preskočiť na hlavný obsah

Viete, čo je permakultúra?

Pozrieť prezentáciu

Cieľom permakultúry je dosiahnuť harmonické spojenie krajiny a ľudí, ktoré im poskytuje potraviny, energiu, bývanie a spĺňa aj ich ďalšie materiálne i nemateriálne potreby udržateľnou cestou.

Niekto definoval permakultúru ako systém na navrhovanie jedlých ekosystémov. Technicky založení ľudia ju môžu považovať za „softvér" pre trvalo udržateľný život, kde „hardvér" sú naše telá. Iní tvrdia, že je to zatiaľ najlepší komplexný balík praktických techník pre slušný a zdravý život na Zemi, aký má ľudstvo momentálne k dispozícii. Skutočný základ permakultúry tvorí etika a úcta k životu vo všetkých jeho formách. Túto etiku možno rozdeliť do troch oblastí:

1. Starostlivosť o Zem, teda všetko živé i neživé, čo sa na Zemi nachádza;
2. Starostlivosť o ľudí, teda zabezpečenie našich základných životných potrieb;
3. Využívanie nášho voľného času a prebytkov pre starostlivosť o Zem a ľudí.

Podľa tejto etiky potom navrhujeme naše ľudské systémy podľa vzoru prírodných ekosystémov, pričom využívame nielen poznatky tradičných udržateľných kultúr i moderných vied, ala i nové overené objavy a skúsenosti, vrátane našich vlastných.

Permakultúrny dizajn

Permakultúrny dizajn možno navrhnúť prakticky na každom pozemku od niekoľkých m2, ako napríklad balkón, až po mnoho hektárové pozemky v rôznych pôdnych a klimatických podmienkach kdekoľvek na Zemi. V rôznych častiach sveta sa používajú rôzne praktiky a postupy, vysádzajú sa rôzne druhy rastlín, ktoré poskytujú potravu ľuďom i živočíchom. Hlavne treba využiť a prispôsobiť sa konkrétnym podmienkam a nevytvárať neprirodzené spoločenstvá. Výhodné je využiť všetky podmienky, ktoré daný priestor (záhrada, pozemok) ponúka.

Pre krásu i do kuchyne

V dnešnej klasickej záhrade sotva môžeme hovoriť o pokojnom bytí a relaxovaní v prírode. Mnohí sa v takejto záhrade ani pri pestovaní potravín nezaobídu bez chémie. Záhrada, ktorej poslaním bývalo priblížiť užitočné dary prírody všetkým na dosah, sa dnes stala bremenom, o ktoré sa treba celú sezónu starať.

Mnohí si možno práve teraz plánujú svoj súkromný raj. Prečo nevytvoriť záhradu, ktorá sa stará sama o seba, ktorá je oveľa krajšia, ako iné a nechce od nás peniaze ani zbytočnú drinu? A pritom kvitne, plodí ovocie a obsahuje veľa jedlých rastlín, čistí sa a vonia celkom sama, je zdravá a pekná, lebo funguje podľa večne platných základných pravidiel prírody, ktoré i nám budú pomáhať, ak sa budeme podľa nich riadiť a nie s nimi bojovať. Hmyzích škodcov zjedia ich prirodzení predátori, burinu potlačia trvalky a mulč, a v dobre skombinovanej zeleninovej záhradke pre ňu takmer neostane miesto.

Napokon, burina vlastne ani neexistuje. „Burina" je iba prirodzená náplasť prírody na narušenú a poškodenú pôdu, ide v stopách človeka. Pri zmene prístupu k záhrade sa zbavíme aj buriny. Existujú vyskúšané metódy prírodného pestovania plodín, kde sa nerýľuje a neokopáva. Pôdu medzi novou výsadbou možno na udržanie vlahy a bezburinového stavu pokryť hrubým slamovým mulčom, jednoročnú zeleninu pestovať na spôsob peknej a praktickej „zeleninovej džungle".

Trávnik "na zjedenie"

Namiesto umelo pôsobiaceho anglického trávnika si môžeme urobiť tzv. jedlý trávnik, kde sedmokrásky, skorocel, čiernohlávok, rebríček, zbehovec, ďatelina i púpava spestria naše šaláty (obsahujú veľa minerálov, vitamínov a životnej energie).

Vhodnou alternatívou je i krásna kvetnatá lúka, ktorú môžeme vysiať aj z kúpenej zmesi 50 druhov rôznych lúčnych kvetín, bylín a tráv. Lúku kosíme raz až trikrát za rok, ale ak chceme na niektorom mieste nízku pažiť namiesto chodníka, môžeme ju kosiť častejšie - druhová skladba sa tomu sama prispôsobí. Potom si už môžeme vybrať medzi príjemným odpočinkom v tieni krásnych stromov a pomáhaním prírode vo svojej záhrade k ešte väčšej dokonalosti. Dobre založená ekozáhrada totiž o pár rokov uvíta vašu pomoc – ale len vtedy, ak ju ponúkneme radi a dobrovoľne. Práca nás bude baviť a, navyše, väčšinou budú za nás pracovať prírodné zákony.

Voda v ekozáhrade

Ak máme v záhrade dostatok miesta, môžeme si vybudovať aj prírodný bazén, ktorý sa zaobíde bez chémie, nie je modrý, čistí sa raz za päť rokov a celý rok pri ňom môžeme oddychovať. Takéto bazény sa objavili v Rakúsku a Nemecku zhruba pred 20 rokmi a aj u nás rýchlo získavajú na popularite.

Klasický bazén nemôže fungovať bez chemických prísad a filtrov, lebo na udržanie krištáľovo čistej vody v holej nádrži nemá príroda dôvod. Všetko na tejto zemi, od najmenšej riasy po najväčší strom, totiž chce žiť. Udržiavať sterilnú čistotu na mieste, ktoré je ideálnym prostredím pre rôznorodý život (slnko, voda, vzduch) nemožno bez trvalého boja. Prírodný bazén funguje opačne – podľa prírodných zákonov. Všetky prirodzené procesy v ňom nám pomáhajú, ušetria nás námahy s údržbou, šetria naše zdravie i peniaze. Každá voda, okrem destilovanej, obsahuje živiny potrebné na bujný rast rias. Ak je živín priveľa, voda sa zakalí a zarastie hustým riasovým kobercom. Riešením je dovoliť, aby vodné a pobrežné rastliny tieto živiny odoberali pre svoj vlastný rast. Tajomstvom úspechu je vyvážený pomer čistej vodnej plochy a regeneračnej zóny – plochy s plytkou vodou, kde rastú vodné, bahenné a vlhkomilné rastliny.

Novú vodu do tohto biobazéna dodávame cez napojený zvod dažďovej vody zo strechy alebo vývod z koreňovej čističky, ktorá je ďalším výborným pomocníkom pri uzatváraní kolobehov na našom pozemku. Odpadová voda bude opäť krištáľovo čistá a nečistoty zasa poslúžia ako hnojivo pre rastliny v nej rastúce. Ich pokosením získame mulč či materiál na kompost.

Obľúbenou alternatívou pre výsadbu lečivých rastlín je aj špirála vybudovaná z kamenia alebo zo starých tehál. Keď zarastie, vždy v nej nájdeme čerstvé bylinky do kuchyne a je aj peknou ozdobou záhrady.

Permakultúrny dizajn sa usiluje využívať aj tzv. odpadové materiály. Túto kruhovú výsdabu zeleniny oddeľuje vlnitý plast, inak používaný ako drenáž.

Je užitočné starať sa v záhrade o vtáky, ktoré nás zbavia nevítaných hmyzích škodcov.

Princípy permakultúry

- nebojujeme s prírodou, ale spolupracujeme s ňou,
- v prírode nie sú odpady, len prvky potravinového reťazca, kde každý prvok či jeho výlučok slúži ako potrava iného,
- neznásilňujeme prírodu, aby rešpektovala naše „hriadky", ale skôr kopírujeme prírodné vzory,
- využívame poznatky o symbióze rastlín a živočíchov, plesní a baktérií, aby sme posilnili vitálne aktivity v pôde,
- rešpektujeme výškové požiadavky rastlín a prirodzené zónovanie.

Text: Barbara Turčíková
Foto: Danipcentrum, Maglekpik, biospotrebitel.cz, worldpress

zdroj: MEDIA/ST spol. s r.o.­     

Páčil sa vám článok?

áno: 133     nie: 155

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby