preskočiť na hlavný obsah

Zastupiteľský úrad, Rím, Chovanec - Milučký

/up/images/featured/images/zastupitelsky_urad_rim_0.png
REKONŠTRUKCIA, KTORÁ POSUNULA ARCHITEKTÚRU DO ĎALŠIEHO TISÍCROČIA, BLIŽŠIE K NESMRTEĽNOSTI

Vznik nového štátu v roku 1993 a s tým súvisiace delenie federálneho majetku prebehlo našťastie bez väčších problémov. Česká strana už od prvej republiky mala v diplomatických činnostiach výrazne dominujúce postavenie. To sa trochu zlepšovalo v druhej polovici šesťdesiatych rokov po vzniku federácie. Toto obdobie bolo všeobecne poznačené politickým uvoľnením a s tým súvisiacimi diplomatickými aktivitami. Pretože sme sa otvorili svetu, bolo potrebné budovať a rozširovať objekty zastupiteľských úradov. V Prahe mali na tieto zákazky monopol najvýznamnejšie ateliéry K. Filsaka, J. Šrámka, J. Loudu. Keď si prelistujete Architektúru ČSR zo šesťdesiatych rokov, nájdete publikované množstvo súťaží, z ktorých sa zrodili veľvyslanectvá v Brazílii, Londýne, Tokiu, Štokholme. Tieto objekty doteraz patria k ikonám československej architektúry. Ich brutalistické čisté formy reagovali na svetové architektonické trendy. Profesor J. Bočan nedávno rekonštruoval oceňovaný objekt veľvyslanectva v Londýne. Naše zastupiteľské úrady neboli v čase delenia federálneho majetku v dobrom stave. Zažil som veľvyslanectvo ČSFR vo Washingtone v roku 1991 s interiérom od pani Šrámkovej a to bol asi najhorší priestor, aký som v USA zažil. Slovenskí architekti sa dostali skôr k ázijským lokalitám ako Peking, Fenjan a neskôr Ulánbátar. Samozrejme potom nasledovali aj Viedeň, Bonn a ďalšie. Aj minulí mocipáni si uvedomovali význam budovy veľvyslanectva pre zahraničnú reprezentáciu. Napriek tomu sa nerodili tieto diela bez problémov. V rámci federálnej reciprocity boli poverení projektovaním Spoločenského domu v Moskve a Veľvyslanectva ČSSR v Ríme slovenskí architekti J. Chovanec a F. Milučký. Aj to bol prejav liberalizácie konca šesťdesiatych rokov. F. Milučký bol po úspechoch v Montreali už uznávanou osobnosťou aj v rámci Československa. Bol predpoklad, že z jeho rúk vyjde dielo porovnateľné s českými špičkami. Tak sa aj stalo. Obidve architektonické diela patria medzi dôstojných reprezentantov bývalého Československa.

Hovorí sa, že lepšie je raz vidieť ako desaťkrát o tom čítať. To platí o mojom stretnutí s budovou veľvyslanectva, teraz už Slovenskej republiky v Ríme. Koncom apríla sme tam inštalovali výstavu z príležitosti 90. výročia tragickej smrti M. R. Štefánika. Mal som možnosť zažiť objekt veľvyslanectva po rekonštrukcii. Je to príjemný pocit, keď nájdete v cudzine, a to vo „večnom meste“, reprezentačnú stopu našej architektonickej kultúry. Aj Taliani sa pýtajú s uznaním: „To robili slovenskí architekti?“ Prvý dojem po príchode bol výborný. To som ešte nevedel, že veľvyslanectvo je po rekonštrukcii. Následne, keď som zistil, že sa objekt rekonštruoval, ma začalo zaujímať, čo je pôvodné a čo nové. Základný priestorový koncept zostal pri rekonštrukcii zachovaný. Takže obdiv patrí koncepcii a aj realizácii z tých minulých časov. Autori dokázali vytlačiť zo stavebných firiem aj vtedy maximum, takže veľa pôvodných vecí si zachovalo štandard aj po desiatkach rokov. Je to mimoriadna príležitosť pre autora aktualizovať svoje dielo v lepších stavebno-technických a spoločenských podmienkach. Viem si predstaviť boje pána architekta s byrokraciou ministerských úradníkov aj v súčasnosti. Neskôr som sa dozvedel, že jeho partnerom ako dodávateľom projektu bola firma Proma. Táto firma nám likvidovala interiéry banky v Žiline, ktorá patrila medzi významné Vilhanove diela. Boli to práve tí istí mladí architekti, ktorých riadi „veľký“ bývalý prezident stavebných podnikateľov Slovenska. Tu je to nebezpečie, prečo nie je možné akceptovať stavebné fakulty v procesoch výučby architektúry. Stavbári a technokrati nechápu duchovnú podstatu architektúry.

Veľvyslanectvo a obytný objekt boli realizované v rokoch 1969 – 1971. Projektované od roku 1967. Sú súčasťou obytného kondomínia s dvoma vstupnými vrátnicami. Od bývalého olympijského areálu a Mussolliniho mramorového štadiónu sem vedie Via dei Colli della Farnesina. V rámci kondomínia tu boli plánované viaceré zastupiteľské úrady a rezidencie. V súčasnosti je to exkluzívna obytná štvrť s mestskými vilami v píniových a cyprusových hájoch. Objekt sa nachádza v nádhernej mestskej štvrti na severe Ríma, ale je trochu odtrhnutý od mesta. Podľa architekta Chovanca je členitosť obytných objektov v Ríme dôsledkom požiadaviek stavebného úradu. Ja myslím, že množstvo terás a ich zeleň sú charakteristickým prvkom mediteránneho života. Veľká časť roka umožňuje rodine život na terase v zeleni a s výhľadom na rímske pahorky. Oproti budove veľvyslanectva stojí nádherná mestská vila z pohľadových betónov s neskutočnými terasami. Pripomenula mi taliansky brutalizmus, ako významný prúd šesťdesiatych rokov. Oni tam majú klímu rodenú pre pohľadové a štrukturálne betóny. Aj náš bytový objekt poskytuje príjemný život na terasách. Jeho rekonštrukcia bola realizovaná bez spolupráce s autorom. Je to architektonicky nevýrazný objekt. Aj takto mohla dopadnúť budova veľvyslanectva. Pri recenzovaní objektu veľvyslanectva budem hľadať súvislosti s Milučkého tvorbou, pretože koncept budovy mi jednoznačne zapadá do mozaiky jeho diel založených na plynúcich priestoroch vyčlenených líniovými stenami. Je pre mňa nepochopiteľné, prečo žiaden z teoretikov doteraz neporovnával diagramy pôdorysov krematória, veľvyslanectva v Ríme, Domu umenia či vlastného architektovho domu so škandinávskymi prototypmi. Na nich sa dá pochopiť princíp tvorby plynúcich priestorov, priečne prenikanie cez steny, situovanie komunikácií, vkladanie zasklených stien a hlavne budovanie vzťahu k exteriéru. Všetko sú to solitérne objekty, situované v prírodnom prostredí, ktoré preniká do interiérov. Líniové steny vykrojujú fragmenty prírody s novým kánonom. Príroda a nový rád spoločne vytvárajú harmonický celok.

Tento Milučkého koncept vychádza z Miesových princípov jednoty a prelínania exteriéru s interiérom. Následne tento princíp dotiahli ďalej Škandinávci v líniových stenových konceptoch (S. Fehn, H. Larsen). Milučký vo svojej sérii dopracoval tieto priestorové schémy takmer k dokonalosti. Objekty z tejto série patria k autorovým najvýznamnejším dielam.

Pri tejto priestorovej koncepcii musia byť jasne definované povrchy pozdĺžnych stien. V Ríme je domovým kameňom Botticino. Preto je aj logicky použitý na stenách. Autorom sa podarilo vďaka talianskej kamenárskej kultúre už vtedy zrealizovať aj exkluzívnu kamennú stenu s fládrovaným zosadzovaným kameňom. Dôležitá pre tvorbu priestoru je jednotná plynúca podlaha z veľkoplošného kameňa. Z pôvodného kazetového stropného roštu sa podarilo zachovať podstatnú časť vo verejných priestoroch. V objekte sa pri rekonštrukcii nerealizovali významné zásahy. Autor sám pozná najlepšie, čo sa podarilo skorigovať a čo nie. Priestorový koncept zostal zachovaný. Vznikli tu nové prevádzkové jednotky. Súčasné veľvyslanectvo funguje trochu iným rytmom ako socialistické. Aktívnou súčasťou komplexu je Slovenský inštitút. Budova zastrešuje aj naše veľvyslanectvo vo Vatikáne, čo je dôležitý prvok slovenskej diplomacie. Napriek všetkým problémom, ktoré sú spojené so záchranou objektov zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov, dostal pán architekt Milučký možnosť pokračovať v nekonečnom príbehu architektúry. Je to pre neho „never-ending story“.

Ján Bahna

SLOVENSKÝ ZASTUPITEĽSKÝ ÚRAD
VIA DEI COLLI DELLA FARNESINA, RÍM
Autori: Jozef Chovanec, Ferdinand Milučký / Stavoprojekt, Bratislava
Realizačný projekt: Falconi - Cremona, Rím
Realizácia: 04. 1969 - 06. 1971, rekonštrukcia: 2003 - 2005
Autor rekonštrukcie: Ferdinand Milučký
Plocha pozemku: 4 164 m2
Z toho zastupiteľský úrad: 2 374 m2 a bytový dom: 1 790 m2
Foto: Ján Plavčan

Jozef Chovanec *1925 Slovenská Ľupča _1950 SVŠT, oddelenie architektúry a pozemného staviteľstva, Bratislava †1990 Bratislava
Ferdinand Milučký *1929 Rajec _1953 FA SVŠT Bratislava

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.­

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 196     nie: 161

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby