preskočiť na hlavný obsah

Vyhorel nám komín, čo robiť?

/up/images/featured/images/0-kominy.jpg

Stav dnešných komínov na Slovensku hovorí, že mnoho domácnosti, ktoré používajú spotrebiče na tuhé palivá, majú „skúsenosti“ s vyhorením komína. Dôvodom sú hlavne napájania nevodných zdrojov tepla na pôvodné komíny.

Ak chceme funkčne napojiť zdroj tepla na tuhé palivá (kotol na drevo alebo kozub), musíme prispôsobiť zdroj tepla možnostiam komína, nie opačne – keď sa snažíme jestvujúci komín „prispôsobiť“ zdroju tepla (ako postupovať pri návrhu bude obsahom článku o rekonštrukciách komínov).

Ďalší dôvod, prečo nám mohol vyhorieť komín, je predimenzovanosť nových komínov.

Vysokým ťahom komínom „uteká“ vysoká teplota, zároveň však aj množstvo nespálených zvyškov (to platí aj pri dusení komínov spalinovou klapkou), ktoré sa v komíne usadia, akoby sa prilepili na teleso dymovodu. Keďže ide o „horľavinu“, na zapálenie stačí vysoká teplota spalín a nešťastie je hotové – jedna zablúdená iskra vyvolá požiar (pozri článok o dimenzovaní komínov v časopise Dom a Byt č.11/2010).

Aj poddimenzované nové komíny sú však často príčinou vyhorenia komínov. Vtedy  dochádza k nedokonalému spaľovaniu a nadmernej tvorbe sadzí, ktoré sa rovnako v komíne usádzajú a platí to isté ako v predchádzajúcom prípade (pozri vyššie uvedený článok).

K čomu dochádza pri vyhorení komína

K vyhoreniu komína dochádza pri zapálení horľavých sadzí, resp. nespálených zvyškov z paliva usadených v komíne. Samotným zapálením iskrou začína proces horenia, pri ktorom je maximálna teplota v komíne závislá hlavne od doby tohto horenia. Ak by sme chceli priblížiť vývoj teplôt v komíne počas vyhorenia sadzí, mohli by sme vychádzať z normovej teplotnej krivky vývoja požiaru v závislosti od času jeho trvania.

Ako z grafu vyplýva, najvyšší nárast teploty pri vyhorení sadzí je v priebehu prvej polhodiny. Vtedy teplota v komíne narastá na teplotu približne 850 °C. Následne teplota narastá s časom, už síce nie prudko, ale napr. teplota po hodine a pol dosahuje približne 1000 °C, po 3 hodinách horenia zodpovedá teplote približne 1100°C...

Práve na základe tohto faktu sa skúška vyhorenia sadzí (mal by ňou prejsť každý komínový systém, ktorý má deklarovanú odolnosť voči vyhoreniu sadzí  – komín vhodný k pripojeniu spotrebiča na tuhé palivo) vykonáva tak, že v postavenej vzorke komína sa horákom prudko zvýši teplota spalín z 20 °C na 1000 °C v priebehu 10 minút a táto vysoká teplota sa následne udržuje v komíne ďalších 30 minút – skúškou tesnosti sa určuje, či je daný komín vhodný na pripájanie spotrebičov na tuhé palivá.

Riziká

Určite nikomu nebude na smiech, ak z nášho komína nad strechou šľahá metrový plameň (iba, ak nášmu neprajníkovi).

Najzákladnejším rizikom spojeným s vyhorením sadzí je možný prenos požiaru na iné konštrukcie, a to buď priamo vzniknutou trhlinou v komíne (pri vyhorení sadzí vzniká v dymovode prudký nárast teploty a tlaku), resp. nepriamo sálaním vysokých povrchových teplôt na horľavé konštrukcie v blízkosti horiaceho komína.

Ďalším rizikom je, že pri vyhorení komínov dochádza k vysokému úletu iskier do značnej vzdialenosti od komína, čím môže dôjsť k zapáleniu horľavej (strešnej) konštrukcie v okolí komína, za určitých okolností aj vo väčšej vzdialenosti.

Čo robiť, ak už k vyhoreniu komína došlo

Jediným vhodným postupom je, ak je to možné, odstrániť z ohniska zdroja tepla ešte nespálené palivo a čakať na dohorenie sadzí, kontrolovať okolité konštrukcie okolo komína, ako aj strechu a okolité objekty. V prípade potreby hasiť a ochladzovať okolité konštrukcie, nikdy nie komín.

Ak vyhorenie komína trvá dlhšie ako 15 minút, treba volať hasičov, resp. ak komín prechádza drevenými uzavretými konštrukciami, je vhodné volať hasičov už skôr, pretože môže dôjsť k požiaru vo vnútri horľavej konštrukcie. V takomto prípade je vhodné termovíziou posúdiť, či to vo vnútri konštrukcie nehorí.

V praxi dochádza k častému laickému haseniu komínov spôsobom liatia vody do komína, resp. na konštrukciu komína. Takýto spôsob je veľmi nebezpečný preto, lebo ak nalejeme vodu do „ohňa“ rozpálenej konštrukcie komína, dôjde k prudkému uvoľneniu vysokého tlaku, premenou vody na vodnú paru v komíne, čím môžeme spôsobiť značné poškodenie konštrukcie komína a následný prenos požiaru na okolité konštrukcie.

Druhou formou hasenia je pokus o zamedzenie prístupu vzduchu na horenie formou „upchatia“ komína, čím dôjde k priduseniu horenia. Veľmi veľké riziko však v tomto prípade vyplýva z možného výbuchu komína, ak by sa do komína počas dusenia dostal čo i len v malom množstve vzduch cez „zabudnutú“ škáru v komíne, resp. cez voľajakú prasklinu.

Následky v takom prípade môžu byť katastrofálne.

Komín pri vyhorení sadzí horí väčšinou dvakrát. Prvýkrát od miesta zapálenia usadenín smerom hore a následne, keď žeravý úlomok spadne dolu do päty komína a začnú horieť usadeniny na dymovode komína v spodnej zbernej nádobe.

Všetky riziká spojené s vyhorením komína sa naozaj netýkajú ľudí, ktorí zodpovedne pristupujú k návrhu zdroja tepla a jemu zodpovedajúcemu adekvátnemu komínu. A ktorí sa o komín pravidelne starajú tým, že ho čistia, teda pravidelne vymetajú dymovod a cez čistiaci otvor čistia aj spodnú časť komína, a nezanedbávajú jeho pravidelné prehliadky.

Prevencia

Ako sa brániť pred možnosťou nekontrolovaného vyhorenia komína?

- Správnym návrhom a vyhotovením komína podľa spotrebiča, ktorý naň pripájame (dusenie horenia spalinovou klapkou kvôli vysokému ťahu, resp. nerešpektovanie nutnosti prívodu vzduchu v tesnej stavbe z exteriéru nám ideálne horenie určite nezabezpečia).

- Výberom spotrebiča na tuhé palivá s kvalitným spaľovaním (problémom v súčasnosti sú teplovodné systémy – kotly na drevo, resp. kozubové vložky a ich ochrana proti dechtovaniu).

- Kúrením suchým drevom a nie odpadom (problémom je narastajúci počet domácnosti páliacich odpadovú drevotriesku či nevysušené drevo).

- Pravidelným čistením komína – pokiaľ komín nebude zanesený, nebude mať čo horieť).

Vyhorel nám komín – je ešte funkčný?

Pre posúdenie, či je komín po vyhorení ešte funkčný, je potrebné vykonať dve zásadné kroky, a to fyzickú obhliadku komína s posúdením jeho statiky a pevnosti, ako aj obhliadku okolitých konštrukcií komína, hlavne horľavých (tento ráz sa ešte požiar nepreniesol, ale pri ďalšom kúrení, resp. vyhorení sadzí môže dôjsť k zapáleniu a väčšiemu poškodeniu konštrukcií, ktoré by už nemuseli vydržať hoci aj malý teplotný nápor), a posúdenie tesnosti komína.

Tesnosť komína je daná normou pre domové komíny na tuhé palivá a z nej vyplýva, že tesnosť komína má byť 2 litre za sekundu na meter štvorcový plochy plášťa komína. Totižto každý komín podľa rozsahu vyhorenia a vnútorných teplôt v samotnom prieduchu podlieha určitej deštrukcii. Samotná skúška tesnosti by sa mala vykonať na poškodenom komíne, a to formou upchatia komína v sopúchu a na vyústení a natlakovania komína na 40Pa. Meraním úniku vzduchu dostaneme údaj o tesnosti daného komína. Ak nameraný údaj je nižší ako 2 l.s-1.m-2 je komín dostatočne tesný pre ďalšie použitie. Ak nie je, pre ďalšie fungovanie bude nutné komín zrekonštruovať.

Požiarne hľadisko

Čo robiť, ak je komín pri kúrení v kozube na dotyk teplý a v jeho okolí je drevo strešnej konštrukcie?!

Z požiarneho hľadiska je bezpečnosť  komínov vyjadrená nielen odolnosťou konštrukcie komína proti vysokým teplotám, ale rovnako dôležitým faktorom je bezpečnosť prechodov cez horľavé konštrukcie stavby. Protipožiarne spôsoby bezpečného prechodu cez horľavé konštrukcie sú popísané (určené) vo vyhláške MV SR č.401/2007 Z.z. v prílohách. Uvádza sa tam, že ak okolo plášťa komína bude vzduchová medzera šírky min. 50mm, resp. izolovaná medzera 10mm, je prechod bezpečný. Táto informácia však tvorí iba univerzálny základ, vychádzajúci z predpokladu, že teplota komínového plášťa nebude počas prevádzky komína vyššia ako 85 °C, resp. 140 °C pri vyhorení sadzí.

Ďalším dôležitým údajom je bezpečný prechod cez horľavé konštrukcie, ako ho definuje výrobca komína v montážnych návodoch!!!

Niečo z praxe

Ako som už v tomto článku spomínal, stále existuje reálne nebezpečenstvo z prenosu, resp. vzniku požiaru sálaním tepla z povrchu komína. Totižto dnešné komíny sa vo svojej konštrukcii upravujú (z dôvodu zlacňovania ceny) na minimum funkčnosti, pričom sa hovorí o  „univerzálnosti“ komínov, teda že takéto komíny sú vraj vhodné na odvod spalín od všetkých druhov spotrebičov.

Preto sa uvedie na trh komínový systém vhodný na prevádzku napr. na tuhé palivá, ale namiesto tepelnej izolácie sa vsype perlit v hrúbke cca10mm, izolácia sa neodvetrá a kvôli vyšším povrchovým teplotám komína, s akými sa uvažuje vo vyhláške, výrobca deklaruje väčšiu odstupovú vzdialenosť, resp. väčšiu dodatočnú tepelnú izoláciu. Ak ju vôbec deklaruje. Ak to neostane iba pri požiadavke, ktorú špecifikuje iba certifikačný orgán, z dôvodu bezpečnej prevádzky.

Tak napríklad: výrobcovia viacvrstvových komínov z nehrdzavejúcej ocele vkladajú do svojich systémov tepelnú izoláciu 25mm. Povrchové teploty na plášti komína pri štandardnej prevádzke od spotrebiča na tuhé palivá (spaliny majú 400 °C) sa budú pohybovať na úrovni 100 °C až 150 °C (pre určenie bezpečnej vzdialenosti horľavých konštrukcií od komína podľa vyhlášky sa uvažuje s teplotou 85 °C). Vidíte ten rozpor?! Pri vyhorení sadzí (1000 °C) povrchové teploty v takomto vyhotovení dosahujú teploty až okolo 360 °C (vyhláška uvažuje so 140 °C)!

S vyššími povrchovými teplotami vzniká aj potreba väčšej odstupovej vzdialenosti od horľavých konštrukcií, resp. dodatočné izolovanie prechodu cez horľavú konštrukciu. Ak by sme uvažovali s odstupom podľa vyhlášky 50mm, musela by byť tepelná izolácia v takomto systéme minimálne 60mm z kamennej vlny s objemovou hmotnosťou min. 120 kg.m-3. A prechod cez strop či strechu by musel byť celistvý, bez spojov.

K vzniku požiaru sálaním nemusí dôjsť hneď. Väčšinou ide o dlhší proces. Horľavá konštrukcia sa čoraz viac nahrieva, až dosiahne teplotu samovznietenia...

Rizikom môže byť aj kotvenie komínov k horľavej konštrukcii z dôvodu prenosu tepla spojkou, lebo táto býva obyčajne kovová a kov je dobrý vodič tepla.

Ako urobiť bezpečný prechod cez horľavú konštrukciu?

Poraďte sa s odborníkom, s technikom – nie obchodníkom. Vyhnite sa v prechodoch akýmkoľvek spojom. Chráňte sa pred prenosom tepla kovovou konštrukciou kotvenia – kotvenie musí byť tepelne oddelené od teplých častí komína. Radšej urobte výmenu v drevenej konštrukcii strechy, než by komín mal prechádzať okolo, resp. dotýkať sa krokvy. Zároveň platí zásada, že nie všetko, čo je najlacnejšie, je aj najlepšie.

Ako často je nutné čistiť komín, aby nevyhorel?

Podľa vyššie spomínanej vyhlášky č.401/2007 Z.z. sa kontrola a čistenie komínov na tuhé palivá vykonáva každé 4 mesiace pre spotrebiče na tuhé palivá do 50 kW, t.j. minimálne 3 x ročne. V prípade nekvalitne urobeného kúrenia na tuhé palivá alebo nekvalitnej, resp. nesprávne navrhnutej kozubovej vložky prípadne pri nedobre navrhnutom a nesprávne nadimenzovanom komíne, vám revízny technik od komínov môže predpísať termín čistenia a kontroly aj častejšie. Vo vlastnom záujme si komín pravidelne skontrolujte, v prípade zanesenia komína, kontaktujte kominárskeho majstra.

Podľa zanášania komína sa dá veľmi presne charakterizovať spôsob prevádzky zdroja tepla, dokonalé a nedokonalé horenie, a s tým aj dokonalosti a nedokonalosti systému kúrenia, ktoré nám signalizujú (čierne dvierka, dymenie kotla, problémy s rozháraním, dusenie „ťahu“ komína spalinovou klapkou...). Hodno pripomenúť, že správne navrhnutý komín na tuhé palivá ako celok s kozubom sa nezanesie ani za niekoľko rokov.

Ako je to s vypaľovaním komínov?

Sú komíny, ktoré sa už viac nedajú vyčistiť. Ide hlavne o zadechtované (zatečené) komíny. V takom prípade sa navrhuje vyčistenie komína formou jeho regulovaného a kontrolovaného vypálenia. Tomuto spôsobu čistenia sa však väčšinou každý vyhýba. Vypaľovať komíny podľa vyhlášky môže iba osoba na to spôsobilá.

Pri vypaľovaní komínov platí niekoľko zásad: Vykonávať by sa malo najlepšie za sychravého počasia. Pred samotným vypálením je potrebné vyčistiť v komíne aspoň tie nečistoty, ktoré sa odstrániť dajú. Upovedomiť o vypaľovaní obec a zabezpečiť kominárskeho majstra a hliadku hasičov. Vypálenie sa robí po častiach spôsobom vypaľovania zhora dole po určitých úsekoch.

Je ešte veľmi veľa informácií, ktoré by sa dali k tejto téme uviesť. Snažil som sa upozorniť hlavne na tie najdôležitejšie. A predovšetkým priblížiť „horenie“ aj z jeho negatívnej stránky. Prajem všetkým čitateľom, aby nikdy nemuseli hasiť akýkoľvek požiar.

Ing. Stanislav Tkáčik, konateľ spoločnosti
KAMIN, spol. s r. o., špecialista na komínovú a kozubovú techniku www.kamin.sk, kamin@kamin.sk

zdroj: Dom a Byt

Páčil sa vám článok?

áno: 297     nie: 210

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby