preskočiť na hlavný obsah

Z bývalých kasární Kulturpark

/up/images/featured/images/0-kulturpark.jpg
Neďaleko historického centra Košíc vznikol, revitalizáciou rozsiahleho areálu vojenských kasární, nový kultúrno-spoločenský komplex Kulturpark. Tvoria ho 3 pôvodné budovy, 8 nových pavilónov, park a priestranné a nezvyčajne žiarivo biele námestie, cez ktoré sa do areálu vstupuje. Pôvodné vojenské kasárne prezentovali prísny poriadok, disciplínu a uzavretosť oproti okolitému prostrediu. Autor konceptu Irakli Eristavi tento pôvodne uzavretý kasárenský areál otvoril a aj prostredníctvom nápaditého riešenia námestia a vstupov pozýva do areálu širokú verejnosť. Košičania získali, vďaka revitalizácii bývalých kasární, nový kultúrny a vzdelávací stánok, ktorý nesie pečať kreatívnej, ale najmä dobrej a poctivej architektonickej a stavbárskej práce.

Situácia

Toto kultúrne centrum je najväčším investičným zámerom projektu Košice -Európske hlavné mesto kultúry 2013. Nový Kulturpark sa rozprestiera v historickom vojenskom areáli kasární z poslednej dekády 19. storočia. Pôvodne uzavretý a verejnosti neprístupný kasárenský areál sa po viac ako 100 rokoch dostal revitalizáciou do centra diania. Jasná organizácia, geometria, konštrukcia a proporcia budov, rešpektujúca pôvodné objekty i stromy (niektoré viac ako 100-ročné) v parku, odráža striktnú povahu vojenského komplexu. Charakter areálu sa odrazil aj na spôsobe označovania budov znakmi vojenskej abecedy (napr.: A - alfa, B - bravo, C - charlie, D - delta a pod.).

Urbanistické riešenie

Územie kasární je ohraničené ulicami Rastislavova, Kukučínova, Mlynárska, Vojvodská a Skladná. Komplex sa nachádza v bezprostrednej väzbe na užšie centrum mesta Košice. Prvým a zásadným krokom bolo otvorenie areálu smerom k mestu odstránením pôvodného múru opisujúceho celý obvod areálu. Takto sa po obvode areálu vytvorila verejná urbánna plocha ako priestor interakcie navrhovaného komplexu a okolitých mestských štruktúr. Komplex sa otvoril k centru mesta reflektujúc pešie ťahy smerom zo Štúrovej ulice cez Zborovskú a Rastislavovu ulicu. Urbanistický koncept rozpracúva a rozvíja myšlienku súťažného návrhu z urbanisticko-architektonickej súťaže a architektonickej štúdie spracovanej následne v máji 2010. Autor rozvinul koncepciu prestavby starého kasárenského celku do urbanistického riešenia, v ktorom sú jednotlivé architektonické objekty pospájané pomyselnou matricou pravidelného geometrického rastra. Vizuálna i faktická komunikácia medzi objektmi vytvára sieť pokrývajúcu a zjednocujúcu celé riešené územie. Mimoriadne dôležitým aspektom celého projektu je verejný priestor a jeho stvárnenie.

Areál je rozčlenený na dve základné časti. Verejná urbánna plocha otvorená do okolitej urbanistickej štruktúry a uzatvárateľné vnútro areálu s parkom. Hlavný vstup návštevníkov do areálu je na severozápadnom okraji parku a kontroluje ho objekt informačného centra. Vstup zamestnancov, účinkujúcich a technická obsluha je cez vstup kontrolovaný objektom bezpečnostnej služby na severovýchodnom okraji parku. Hlavné vstupy do objektov sú z vnútra areálu. Tieto sú doplnené o sekundárne vstupy z urbánnej plochy tak, aby sa umožnilo ich fungovanie aj v čase uzavretia vnútorného parku.

Prvým a zásadným krokom bolo otvorenie areálu smerom k mestu odstránením pôvodného múru opisujúceho celý obvod areálu.

Architektonické riešenie

Autor vychádzal z maximálneho rešpektovania kvalít existujúceho komplexu. Vstup novej funkcie, programov, aktivít, vstup nových ľudí do pôvodne uzavretého areálu vyriešil účelne a civilne, rešpektujúc pôvodné objekty i stromy v parku. Stratégiu lokalizácie nových objektov drobnej mierky predurčuje mriežka. Mriežka je odpoveďou na striktnú, geometrickú povahu vojenského komplexu rakúsko-uhorského vojska. Odpoveďou na systém je opäť len systém. Pôvodné budovy sú hlavnými „figúrami na šachovnici". Majú svoju hodnotu i vážnosť. Nová štruktúra obsadzuje nové pozície. Vizuálna prepojenosť budov, príslušnosť k jednotnému geometrickému systému, zabezpečuje jednoznačnosť a identifikovateľnosť vstupu „nového" v „starom" prostredí. Zároveň autor ponecháva priestor pre ďalšie vstupy, ktoré prinesie budúcnosť. Verí, že sa jednotlivé pozície mriežky budú obsadzovať dlhodobo, krátkodobo, výtvarnými dielami, inštaláciami, záhonmi s tulipánmi rovnako ako tancujúcimi alebo prechádzajúcimi sa ľuďmi. Nové objekty predstavujú prevažne infraštruktúru. Infraštruktúru pre aktivity expandujúce z kamenných budov komplexu, infraštruktúru pre umelcov, infraštruktúru slúžiacu ľuďom využívajúcim areál (pavilón služieb, pavilóny pre workshopy, pódiá pre inštalácie a aktivity). Tieto objekty sú priebežne dopĺňané mobiliárom.

Centrálnym objektom areálu je objekt ALFA -centrálna budova so sálovými priestormi pre kultúrne podujatia a príslušným technickým zázemím. Sály sú doplnené výstavnými priestormi. Doplnkami sú menšie sály na záujmovú umeleckú činnosť a workshopy, rovnako ako administratívne priestory a zázemie pre účinkujúcich. Veľkorysá platforma na severnej strane výstavnej sály umožňuje príležitostnú expanziu prevádzky smerom na urbánnu plochu. Bravo-centrum podpory kultúry a kreativi-ty je lokalizované na juhozápadnom okraji areálu. Tento objekt so 4 NP ponúka plochy pre ateliéry, dielne, štúdiá a učebne. Skladbu objektu dopĺňajú vstupné priestory s recepciou a technické zázemie v 1. PP. Centrum vytvorí podmienky na tvorbu a prípravu kultúrnych produktov, priestor pre umelecké a kreatívne pobyty pre miestnych a zahraničných uchádzačov. Súčasťou objektu centra je aj Dom autentickej kultúry zameraný na etnografický výskum a školu ľudového tanca. Charlie-galéria je situovaná na severozápadnom okraji areálu. Výstavné plochy na 1. - 3. NP sú vzájomne prepojené prostredníctvom otvorov v stropných doskách, poskytnú celkovú výmeru 900 m2. 4. NP predstavuje samostatný výstavný celok s výmerou 410 m2. Tieto priestory sú doplnené o minimálne administratívne a technické zázemie. Na mieste bývalej vodárne so studňou, ktorá bola v havarijnom stave, je novostavba Papa-pavilón služieb. Tento pavilón vďaka svojej strategickej polohe v centre parku môže slúžiť ako miesto stretnutí ľudí pôsobiacich v jednotlivých budovách komplexu rovnako ako návštevníkov parku. Ideálna väzba na centrálnu budovu s rozptylnou plochou pred jej vstupom umožňuje expanziu tohto zariadenia v letných mesiacoch. Ďalšie pavilóny November, Echo, Lima, Foxtrot možno rozdeliť na tie, ktoré sú situované v parku ako pavilón - zázemie umelcov so šiestimi dennými miestnosťami s hygienickým zázemím pre umelcov, pavilón - workshop vo väzbe na objekt Bravo, slúžiaci ako plocha pre workshopy alebo výučbu. Ďalšie pavilóny sú situované na urbánnej ploche. Ide o pavilón - November vo väzbe na Kukučínovu ulicu, a ďalší pavilón vo väzbe na Rastislavovu ulicu s funkciou vzdelávania a voľného času Oscar. Dvojúčelové podzemné parkovisko stavebne súvisí s pavilónmi Delta a Uniform, ktoré obsahujú okrem funkcie komunikačného vertikálneho jadra aj doplnkovú funkciu infocentra.

Zásahy do vnútorného priestoru objektov boli vedené vstupom nových programov so snahou maximálne rešpektovať pôvodnú tektoniku, konštrukcie a „systém".

Dispozičné a materiálové riešenie

Stratégia pre rekonštrukcie existujúcich budov bola jednoznačná - zachovať ich charakter. Objekty dostali nové fasády, rešpektujúc pôvodné členenie a plasticitu. Zásahy do vnútorného priestoru objektov boli vedené vstupom nových programov so snahou maximálne rešpektovať pôvodnú tektoniku, konštrukcie a „systém". Oceľový skelet v jednotlivých objektoch umožnil veľa - otvoriť dispozíciu tam, kde to bolo potrebné. Samotné prvky oceľových stĺpov majú charakter výtvarných artefaktov. A čo sa týka drevených krovov, kde to umožňovala statika, boli tieto sanované a zachované. Ide o priestorové „doplnenia" a „vybratia". Dopĺňal sa nový trakt v centrálnej budove, komunikačný systém v objekte galérie atď. Pavilóny sú skupinou príbuzných stavieb, ktoré sú novou architektonickou vrstvou v území. Táto architektonická vrstva je komplementárnou k skupine pôvodných budov kasárenského areálu väčšej mierky. Ide o jednopodlažné objekty drobnej mierky a uplatňujú sa na urbánnej ploche ako orientačné body a atraktory. Predstavujú expanziu prevádzok znútra areálu na urbánnu plochu. Ich lokalizácia a rozmery vychádzajú z rastra - mriežky, ktorá v urbanistickom zmysle popisuje celý areál. Ich architektonické stvárnenie je lapidárne, transparentné plochy ich fasád zviditeľňujú procesy odohrávajúce sa v ich interiéri, zatiaľ čo reflexné plochy z vysokolešteného antikora odzrkadľujú okolie.

Aktivity, ktoré budú generované Kulturparkom, vyvolávajú aj potrebu špecifických sociálnych a spoločenských kontaktov. Pre tieto účely bude slúžiť urbánna plocha - fórum, ktorá obkolesuje severné a južné priečelia historických objektov. Táto verejná plocha je urbánnym protipólom parku, je to miesto kolektívnych skúseností, sociálnej interakcie a výmeny. Referenciou pre túto plochu môže byť námestie, miesto pre spoločenské podujatia, produkcie, pre usporadúvanie trhov, výstav a inštalácie pod otvoreným nebom. Urbánna plocha sa stane heterogénnou mnohovrstvovou štruktúrou, spevnené plochy sú doplnené o trávniky, drevené viacúčelové pódiá, prvky drobnej architektúry a mobiliár. Základná pravouhlá mriežka s rozmermi 8,0 x 8,0 m bude ďalej členená na menšie celky až do rozmeru 4,0 x 4,0 m. Okrem technickej stránky tohto členenia (dilatácia) bude toto členenie artikulovať jednotlivé zóny v rámci plochy, respektíve hlavné komunikačné ťahy a taktiež vymedzovať jednotlivé Porcie pre umiestňovanie inštalácií a výtvarných diel. Pod urbánnou plochou bude situované podzemné parkovisko ako nevyhnutná infraštruktúra potrebná pre prevádzkovanie celého komplexu. Mierkou najväčším prvkom „drobnej" architektúry na urbánnej ploche je Yankee, urbánna pergola zložená z pätnástich vertikál, ktoré sa uplatňujú ako nosiče informácií o dianí v areáli. Celý projekt má silný environmentálny rozmer, najmä čo sa týka využitia obnoviteľných zdrojov energie a minimalizovania prevádzkových nákladov, čo by malo prispieť k trvalej udržateľnosti nového kultúrnospoločenského komplexu.

Autor vychádzal z maximálneho rešpektovania kvalít existujúceho komplexu. 

Dodávatelia Kulturparku v Košiciach

Metrostav Slovakia a.s.

Jedným z hlavných zhotoviteľov stavebného diela Kulturpark Košice bola spoločnosť Metrostav Slovakia a. s. Ako subdodávateľ realizovala rekonštrukciu hlavného objektu Kulturparku, tiež prestavbu vstavku a koniarne. Na stavbe v rámci kompletnej rekonštrukcie, vrátane výmeny elektroinštalácie, vykurovania, vzduchotechniky, zdravotechniky, inštalácie elektronického zabezpečovacieho systému, požiarnej signalizácie, merania a regulácie, tiež zabezpečili kultúrne zelené prostredie aj mimo samotnej stavby.

Okná a svetlovody dodala spoločnosť VELUX SLOVENSKO spol. s r. o. Na tejto stavbe boli použité okná na elektrické ovládanie - VELUX GGU INTEGRA.

Dodávateľom silno- a slaboprúdových elektroinštalácií na väčšine objektov stavby Kulturpark Košice bola spoločnosť Montin s. r. o. Košice.

Dodávateľom bieleho betónu bola spoločnosť HOLCIM, a. s. Slovensko, kttorej hlavným cieľom bolo dosiahnutie maximálnej bielosti betónu a Holcim pristupoval k tomuto projektu s maximálnym zameraním na kvalitu dodávaného produktu a výslednú reputáciu dokončeného projektu Kulturpark.

Na sanáciu muriva fasád objektov bývalých kasární boli použité Baumit Antisulfát, Baumit Sanova prednástrek, Baumit Sanova trasová omietka WTA ako aj Baumit Sanova S, Baumit Sanova jemná omietka a Baumit Vnútorná farba Klima. Ako tepelnoizolačný systém bol použitý Kontaktný tepelnoizolačný systém Baumit Pro a na povrchovú úpravu Baumit Bayosan W055 + Baumit SilikatColor.

Dodávateľom antikorových materiálov bola spoločnosť ITALINOX Slovakia, s. r. o.

JANSEN - oceľové riešenia pre elegantné fasády a výplne stavebných otvorov -okná, dvere, protipožiarne systémy - dodala na stavbu spoločnosť KONIGFRANKSTAHL s. r. o.

Spoločnosť KAURI, s. r. o. zabezpečila komplexnú realizáciu podláh na stavbe KULTURPARK Košice v celkovom rozsahu cca 22 000 m2. Ďalej dodala na stavbu anhydritové potery, cementové potery, strojne hladené betóny a drátkobetóny, pancierové betóny so vsypom, epoxidové stierky a nátery, ale aj vonkajšie spevnené plochy.

Dodávateľom odvetranej fasády, zábradlí a schodov z antikorových materiálov bola spoločnosť ELEKTRA reklama, s. r. o.

Pripravila redakcia
v spolupráci s Ing. arch. Irakli Eristavim Foto: Robo Kočan

Lokalita: Košice, Kukučínova ul. 
Objednávateľ/Investor: Mesto Košice 
Architektonické riešenie: Ing. arch. Irakli Eristavi, zerozero
Autorská spolupráca: Ing. Pavol Šilla, Ing. Marcel Benčík, Ing. Gabriel Boženík, Ing. Milan Vlček, Ing. Silvia Šillová 
Stavebné riešenie: Ing. arch. Irakli Eristavi, Ing. Gabriel Boženík, Ing. Ľuboš Janiga, Ing. Vojtech Jačišin, Ing. Martin Ratkoš 
Generálny dodávateľ: Doprastav pozemné stavby a. s.
Statika: Vladimír Durbák, Viliam Hrubovčák 
Stavebná fyzika: Ing. Marián Flimel, CSc. 
Autori mestského mobiliáru: PPAG, Viedeň 
Sadové úpravy: Ing. Rastislav Mochnacký 
Drobná architektúra: Mgr. akad. arch. Ing. arch. Tomáš Bujna 
Lehota výstavby: 2012 - 2013

Páčil sa vám článok?

áno: 85     nie: 125

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby