preskočiť na hlavný obsah

Základy pre rodinný dom

/up/images/featured/images/Zaklady_pre_rodinny_dom_0.png

Pri riešení založenia stavby rodinného domu je najdôležitejšia požiadavka, aby základové konštrukcie bezpečne preniesli zaťaženie stavby na únosnú základovú pôdu. Predíde sa tak prípadným poruchám v dôsledku nežiaduceho poškodenia samotných základov, ale aj stavby ako celku.

Základová pôda, základ a konštrukcia stavby tvoria jeden celok, v ktorom sa namáhania vzájomne ovplyvňujú. Pri návrhu základov rodinného domu je potrebné brať do úvahy niekoľko veličín:

- predpokladané zaťaženie stavbou, ktoré sa prenáša na základy,
- únosnosť a druh základovej pôdy, do ktorej sa prenáša zaťaženie zo základov,
- druh, materiál, rozmery a konštrukciu základov,
- situovanie - umiestnenie stavby (iné riešenie je potrebné v prípade voľne stajacej budovy a iné v radovej zástavbe),
- hĺbku sezónneho premŕzania základovej pôdy.

Všetky uvedené skutočnosti vzájomne súvisia a nemožno ich posudzovať samostatne.

Základová pôda

Predstavuje funkčnú súčasť stavby. Jej zloženie, mechanické a fyzikálne vlastnosti, podobne ako geologické a hydrogeologické pomery v okolí stavby, musia byť známe ešte pred spracovaním projektu stavby, pretože ho môžu výrazne ovplyvniť. Všetky údaje o vlastnostiach staveniska a jeho okolia sa zbierajú v predbežnom prieskume. Ak sú informácie nedostatočné, je potrebné ich doplniť na základe sondážnych prác, pri ktorých sa z kopaných alebo vŕtaných sond v bezprostrednej blízkosti základov budúcej stavby odoberú vzorky zemín a potom sa laboratórne stanoví geologický profil podložia budúcej stavby.

Návrh základov

Vychádza z výsledkov geologického a hydrogeologického prieskumu staveniska a zo zaťaženia stavby pôsobiaceho na základy. Statické výpočty základov vyhotoví projektant statiky podľa normy STN 73 0031. Ak je základová pôda namáhaná až na medzu svojej únosnosti, hrozí nebezpečenstvo jej porušenia šmykom, čo môže spôsobiť nežiaduce nadmerné sadanie, nakláňanie alebo vodorovný posun základov a celej stavby.

Namáhanie základovej pôdy ovplyvňujú rôzne faktory napr. hĺbka založenia (únosnosť s hĺbkou narastá), tuhosť základovej konštrukcie, tvar základovej škáry a tiež vzájomné priťaženie od susedných základov. Podložie staveniska teda ovplyvňuje návrh konštrukcie základov. Spôsob založenia stavby sa navrhuje až po preskúmaní geologickej skladby pôdy.

Hĺbka založenia predstavuje výškový rozdiel medzi základovou škárou a najnižšou úrovňou povrchu upraveného terénu pri základe. Základová škára je úroveň, v ktorej základ spočíva na pôde. Ide spravidla o vodorovnú plochu (môže byť aj šikmá alebo lomená), v ktorej sa prenáša podstatná časť zaťaženia stavby prostredníctvom základovej konštrukcie do podložia.

Hĺbka založenia nemôže byť ľubovolná, určuje ju stabilita a dovolené sadanie stavby, účel stavby a hĺbka zapustenia jej podzemnej časti pod úroveň terénu, stabilita a hĺbka založenia priľahlých susedných objektov, geologický a hydrogeologický profil (úroveň únosných vrstiev vhodných na zakladanie a úroveň hladiny podzemnej vody), klimatické vplyvy (hĺbka sezónneho premŕzania a vysýchanie základovej pôdy) a ďalšie veličiny.

Vplyvom sezónneho premŕzania pôdy v zimnom období vznikajú v pôde sily, ktoré spôsobujú vzdúvanie (zdvíhanie) povrchu pôdy, a tým aj základovej konštrukcie. Zamrznutá zemina zdvihne základy a v jarnom období, po roztopení ľadu dochádza následne k ich poklesu. Na základoch sa potom prejavia závažné poruchy. Preto pri zakladaní nepodpivničených stavieb rodinných domov musia ich plošné základy ležať v tzv. nezámrznej hĺbke, ktorá je min. 800 mm pod povrchom terénu (STN 73 1001). Pri zeminách, ktoré môžu vysychať z dôvodu zmrašťovania (hliny a íly s vysokou, veľmi vysokou a extrémne vysokou plasticitou) je vhodné hĺbku založenia voliť min. 1600 mm pod upraveným povrchom terénu. Na základy v pôde chránenej proti premŕzaniu a u základov dočasných stavieb môže byť hĺbka založenia 400 mm.

Ochrana základovej škáry

Počas výstavby je veľmi dôležité chrániť základovú škáru. Ak sa na hĺbenie základovej jamy používajú stroje, ktoré porušujú základovú pôdu, treba tieto práce ukončiť skôr - v určitej výške nad základovou škárou, a to najmenej 200 mm. Ochranná vrstva sa potom odstráni až tesne pred betónovaním. V úrovni základovej škáry musí zostať zemina neporušená.

Pri zakladaní na súdržných zeminách, najmä hlinách a íloch s vysokou, veľmi vysokou a extrémne vysokou plasticitou, je potrebné základovú škáru chrániť pred zaplavením vodou a rovnako ju treba chrániť pred nežiaducimi klimatickými účinkami premŕzania.

Druhy základových konštrukcií

V princípe rozdeľujeme základové konštrukcie do dvoch veľkých skupín. Môžu byť plošné alebo hlbinné. Rodinné domy sa zakladajú prevažne na plošných základoch.

Plošné základy prenášajú zaťaženie stavbou na väčšiu plochu základovej pôdy. Predpokladom na plošné zakladanie je, aby dostatočne únosná základová pôda bola v malej hĺbke (0,8 až 5,0 m) pod úrovňou terénu (0,8 až 5,0 m). Plošné základy sú v tvare základových pásov, roštov, pätiek alebo dosiek.

Základové pásy

Slúžia na založenie nosných aj nenosných stien v dobrých základových pomeroch. U nás je to najrozšírenejší spôsob zakladania rodinných domov. Základové pásy pod vnútorné deliace konštrukcie - priečky musíme navrhovať v prípadoch, ak priečky majú vlastnú hmotnosť väčšiu ako 0,05 až 0,06 MPa. Tejto hmotnosti približne zodpovedá murovaná priečka z plnej pálenej tehly hrúbky 150 mm a s výškou 3,0 m. Ľahšie priečky stačí uložiť na upravený podkladový betón, a to zväčšením jeho hrúbky alebo vystužením zváranou oceľovou sieťou v mieste uloženia. Základové pásy pod nenosné steny a priečky vytvoria vystuženie spodnej stavby spolu s rovnobežnými základovými pásmi, najmä ak ide o nenosné steny kolmé na nosné pozdĺžne steny objektu.

Základy netreba izolovať proti zemnej vlhkosti. Materiály (prostý betón, železobetón), z ktorých sa zhotovujú, dostatočne odolávajú pôsobeniu vody. Iba konštrukcie, ktoré sa nachádzajú v agresívnom prostredí, je potrebné pred nepriaznivými účinkami chrániť izoláciou.

Materiálom na zhotovenie základových pásov môže byť lomový kameň, prostý betón i prekladaný kameň. Najčastejšie sa používa prostý betón a železobetón. Tvar prierezu základových pásov ovplyvňuje voľba materiálu a zaťaženie, ktoré musí základ preniesť do základovej škáry. Najjednoduchší obdĺžnikový tvar (jednostupňový pás) sa navrhuje pri málo zaťažených stavbách. Z dôvodu hospodárnosti a účinnejšieho využitia materiálu sa pri väčších výškach základový pás člení na stupne (dvojstupňový alebo trojstupňový pás). Výška stupňa pre kamenný základ by nemala klesnúť pod 400 až 500 mm, pre prostý betón pod 300 mm. Železobetónové pásy sa zvyknú robiť s hornou plochou zošikmenou pod uhlom max. 35 od vodorovnej roviny. Pre viac namáhané základové pásy s väčšou potrebnou výškou je ekonomicky aj staticky výhodnejší tvar obráteného T, ktoré tvorí základový pás a horné rebro. Železobetónové pásy sú oveľa nižšie ako z prostého betónu. Pod základy zo železobetónu sa dno výkopu musí najprv upraviť vrstvou betónu v hrúbke 50 až 100 mm. Táto vrstva tvorí ochranný podklad na položenie výstuže, aby sa predišlo jej korózii. Šírka výkopu pre železobetónový základ musí byť na každú stranu o 300 mm väčšia ako vlastný základ.

Rošty

Vytvárajú sieť pozdĺžnych a priečnych základových pásov spojených do jedného celku. Dobre roznášajú rozdiely v sadaní základov a sú vhodné pre stenové, ale najmä stĺpové konštrukčné systémy budov založených na pôdach nerovnomerne stlačiteľných alebo na poddolovanom území. Zabezpečujú tuhosť spodnej stavby. Hospodárne sú do osovej vzdialenosti stĺpov 6,0 m. Realizujú sa ako monolitické konštrukcie z prostého betónu alebo železobetónu. Konštrukčné požiadavky na rošty sú podobné ako pre základové pásy.

Základové pätky

Patria do kategórie plošných základov, ktoré vyžadujú dostatočne únosnú základovú pôdu, s rovnakou hrúbkou vrstiev, s rovnorodým zložením a menšou stlačiteľnosťou na celom území staveniska. Navrhujú sa na prenášanie bodového zaťaženia zo železobetónových alebo oceľových stĺpov. Na zhotovenie základových pätiek sa používa prostý betón a železobetón. Tvar prierezu monolitickej základovej pätky môže byť jednoduchý, dvojstupňový, trojstupňový alebo lichobežníkový z prostého betónu alebo zo železobetónu.

Základové dosky

Zásadne sa realizujú ako monolitické základové konštrukcie z prostého betónu alebo zo železobetónu. Vytvárajú súvislý plošný základ pod celým pôdorysom stavby. Monolitické železobetónové základové dosky sa navrhujú pri dovolenom namáhaní základovej pôdy približne 0,1 až 0,15 MPa, keď základová plocha pätiek, pásov aj roštov vychádza veľmi veľká, v prípade premenlivej únosnosti a stlačiteľnosti základovej pôdy, ďalej ak je potrebné zmenšiť rozdielnosť sadania jednotlivých nerovnako ťažkých častí stavby, pri zakladaní pod hladinou spodnej vody a aj v prípade, že spodná voda je agresívna a ochranu spodnej stavby nie je možné zabezpečiť iným spôsobom.

Rovná železobetónová doska s konštantnou výškou sa navrhuje pri osovej vzdialenosti stien alebo stĺpov do 4,0 m. Pri väčších vzdialenostiach sa navrhujú rebrové alebo hríbové základové dosky.

Spojenie železobetónovej dosky v rozsahu celého pôdorysu so zvislou železobetónovou obvodovou stenou podzemného podlažia spôsobuje tuhosť spodnej stavby. Tuhým spojením vznikne pevná priestorová základová konštrukcia tzv. železobetónová vaňa. Navrhujeme ju najmä vtedy, ak sa najnižšie podlažie dostane pod úroveň hladiny podzemnej vody. Ide o veľmi náročné zakladanie, nielen na spotrebu materiálu, ale aj na technológie zhotovenia, pretože počas výstavby treba odčerpávať a odviesť podzemnú vodu. Z ekonomického, ale aj z technického hľadiska je potrebné voľbu takéhoto spôsobu založenia rozhodne zvážiť. Ak ide o parcelu s takýmito náročnými základovými pomermi, odporúča sa vyhnúť založeniu rodinného domu pod hladinou podzemnej vody - napríklad zrušením suterénu alebo zmenou umiestnenia stavby (zmenou stavebnej parcely).

Zvláštne úpravy plošných základov

Najčastejšie ide o prípady zmeny úrovne základovej škáry a zakladanie vonkajších doplnkových častí stavby, napríklad založenie vonkajších predložených schodov, osvetľovacích a vetracích šácht podzemných podlaží atď.

Zmena úrovne základovej škáry je potrebná, ak sa zakladá vo svahovitom teréne, pri výškovej zmene najnižšieho podlažia, ako aj pri zakladaní na hranici susedných objektov.

Základy rodinného domu na svahovitom teréne sa navrhujú tak, aby základové pásy pod vonkajšími nosnými stenami prebiehali po vrstevniciach terénu a aby základová škára pod nimi bola z hľadiska klimatických vplyvov v každom mieste v nezamŕzajúcej hĺbke. Základové pásy sa stupňovito upravia.

K zmene základovej škáry dochádza aj pri výškovej zmene najnižšieho podlažia čiastočne podpivničených stavieb. V týchto prípadoch sa musia základové pásy v rôznych hĺbkach vzájomne previazať. Pri výškovom rozdiele väčšom ako 1 500 mm sa základové pásy napájajú stupňovito, pri menšom sa môže napojenie riešiť vystužením základu s nábehom. Nábehy a stupne sa zhotovujú pod uhlom , pod ktorým sa zaťaženie roznáša v hmote základu. Pre betón bez výstuže je = 56 až 64 a pre železobetón 26 až 45 .

Dva základy v blízkom susedstve zaťažené nosnými konštrukciami musia byť vzájomne odsadené v takej hĺbke, aby uhol roznášania zeminy nezasahoval do susednej základovej konštrukcie.

Pri zakladaní na hranici susedných budov môže ísť o situáciu, keď sa nová stavba pristavuje k existujúcim objektom jednou stranou (prístavba) alebo obidvoma stranami (v prípade radovej zástavby - v prieluke). Základ novej stavby nesmie presahovať cez hranicu pozemku. Základový pás je vtedy zaťažený excentricky, čo spôsobuje nerovnomerné namáhanie pôdy. Základy novej stavby musia zabezpečovať stabilitu celého objektu stavby a nesmú ohroziť susedné objekty.

Nová stavba musí byť od existujúcej oddelená dostatočne širokou dilatačnou škárou, aby sa susediace steny o seba neopierali ani pri prípadnom naklonení novostavby v dôsledku nerovnomerného sadania. Nepriaznivým vplyvom excentrického zaťaženia základov na hranici pozemku a dodatočnému sadaniu podzákladia susednej stavby môžeme zabrániť založením novej stavby na krátkych pilótach, ktoré však nesmú byť baranené s ohľadom na otrasy, ďalej zlepšením kvality základovej pôdy injektovaním alebo výmenou základovej pôdy za štrkový vankúš, odsadením nosnej konštrukcie, aby základ bol namáhaný centricky, čo si však vyžaduje vhodnú úpravu nosnej konštrukcie stavby.

Pri zakladaní novej stavby na hranici susedných objektov môžu nastať tri situácie - nová stavba je založená v rovnakej úrovni, vyššie alebo nižšie ako existujúca susedná budova. V každom prípade je potrebné prispôsobiť založenie novej stavby tak, aby sa existujúca budova zabezpečila proti zosuvu.

Ak je nová stavba založená vyššie ako existujúci susedný objekt, treba jej základovú škáru spustiť na úroveň škáry už existujúcej budovy. Ak sú základy novej stavby navrhnuté v nižšej úrovni, musíme prehĺbiť aj základy existujúceho objektu. Takéto riešenie je však veľmi obtiažne a nákladné.

Na záver možno zdôrazniť, že pri návrhu a realizácii základov rodinných domov treba starostlivo dbať o kvalitné vyhotovenie a zo statického hľadiska nájsť najbezpečnejšie a až potom hospodárne riešenie.

Ing. Terézia Miklóšiová
Kresby: autorka

zdroj: Stavajte a bývajte s nami

Páčil sa vám článok?

áno: 120     nie: 109

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby