preskočiť na hlavný obsah

Výstavba šetriaca prírodné zdroje

/up/images/featured/images/nizko_energeticka_vystavba.png

Môžeme polemizovať s otázkou, či je naša civilizácia na rázcestí, či sú aktuálne katastrofické alebo optimistické vízie. V každom prípade čakajú stavebníctvo veľké výzvy. Vo vyspelých krajinách po celom svete už dnes rastie spoločenský dopyt po architektúre, ktorá sa v budúcnosti nepochybne stane bežným štandardom. Je to architektúra ponúkajúca popri vysokej estetickej kvalite a užívateľskom komforte aj niečo viac – ekologický a energetický koncept, garantujúci šetrné využitie prírodných zdrojov materiálov i energie a zároveň zabezpečujúci harmonizáciu stavby s jej okolím.

Od experimentu k trendu

Nízkoenergetická výstavba postupne prestáva byť vnímaná ako čistý experiment a mnohé novátorské riešenia boli prevzaté do praxe. Do stavebného slovníka pribudli výrazy ako nízkoenergetický dom (pre stavbu s potrebou tepla na kúrenie menšou ako 50 kWh/m2a), pasívny dom (pre stavbu s potrebou tepla na kúrenie maximálne 15 kWh/m2a), nulový dom, niekedy tiež nazývaný ultra-nízkoenergetický dom, či quazi-nulový dom (s potrebou tepla na kúrenie 0 až 5 kWh/m2a).

Skúsenosti a overené technické riešenia z bytovej výstavby sa v zahraničí už bežne aplikujú v ostatných typologických druhoch stavieb. Početné sú najmä energeticky úsporné stavby administratívnych budov, a to nielen pre súkromných stavebníkov, ale aj pre verejnú správu, ktorá sa rozhodla peniaze daňových poplatníkov investovať efektívne. Ďalej je možné sa stretnúť s energeticky úspornými stavbami škôl a škôlok, zdravotníckych zariadení, stavieb pre kultúru, šport a služby.

Ďalší posun v rozmýšľaní

Ak sa na ekologickú výstavbu pozrieme v širších súvislostiach, uvedomíme si, že treba minimalizovať nielen prevádzkové náklady, t. j. spotrebu energií v budove. Cieľom je znížiť celkovú energetickú bilanciu výstavby – úhrn energie potrebnej na realizáciu stavby, jej prevádzkovanie a po skončení jej životnosti aj energiu na jej likvidáciu a recykláciu.

Od „genia loci“ k „talentum loci“

Snahou architektov bolo vždy pochopiť a vystihnúť „genia loci“, ducha miesta, špecifickú a unikátnu atmosféru vytvorenú prírodnými a antropogénnymi zložkami prostredia, a do tohto prírodno-kultúrneho rámca umiestniť svoje dielo. Ekologicky a sociálne udržateľná výstavba je prirodzeným pokračovaním tohto dlhoročného úsilia. Založená je na dokonalej schopnosti rozkódovať „talentum loci“, súhrn daností prostredia, jeho jedinečné a neopakovateľné parametre a špecifiká. Dôkladné analýzy sú základným podkladom pre ekologické navrhovanie stavby.

Ako na to

Stratégia nie je pri nízkoenergetickom plánovaní prehnaným výrazom. Stavba musí mať ucelený koncept, v ktorom má každý komponent svoje opodstatnené miesto. Veľký dôraz je kladený najmä na obalovú konštrukciu, ktorá tvorí bariéru medzi vnútornými a vonkajšími klimatickými podmienkami. Dôležitým prvkom návrhu je kvalitné tepelné zaizolovanie bez tepelných mostov. Ak chceme dosiahnuť parametre pasívneho domu, je potrebné stavbu vzduchotesne uzavrieť a výmenu vzduchu zabezpečiť mechanicky. Pritom sa využíva spätné získavanie tepla z odvádzaného vzduchu. Podstatnou zložkou energetickej bilancie budovy sú solárne zisky, získavané prostredníctvom správne nadimenzovaných kvalitných okien a iných prvkov. Teplo sa akumuluje do masívnych konštrukcií – stien, podláh a stropov. (Na druhej strane sa pred prílišným prehriatím interiérov treba chrániť systémom tieniacich opatrení, zníži sa tak potreba energie na chladenie.) Zvyškovú potrebu tepla treba pokryť z obnoviteľných zdrojov, použitím niektorým z množstva technických riešení. Analýza prostredia napovie, ktorý je v danej lokalite najvhodnejší – slnko, vietor, voda, zemné teplo, vzduch, či rozličné druhy biomasy.

Inšpirácia


Prvým príkladom stavby s energetickým konceptom je najväčšia rakúska administratívna budova v pasívnom štandarde Wirtschaftszentrum Niederöstereich v St. Pölten od architektov Gschwantnera a Milbachera. Objekt je kvalitne zateplený, vzduchotesný, s riadeným vetraním spojeným s rekuperáciou tepla. Solárne pasívne zisky spolu s teplom produkovaným osobami a vnútorným vybavením (počítačmi, svietidlami...) pokrýva väčšinu potreby tepla na udržiavanie tepelnej pohody. Zvyšok tepla je zabezpečený tepelným čerpadlom, ktoré využíva energiu podzemnej vody. V lete čerpadlo pracuje v reverznom režime a budovu chladí. Nie sú použité radiátory ani vzduchotechnické jednotky – ohrievané alebo chladené sú masívne betónové stropné konštrukcie. V každej miestnosti sú dva rady okien. Horný je hneď pod stropom, vďaka čomu svetlo cezeň preniká hlbšie do interiéru. Spodný rad je v úrovni sediaceho človeka a poskytuje nerušený výhľad von. Veľká pozornosť bola venovaná výberu stavebných materiálov. Použitý bol nový typ cementu, pri výrobe ktorého sa „šetrí“ až 85 % emisií CO2. Celkom sa vylúčilo použitie PVC a organických rozpúšťadiel, všetka stavebná chémia musela byť ekologická. Na povrchové plochy interiérov boli použité materiály na prírodnej báze – predovšetkým drevo a linoleum.

Druhým príkladom ekologickej výstavby je realizácia budovy sociálnych služieb v Chicagu. Stavba má čitateľnú nízkoenergetickú koncepciu – kompaktný tvar, vynikajúco zaizolovanú obálku, hospodárenie s dažďovou vodou a tiež s tzv. šedou vodou. Najzaujímavejšie je však demonštratívne využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Architekti Murphy a Jahn využili vo svojej koncepcii slnečnú a najmä veternú polohu pozemku. Na streche (ktorej atika je tvarovaná s ohľadom na prúdenie vzduchu) sú umiestnené solárne panely na ohrev teplej vody a nehlučné polykarbonátové veterné turbíny na generovanie elektrickej energie pre technické systémy budovy.

Tretia stavba – budova prírodovedného múzea kalifornskej Akadémie vied v San Franciscu - je z dielne renomovaného talianskeho architekta Renza Piana. Táto v súčasnosti najväčšia budova na svete, získala certifikát Leed Platinum (Leadership in Energy – And Environmental Design). Budova má kompaktný jednoduchý tvar hranola, z ktorého vyčnievajú kupoly výstavných priestorov a planetária, ktoré potrebujú vyššiu výšku. Strecha je zazelenaná (dokáže zadržať 97 % zrážkovej vody) a pripomína topografiu okolitej krajiny. Všetky priestory sú prirodzene osvetlené, čo prispieva k úspore elektrickej energie. Dôležitým prvkom udržateľnej koncepcie je masívne využitie recyklovaných materiálov – 100 % použitej ocele bolo zrecyklovaných, izolačná vrstva je z narezanej džínsoviny, betón z 50 % priemyselného odpadu. Použitie všetkých ekologických prvkov má v tejto budove ďalší, možno ešte významnejší rozmer – a to je výchovný aspekt, dojem, ktorý si zo sebou odnesie domou každý návštevník múzea.

Ing. arch. Klára Macháčová, FA STU Bratislava
Recenzent: Prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc., FA STU Bratislava
Foto: archív autorky, © Tim Griffith, © Doug Snower Photography

Literatúra:
[1]Humm, Othmar: Nízkoenergetické domy. Grada, 1999. ISBN 80-7169-657-9
[2] Bauer, Michael – Mösle, Peter – Sch-warz, Michael: Green Building. In: xia Intelligente architektur, 10-12/2008
[3] DBZ: Energiekonzepte. Nachhaltigkeit als Planungsziel. 1/2009

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.­

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 96     nie: 108

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby