preskočiť na hlavný obsah

Verejno-súkromné partnerstvá majú zelenú

/up/images/featured/images/ppp_0_most.png

Slovensko patrí k tým európskym krajinám, v ktorých sa koncept verejno-súkromných partnerstiev uchytil s oneskorením. Za posledný rok sa nám ale podarilo tento „deficit“ veľmi rýchlo dobehnúť. O tzv. PPP projektoch sa dnes už nehovorí iba v súvislosti s dopravnou infraštruktúrou, ale aj so športovými halami či mediálnym komplexom pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas. Navyše, finančná podpora, ktorú pre ne poskytuje Ministerstvo financií SR, by mala napomôcť aj rozvoju regionálnych projektov, ktorých potenciál zostáva zatiaľ takmer nevyužitý.

Čo je PPP

PPP alebo verejno-súkromné partnerstvo (public-private partnership) je pojmom pre projekty spolupráce verejného sektora so súkromným, ktorých cieľom je poskytnúť kvalitné verejné služby a infraštruktúru všade tam, kde je možné preukázať ich opodstatnenosť, a to s využitím zdrojov a kapacít súkromného sektora. Charakterizuje ich hlavne relatívne dlhodobá spolupráca medzi verejným a súkromným partnerom vo viacerých fázach projektu, spôsob financovania (typicky čiastočne alebo celkovo projekt financuje súkromný partner) a rozdelenie rizík medzi partnermi. Riadi sa zásadou prebratia rizík na toho z partnerov, ktorý ich dokáže najlepšie znášať alebo riadiť. Existuje mnoho modelov PPP – od zaistenia prevádzky a údržby (OM – operate-maintain / prevádzkuj-udržuj), až po kompletné zabezpečenie služieb vrátane financovania súkromným sektorom (napr. DBFO – design-build-finance -operate / navrhni-postav-financuj-prevádzkuj), či modely blízke privatizácii (napr. BOO– build-own-operate / postav-vlastni-prevádzkuj).

Pri PPP ide vlastne o alternatívnu formu verejného obstarávania, pri ktorej sa obstaráva niekoľko fáz projektu naraz (napr. spracovanie projektu, výstavba, financovanie a prevádzka). V praxi realizácia formou PPP obvykle znamená, že určitú verejnú investíciu alebo verejnú službu nebuduje, neprevádzkuje a neposkytuje priamo verejný sektor (štát, samospráva, či obec), ale súkromný sektor, ktorý počas vopred dohodnutej doby prijíma platby priamo od používateľov alebo od verejného partnera (tzv. platby za dostupnosť). Medzi hlavné dôvody využívania PPP patrí:

•    možnosť zabezpečiť verejné služby či verejnú infraštruktúru za nižšiu cenu alebo s vyššou kvalitou za porovnateľnú cenu,
•    možnosť realizácie potrebných, ale finančne náročných projektov už dnes s tým, že sa náklady na výstavbu či rekonštrukciu spolu s platbami za používanie tejto infraštruktúry rozložia pomerne na viaceré roky,
•    neprekročenie rozpočtu projektu, či jeho uvedenie do prevádzky načas.

Začiatky PPP na Slovensku

Ešte za predošlej vlády sa začalo na Slovensku hovoriť o možnostiach využitia PPP pri výstavbe diaľničnej siete. Poradca pre Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií (MDPT) SR vypracoval štúdiu, v ktorej navrhol využitie PPP pri niektorých diaľničných úsekoch. Na Ministerstve financií (MF)

SR sa zatiaľ zaoberali prípravou viacerých koncepcií pre oblasť PPP, pričom prvý dokument „Správa o vytváraní podmienok na realizáciu projektov s privátnym partnerstvom“, vznikol ešte v roku 2005. Nakoniec sa ale žiaden z PPP projektov za tejto vlády nezrealizoval.

Po príchode novej vlády v roku 2006 sa zdalo, že PPP plány budú na čas odložené, i keď sa vláda vo svojom programovom vyhlásení zaviazala aktívne podporovať vznik verejno-súkromných partnerstiev. Na Ministerstve financií (MF) SR bol v tomto období zriadený odbor partnerských projektov, ktorý zodpovedá za PPP politiku a jej implementáciu do verejného sektora. V súčasnosti pre záujemcov o PPP okrem konzultačnej podpory poskytuje odbor aj finančnú podporu pre vybrané projektové zámery. Na tento účel využíva štrukturálne fondy EÚ, konkrétne finančné prostriedky v objeme 7,4 mil. EUR. Až do roku 2013 tak môže ministerstvo financií uhradiť náklady na vypracovanie „štúdie realizovateľnosti“ pre 6 až 8 PPP projektov.

Úloha Asociácie PPP

Na konci roka 2007 vznikla z iniciatívy súkromného sektora Asociácia pre podporu projektov spolupráce verejného a súkromného sektora (Asociácia PPP). V súčasnosti združuje 40 spoločností, ktoré majú dlhoročné skúsenosti s realizáciou PPP projektov. Medzi jej členov patria finančné, developerské, poradenské, projekčné, stavebné či technologické spoločnosti i advokátske kancelárie. Jej hlavným cieľom je podporovať vznik a rozvoj projektov verejno-súkromného partnerstva a byť v týchto otázkach kompetentným partnerom pre verejný sektor.

Asociácia sa podieľa, ako odborný partner, na tvorbe legislatívneho a regulačného rámca pre PPP projekty, aktívne pracuje na zvýšení všeobecného povedomia o PPP projektoch, ich špecifikách a rôznych možnostiach ich využitia na zabezpečenie verejných potrieb a poskytuje platformu pre výmenu skúseností a názorov pre spoločnosti zaoberajúce sa problematikou PPP. Taktiež vydáva kvartálny časopis PPP Newsletter a ďalšie vzdelávacie publikácie. Vzhľadom na relatívne malé skúsenosti Slovenska s projektmi PPP sa snaží šíriť rozsiahle medzinárodné skúsenosti a know-how svojich členov v oblasti PPP a usmerňovať potenciálnych záujemcov o PPP z verejného i súkromného sektora.

PPP a diaľnice

V lete 2007 sa vláda rozhodla iniciovať tzv. diaľničné PPP projekty vo forme 3 balíkov. Ešte koncom roka 2007 bol vyhlásený 1. tender - koncesia na projektovanie, výstavbu, financovanie, prevádzku a údržbu viacerých úsekov diaľnice D1 a 2. tender na vybrané úseky rýchlostnej cesty R1 Nitra - Tekovské Nemce a severný obchvat Banskej Bystrice. Tretí tender, týkajúci sa technicky najťažších úsekov D1 v okolí Žiliny, v rámci ktorého sa má postaviť najdlhší cestný tunel na Slovensku v dĺžke 7,5 km, bol vyhlásený v apríli tohto roka.

Cieľovým termínom dokončenia vyše 150 km diaľnic a rýchlostných ciest bol rok 2010, i keď mnohí poukazovali na nereálnosť tohto termínu. Podľa posledných informácií ministerstva sa zdá, že kompletne by mohli byť chýbajúce úseky dokončené v rokoch 2012 - 2013, menej komplikované úseky by mohli byť hotové do konca roka 2010. MDPT SR chce uzavrieť zmluvu s koncesionárom v 2. tendri do konca roka 2008, pričom v januári 2009 by sa mohla uzavrieť zmluva v 1. tendri a v apríli 2009 tretiu zmluva.

Ďalšie PPP projekty

Okrem už spomínaných diaľničných PPP projektov je touto formou realizovaný aj tender na elektronický výber mýta. Ten má byť zavedený pre vozidlá nad 3,5 tony na diaľniciach, rýchlostných cestách a časti ciest 1. triedy v dĺžke vyše 2 400 km. Zmluva s dodávateľom bude uzavretá na obdobie 14 rokov s možnosťou jej predĺženia o ďalších 5 rokov. Výsledok verejného obstarávania zatiaľ nie je známy, nakoľko sa viacerí uchádzači odvolali proti rozhodnutiu komisie. Systém mal byť pôvodne spustený od 1. januára 2009, no v súčasnosti sa ukazuje ako reálny termín až január 2010.
V pokročilom štádiu príprav je aj návrh pre nový mediálny komplex Slovenskej televízie (STV) a Slovenského rozhlasu (SRo). Zotrvanie STV a SRo v ich súčasných objektoch je podľa Ministerstva kultúry SR nevýhodné, keďže budovy majú drahú prevádzku a sú zastarané. Vláda mala v októbri schváliť štúdiu realizovateľnosti, v ktorej poradca navrhuje realizáciu zákazky formou PPP. Tá je podľa neho minimálne o 2 % výhodnejšia ako forma tradičnej verejnej zákazky. Nové sídlo by malo stáť 4,455 mld. Sk, pričom koncesia bude rozdelená na stavebnú časť (3,028 mld. Sk) a technologickú časť (1,427 mld. Sk). Súkromný partner bude mediálny komplex prevádzkovať 25 rokov, následne sa dostane do rúk STV a SRo. Za poskytovanie verejnej služby bude odmeňovaný platbami za dostupnosť platenými STV a SRo. Zmluvu, pravdepodobne koncesnú, uzavrie Ministerstvo kultúry (MK) SR so súkromným partnerom a zároveň, v spolupráci s STV a SRo, bude riadiť a koordinovať celý projekt. Súkromný partner bude zodpovedať za prípravu projektu, stavebné riziko, ako aj riziko dostupnosti, zaistí správu a prevádzku.

Návrhy na PPP projekty sa objavujú aj v oblasti športu a kultúry. Okrem hokejovej haly, ktorá má vyrásť v Bratislave pre účely majstrovstiev sveta v roku 2011, sa objavil aj návrh na vybudovanie a prevádzkovanie Národné športové centrum (NŠC) v Žiline. V súvislosti s dopravnou infraštruktúrou sa MDPT SR viackrát nechalo počuť o obchvate Bratislavy, či zabezpečení niektorých služieb na bratislavskom letisku M. R. Štefánika. Aj ŽSR uvažujú o využití PPP pri revitalizácii vybraných staničných objektov na multifunkčné centrá. Za PPP je tiež možné považovať projekt rekonštrukcie a údržby ciest 2. a 3. triedy v Košickom kraji.

V súčasnosti sú v oblasti PPP najaktívnejšie ministerstvá na centrálnej úrovni, no na regionálnej úrovni sa zatiaľ realizujú a pripravujú len zriedka. Je ale pravda, že niektoré municipálne projekty majú všetky znaky PPP (napr. technické služby miest, vodné hospodárstvo, projekty verejného osvetlenia), ale nehovorí sa o nich ako o PPP, takže isté skúsenosti existujú. V poslednej dobe sa objavili 2 projekty - a to PPP parkoviská v Košiciach a NŠC v Žiline.

Budúcnosť PPP

V porovnaní s našimi susednými krajinami (Česká republika alebo Maďarsko), napriek prvým skúsenostiam v PPP oblasti, sme len na začiatku. Projekty sa, okrem „typickej“ oblasti dopravy, môžu využiť aj v ďalších oblastiach (napríklad v zdravotníctve alebo školstve). V Českej republike sa už touto formou realizujú alebo pripravuje realizácia ústavov sociálnych služieb, športových arén, parkovacích domov, súdny areál, kongresové centrum, či krajská nemocnica v Pardubiciach. V Maďarsku sú to napr. väznice, internáty či kultúrne zariadenia.

PPP ale nie sú vhodné pre všetky typy projektov. Vo Veľkej Británii, kde je PPP z krajín EÚ rozšírené najviac, predstavujú PPP projekty asi 15 % z celkového objemu verejného obstarávania. Na Slovensku priestor pre rozšírenie PPP projektov určite je, len im treba venovať viac pozornosti.

Irma Chmelová, M.Sc.
výkonná riaditeľka Asociácie PPP
Foto: B. Golejová

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.­

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 167     nie: 148

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby