preskočiť na hlavný obsah

Veles Bratislava

/up/images/featured/images/veles_0.jpg

Novostavba na nároží Karpatskej ulice

Nový polyfunkčný objekt od ateliéru architektúry a dizajnu, Štúdia K.FA., je zaujímavým dielom samým osebe, no to, čo ho robí výnimočným, je jeho vzťah ku kontextu. Kontextu prostredia i kontextu tvorby ateliéru. Karpatská ulica pretína tak trochu izolovanú podstaničnú štvrť, situovanú mimo užšieho centra mesta, historicky spojenú s rozvojom železnice v Bratislave na konci 19. a začiatkom 20. storočia. Štvrť vymedzujú dve významné komunikačné tepny - Šancová ulica a železničná trať na vysokom násype, ktoré do určitej miery pôsobia ako bariéry Z urbanistického hľadiska je to pomerne homogénna štruktúra s heterogénnou zástavbou rôznej kvality Väčšie objekty mestského charakteru plynulo prechádzajú do prízemnej predmestskej zástavby, často v historizujúcom štýle. Pamiatkovo chránené objekty sú v susedstve novej výstavby, staré a nové sa mieša a tak je možné tu skúmať špecifickú tému - súčasnú architektúru v historickom prostredí. Tento objekt je dobrým príspevkom do diskusie. To, že sa nachádza práve na tomto mieste, nie je dané náhodou. Štúdio K.FA. „zapustilo svoje korene" na Karpatskej ulici už na konci minulého storočia a odvtedy tu pôsobí ako nezanedbateľný faktor jej vývoja. Postupne tu zrealizoval tri novostavby, ku ktorým sa teraz pridala štvrté. Dve z nich skrýva uličné fronta a dve ju priamo spoluvytvárajú. Na slovenskej architektonickej scéne je to ojedinelý fenomén, ktorý poukazuje na fakt, že pozoruhodné veci sa nemusia diať iba v centre a už vôbec nemusia mat velký rozsah. Objekt samotný je situovaný na nároží tvorenom stykom ulíc Karpatskej a Pionierskej, na ktoré sa v tomto bode napája i podjazd pod železničný viadukt. Je to exponované poloha, ktoré si z hľadiska urbanistickej kompozície priamo žiada vytvoriť tu lokálny akcent. Pôvodne na tomto mieste stál drobný, prízemný objekt s malým vnútorným dvorom a po jeho asanácii ostala parcela klinového tvaru zužujúca sa smerom do hĺbky. Súčasné budova využíva obmedzený priestor naplno a tak sa tvar pozemku premieta i do jej hmoty a vnútornej dispozície. Ani kúsok parcely nezostal nevyužitý. Po funkčnej stránke je to nájomný priestor pre administratívu a obchod s parkovaním mimo objektu. Štyri nadzemné a jedno podzemné podlažie tvoria objem 16 budovy vsadenej medzi dva susedné objekty. Suterén a 1. NP vypĺňajú celú plochu parcely, 2. a 3. NP sú už zmenšené o priestor terasy v zadnej časti pozemku a hmota 4. NP je tiež zmenšená strešnou terasou trojuholníkového pôdorysu. Fasáda je kompozične rozčlenená do dvoch nezávislých častí, ktoré nadväzujú na výškové členenie objektu a jeho nárožnú polohu. Vyššia, hlavná časť objektu je obložená zvislým dreveným obkladom a perforovaná mohutnými dvojdielnymi francúzskymi oknami. Nižšia, priliehajúca časť objektu má mierne vystupujúcu, predsadenú celosklenenú fasádu s rastrom nosných profilov. Objekt na pomerne malej ploche fasády takto obsahuje dve tektonicky i materiálovo kontrastne pôsobiace časti vnášajúce do kompozície napätie a dynamiku. Kontrast s okolím, v ktorom prevládajú omietané povrchy a tradičné tektonické členenie fasád, sa tak znásobuje a posilňuje výnimočnosť objektu a akcentovanie nárožia, ktoré tvorí. Výškové členenie, kompozícia i materiály použité na fasáde formujú mierku objektu, ktoré na rozdiel od formálneho kontrastu pôsobí primerane prostrediu, v ktorom je objekt osadený.

Dispozícia je jednoduché, racionálna a prehľadné, až sa budova zdá byt väčšia znútra než zvonka.Vstupná hala je situovaná pod vyššou časťou, prístupná zo zapusteného závetria. v priamej nadväznosti je tu prístup k vertikálnej komunikácii a obchodnému priestoru zaberajúcemu zvyšnú časť 1. NP obchodný priestor sa opakuje i v suteréne a s tým na povrchu ho prepája samostatné jednoramenné schodisko. suterén ešte obsahuje nutné technické vybavenie objektu a malé zázemie. Druhé až štvrté nadzemné podlažia sú navrhnuté ako voľné nájomné kancelárske priestory, ktoré okrem vertikálnej komunikácie obsahujú už len hygienické jadro. Interiérové plochy dopĺňajú už spomínané exteriérové terasy na 2. a 4. NP Pôvab jednoduchosti vnútra objektu dopĺňa i stavebný interiér a použité materiály. Prvkov, materiálov i farieb je minimum s dôrazom na kvalitu materiálov samých i na kvalitu realizácie. svetlosivá kamenná dlažba, biele steny a podhľad tvoria neutrálne pozadie doplnené o tmavohnedú tapetu s prírodným motívom svetlejších listov, ktorá sa vinie schodiskom a je prítomná i v časti interiéru. Deliace priečky i dvere medzi jednotlivými prevádzkovými úsekmi sú presklené a to priestor opticky sceľuje a umožňuje prienik prirodzeného svetla. v priestore predajne rezonuje atypicky riešené jednoramenné, priamočiare schodisko spájajúce 1. NP so suterénom. Schodisko - objekt - je vložený prvok, pozváraný z hrdzou patinovaných oceľových platní. Na spodnej strane sú dvere, taktiež z oceľovej platne, uzatvárajúce vstup do „podzemia". Zospodu sa celá konštrukcia javí ako zavesená zo stropu, čo ešte posilňuje dojem výnimočnosti vzhľadom na prevládajúci konštrukčný a materiálový charakter objektu. Minimalizmus formálneho riešenia sa prejavuje i v prevádzkovo kritických detailoch. Francúzske okná na fasáde objektu sú bez akéhokoľvek zábradlia, ktoré by striktne oddeľovalo interiér a exteriér. Tento dôležitý bezpečnostný detail stavby je riešený špecifickým režimom užívania okien. Kovanie okien je opatrené zámkou, ktorá umožňuje zaistiť plné otváranie a využívať iba jeho výklopnú funkciu pre potreby vetrania. Plné otvorenie okien sa predpokladá iba počas ich údržby. obmedzený režim užívania okien teda umožňuje vynechať podstatný funkčný prvok a podriadiť kompozíciu budovy zámeru architekta. Princíp „odľahčenia" funkčných detailov stavebného interiéru je badateľný i na hlavnom schodisku, kde zábradlie tvoria jednoduché dosky bezpečnostného skla, kotveného do schodnice. Madlo absentuje úplne. Na povrchu i vnútri objektu je viditeľné, že nebolo nutné robiť kompromisy a celok je dotiahnutý až do detailu. Prejavuje sa to najmä výnimočnou kvalitou realizácie stavby i celkovou vyváženosťou proporcií a materiálov. Je to pozitívny dôsledok procesu, v ktorom architekt Norbert Šmondrk a jeho tím manažovali projekt pevnou rukou od začiatku až do konca - od tvorby koncepcie až po jej realizáciu. Dlhodobé praktické skúsenosti a dobré znalosť prostredia sa takto premietli do objektu, ktorý napĺňa povestné Vitruviovo firmitas, utilitas, venustas.

Michal Škrovina

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 100     nie: 137

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby