné lamely, ktoré sa vyrábajú v dĺžke 100 cm a šírke 20 cm. Ich hrúbka je 4, 5, 6, 8, 10, 12, 14, 15, 16 alebo 18 cm. Cenovo sú výhodnejšie (oproti najlacnejšiemu polystyrénu je to ale 2,7- násobok jeho ceny). Na roštovú fasádu sa používajú prvky označované ako FRN (fasáda roštová normál), FRE (fasáda roštová extra) a FRK (fasáda roštová kašír). Všetky majú rozmery 100 x 60 cm.

Výhody zatepľovania minerálnou vlnou

Fasádne výrobky z minerálnej vlny sú výborné na tepelnú, akustickú i protipožiarnu izoláciu stavebných konštrukcií a technologických a energetických zariadení. Sú vhodné najmä pri dodatočnom vedení inštalácií po fasáde (napr. pre solárne kolektory) alebo pri vedení v rámci hrúbky zatepľovacej vrstvy. Všetky výrobky spĺňajú požiarnu odolnosť v triede reakcie na oheň A1. Sú tvarovo stále, hygienicky neškodné a majú prakticky neobmedzenú životnosť. Všetky výrobky sú hydrofobizované (odpudzujú vodu) a difúzne (konštrukcie pod nimi dýchajú). Ľahko sa režú a tvarujú podľa potreby.

Výrobky v balíkoch sa majú skladovať v horizontálnej polohe s dobou vystavenia UV žiareniu maximálne jeden rok. V prípade potreby dlhšieho skladovania, napríklad kvôli zmene termínu realizácie stavby, výrobca odporúča prekryť dosky ochrannými plachtami. Zabudovaná minerálna vlna nikdy nedegraduje, nevytvára podmienky pre rast mikroorganizmov, plesní, nerozpadáva sa a neškodia jej ani pôdne baktérie. Možno ju kombinovať takmer so všetkými bežnými stavebnými materiálmi, ako sú cement, vápno, sadra Odoláva aj organickým rozpúšťadlám. Pri vymenovávaní jej kladných vlastností nesmieme zabudnúť na účinné tlmenie hluku.

Montáž

Montáž izolácie z minerálnej vlny sa robí podobne ako izolácia z polystyrénu. Ak použijeme namiesto dosiek lamely, natierame ich na celej ploche, čím stúpne spotreba lepiacej malty a zvýšia sa aj náklady na zhotovenie zateplenia. Zlepší sa však priľnavosť izolácie k podkladu (oproti doskám). Spôsob kotvenia predpisuje výrobca. Postup montáže - od kontroly podkladu, cez zhotovenie soklovej lišty, nanesenie lepiacej malty, pripravenie klampiarskych konštrukcií, lepenie dosiek, zhotovenie sklotextilnej armovacej vrstvy (zvislo i uhlopriečne pri rohoch otvorov) až po natiahnutie fasádnej omietky - je rovnaký ako pri polystyrénových doskách. Pred prácou však treba všetky postupy skontrolovať podľa predpisov vyžadovaných výrobcom.

Výrobca jedného druhu minerálnej vlny odporúča pri zatepľovaní novostavieb hrúbku izolácie 12 cm a pri dodatočnom zatepľovaní starších objektov 8 cm. Ak si potrebnú hrúbku izolácie vypočítame pre konkrétny objekt sami, môže nám vyjsť práve opačná alebo dokonca úplne iná hodnota. Závisí to od materiálu obvodovej steny. Napríklad rozdiel jedného cm v hrúbke obvodovej steny môže priniesť rozdiel niekoľko desiatok tisíc korún v nákladoch na zhotovenie izolácie.

Ing. Želmíra Kováčiková
Snímky: autorka a archív redakcie

zdroj: Stavajte a bývajte s nami

Páčil sa vám článok?

áno: 170     nie: 146

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby