preskočiť na hlavný obsah

Využitie dreva v stavebníctve a architektúre

/up/images/featured/images/drevo_stavebnictvo_architektura_0.png

Drevo predstavuje jeden z prapôvodných konštrukčných materiálov pre stavebnú činnosť ľudí. Do tohoto postavenia ho vynieslo niekoľko preň priaznivých skutočností. Drevo bolo a je výborným konštrukčným materiálom, navyše dnes už empiricky aj vedecky dobre overeným a spoznaným. Tisícročná tradícia jeho používania vyvinula empíriu navrhovania efektívnych aj estetických drevených konštrukcií a súčasná veda ju podložila exaktnosťou. Tým sa otvorili nové možnosti použitia dreva ako konštrukčného materiálu a ukázali sa smery a perspektívy ďalšieho vývoja konštrukcií z neho.

Aktuálna pozícia dreva

Drevo má výborné stavebno-mechanické vlastnosti a možnosti konštruovania. Pre stavebné drevené konštrukcie tento materiál ideálne napĺňa stále dominujúcejšiu a nekompromisnejšiu požiadavku súčasnosti a zrejme aj dohľadnej budúcnosti, po ekologickosti v životnom prostredí, bývaní, v priemyselnej produkcii aj vo výstavbe. Už zdroj dreva – les – je dôležitý krajinotvorný prvok s globálnym dosahom na tvorbu kyslíka, zvýraznený hospodárskymi a rekreačnými aspektami. Už dávno je známe, že prebývanie človeka v prostredí so živým alebo aj s technickým drevom má aktívne pozitívny vplyv na jeho fyzické aj mentálne zdravie a regeneráciu. Treba dodať, že Slovensko je krajinou s vysokou zalesnenosťou, ktorá umožňuje významne zvýšiť príspevok dreva ako konštrukčného materiálu k produkcii a rozvoju stavebných konštrukcií a tým profitovať z uvedených výhod.

Využitia dreva

V minulosti bolo drevo v podstate univerzálnym konštrukčným materiálom v staviteľstve aj strojárstve a zväčša sa iba dopĺňalo kovovými časťami. Súčasné trendy vedú ku fúzii drevených prvkov s kovovými, betónovými, sklenými a tiež s novodobými vysokopevnými prvkami rôzneho druhu. Dnešné „drevené“ konštrukcie sú teda rôznym stupňom kombinácie dreva s inými materiálmi.

Ani samotný drevený konštrukčný materiál už zďaleka nereprezentuje iba guľatina, dosky a hranoly, ale sú to aj veľkoplošné, tabuľové materiály z dreva, z hmôt na báze dreva, ako aj dĺžkové prvky z modifikovaného dreva ako lepené lamelové, dyhové vrstvené prvky, veľkotrieskové prvky (Paralam), či duté hranaté prvky z guľatiny a ďalšie.

Charakter novodobých drevených konštrukcií významne ovplyvňuje dosiahnutá úroveň vývoja spájacích prostriedkov. Charakteristické sú ako lepené prvky a konštrukcie, tak aj konštrukcie spájané pomocou kovových spájacích prostriedkov rôznych druhov, stupňa zložitosti a dômyselnosti. Väčšina z nich je podmienená vysokou úrovňou ich výroby a samotného procesu spájania, ktoré sa často neobídu bez využitia výpočtovej techniky a numericky riadených strojov, či výrobných liniek. V kontraste s týmto, úspešne pretrváva aj spájanie tradičným tesárskym spôsobom. Poukazuje to na vysokú úroveň estetiky a poznatkov, dosiahnutých tisícročným vývojom na základe empírie.

Drevo v súčasnosti

Celkové spoločenské očakávania od drevených stavieb zahŕňajú v súčasnosti hlavne nároky na zdravé pôsobenie, estetiku a harmóniu s prostredím, pohodu pri používaní, ekológiu, hospodárnosť, recyklovateľnosť a statickú spoľahlivosť. Drevené konštrukcie tieto nároky veľmi úspešne spĺňajú a stávajú sa tak dlhodobo a vysoko perspektívnymi. Avšak niektoré aspekty ako životnosť a požiarna bezpečnosť, budú ešte dlho predmetom vedeckých aj technických skúmaní a riešení.

Druhy novodobých konštrukcií

Záber použitia drevených stavieb a konštrukcií je široký a zahŕňa škálu od pomocných a doplnkových objektov, cez obytné, sakrálne, občianske, športové až po dopravné stavby. Drevené konštrukcie sa stavajú s rozmermi od niekoľkých metrov až po 100 – 150 m rozpätia.

Tradičné je použitie dreva na vonkajšie deliace konštrukcie – ploty. V súčasnosti dostali, hlavne pri dopravných stavbách, aj ďalšiu dimenziu – funkciu hlukovej bariéry. Drevo v kombinácii s ďalšími vhodnými materiálmi ich dokáže úspešne splniť snáď vo všetkých ohľadoch – konštrukčných, estetických aj zvukovoizolačných.

Vnútorné – dopravné konštrukcie (schodiská) – sú oddávna doménou aj pre drevo. A to v mnohých formách a konštrukčných riešeniach. Súčasné fošňové skladané (sklincované, zoskrutkované alebo zlepené) nosné prvky sú vhodné pre masívne schodnice. Rovnaké riešenie sa úspešne používa aj pre masívne stropy, obvykle aj spriahnuté s betónovou doskou a tiež pre nosné steny. Silovo exponované uzly a detaily sa zdokonalili úrovňou techniky na vysokoúnosné spoje hlavne z ocele, liatiny a hliníkových zliatin. Ich rozmerová prispôsobiteľnosť a vysoká odolnosť priamo ovplyvňujú riešenie a dimenzovanie samotnej drevenej konštrukcie.

Aj nízkoenergetické a pasívne rodinné domy začali byť objektami častého uplatnenia dreva a drevených konštrukcií vo výstavbe. Na obr. 1 je ukážka z Rakúska. Na obr. 2 je časť interiéru detskej škôlky.

Viacpodlažné obytné domy a administratívne budovy s väčšími rozmermi sú staticky aj konštrukčne náročnejšie a preto býva pri nich viditeľnejšia nosná konštrukcia. Na obr. 3 je vidieť často používanú sústruženú guľatinu vo funkcii stĺpov, lepený lamelový prievlak a výplňovú zrubovú obvodovú stenu (Rakúsko).

Pre drevené nosné konštrukcie na väčšie rozpätia sa najčastejšie používajú lepené lamelové prvky priame alebo zakrivené. Druhým variantom pre ne sú prútové konštrukcie, ktoré už bezpodmienečne vyžadujú rozsiahle použitie kovových spájacích prostriedkov. Pre veľkorozponové konštrukcie možno použiť plnostenné alebo mrežové škrupiny.

Kombinované drevo-oceľové nosné konštrukcie možno považovať za najprogresívnejšie, využívajúce najlepšie vlastnosti dreva aj ocele. Používajú sa pre stredné až veľké rozpätia a progres v oblasti drevených konštrukcií možno očakávať práve od nich. Do ich vývojového trendu pristupuje ešte aj betón a sklo. Kombinácia môže byť na úrovni prvkov alebo aj celková – v mnohých prípadoch z dreva, ocele a betónu ako rovnocenných materiálov.

Oblasť mostov je v európskom prostredí bohato pokrývaná drevenými a hlavne s drevom kombinovanými nosnými konštrukciami. Prevažnú väčšina týchto konštrukcií predstavujú lávky pre peších a cyklistov, prípadne mosty pre obmedzenú automobilovú dopravu. Jedným z mála cestných mostov je fínsky most Vihantasalmi z dreva, ocele a betónu.

Záver

Ukazuje sa, že využívanie dreva ako konštrukčného materiálu v stavebníctve a architektúre bude mať v 21. storočí výrazne progresívny trend. Bude to tak s ohľadom na dobré konštrukčné a mechanické vlastnosti, ako aj na jeho prirodzené vlastnosti a vzhľad. Hlavným aspektom vzostupu využívania dreva bude predovšetkým schopnosť samo-reprodukovateľnosti a komplexný priaznivý vplyv na klímu a životné prostredie. Možnosti zosúladenia produkcie drevených stavieb so stúpajúcimi ekologickými nárokmi, dnes aj v dohľadnej budúcnosti, sú pri drevených konštrukciách reálne a realizovateľné.

Doc. Ing. Ferdinand Draškovič, PhD., SvF STU v Bratislave
Recenzent: Prof. Ing. Jozef Štefko, PhD., TU vo Zvolene


Foto: J. Sandanus, www.flickr.com
1 – Pasívny rodinný dom. Klosterneuburg, Rakúsko [Foto J. Sandanus]
2 – Interiér škôlky
3 – Dom sociálnej starostlivosti. Stockerau, Rakúsko [Foto J. Sandanus]
4 – Multifunkčná športová hala, Richmond
5 – ArtGallery, Ontario, Toronto - F. Gehry
6 – Záhradná galéria, Londýn - F. Gehry

Literatúra:
[1] Draškovič, F.: Drevené stavby – nevyhnutnosť minulosti, východisko súčasnosti. Stavba 6/2000
[2] Informationsdienst Holz
[3] Bauen mit Holz.

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.­

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať 

Páčil sa vám článok?

áno: 101     nie: 79

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk
Všetko o: Drevo
firmy, články, foto

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby