preskočiť na hlavný obsah

Úsporné domy a princípy ich návrhu

úsporný dom


Rozvoj a rast ekonomickej a technologickej úrovne spoločnosti prináša veľmi často negatívny vplyv na životné prostredie. Ľudstvo si už uvedomuje, že nie je dlhodobo možné pokračovať v ekonomickom rozvoji iba využívaním prírodných zdrojov. A nemožno ani pokračovať v čoraz väčšej produkcii skleníkových plynov bez toho, aby sme nemysleli na katastrofické dôsledky...

Nielen vo svete, ale aj u nás, sa čoraz častejšie stretávame so slovami udržateľná architektúra, udržateľný rozvoj (sustainable, sustainable architecture). Termín "udržateľnosť budovy" vyjadruje kritériá na hodnotenie objektu z hľadiska dodržania pravidiel udržateľného rozvoja. Hodnotenie spočíva vo vyčíslení nárokov budovy na jej výrobu, prevádzku, ale aj zbúranie a následne likvidáciu odpadu.

Existuje veľa pokusov, ako z tohto hľadiska hodnotiť a vyjadriť kvalitu budov (poznáme príklady z Európy, USA, Kanady), zatiaľ však neplatí jednotná metóda. Hlavným cieľom je zásadné zníženie spotreby energie a zníženie emisií CO2 pri stavbe a prevádzke budov. V slovníkoch odbornej aj stavebnej verejnosti sa začínajú udomácňovať pojmy ako nízko-energetické, úsporné, ale aj pasívne domy s minimálnym dopadom na životné prostredie.

Odborníci vypočítali, že v štandardnom rodinnom dome vykurovanom plynom pri ploche 150 m2 so stenami a oknami spĺňajúcimi odporúčania STN (R = 3,0 ; Uok = 1,7) sa za rok vyprodukuje 5 ton CO2 (prof. Ing. Ivan Chmúrny, PhD.). Zlepšením kvality obalu stavby (R = 11; Uok = 0,45) a správnym návrhom tvaru domu sa zásadným spôsobom zníži nielen spotreba energií na vykurovanie, ale dá sa docieliť produkcia len 150 kg CO2 ročne!

Rozhodujúce kritériá

Dnes už existujú nielen stavebné systémy a technológie výstavby, ale poznáme aj dostatok teoretických poznatkov na to, ako stavať domy, v ktorých sú naplno uplatnené princípy trvalo udržateľných stavieb. Odborníci sa zhodli na súbore kritérií, ktoré ovplyvňujú kvalitu výstavby a práve tieto kritériá by mali byť zohľadnené pri každom návrhu domu:

Výber pozemku: Často nemáme ideálne orientované miesto na výstavbu, preto musíme navrhnúť projekt "na telo", t. j., aby sa využívali tepelné zisky zo Slnka a aby obalové konštrukcie boli nielen správne orientované, ale aj dostatočne priesvitné či transparentné. Na druhej strane, má byť typológia využitia objektu správne navrhnutá vzhľadom na svetové strany.

Spotreba energie: Znamená potrebu tepla na kúrenie, chladenie, ohrev vody, energiu na svetlo... Potrebu tepla sa snažíme znížiť na minimum maximálnym využitím tepelných ziskov zo Slnka a dobrým zaizolovaním obalových konštrukcií. Vykurovacie telesá navrhujeme s minimálnymi stratami.

Zaťaženie životného prostredia: Predstavujú ho zdroje energie a emisie CO2. Úsporami tepla - maximálnym využívaním slnečnej energie (tepelné a fotovoltaické kolektory) znižujeme negatívne dopady na životné prostredie a emisiu skleníkových plynov.

Kvalita vnútorného prostredia: Závisí od teploty vnútorného vzduchu a povrchov stien, vlhkosti, výmeny vzduchu, atď. Výborné izolačné a akumulačné vlastnosti konštrukcií zaručujú dobré parametre vnútorného prostredia.

Efektivita a regulovateľnosť hlavných funkcií: Znamená operatívne regulovanie vnútornej klímy, jednoduchosť a nízke náklady na údržbu ako aj výmenu technologických zariadení. Nízka potreba tepla kladie minimálne nároky na systém vykurovania. Stačia lacné, ľahko vymeniteľné lokálne zdroje. Úplne sa vylučuje ústredné kúrenie s jeho drahou a na údržbu a reguláciu náročnou technológiou.

Dlhodobé zabezpečenie funkčnosti: Spočíva v možnosti zmeny dispozičného členenia. Konštrukcia objektu by mala zabezpečiť voľnú dispozíciu, t. j., aby celá budova bola rozdelená len niekoľkými stĺpmi, piliermi (priečky sa dajú zhotoviť zo sadrokartónu). To umožní vysokú variabilitu jej vnútorného typologického členenia. Obalové konštrukcie majú mať dlhú životnosť (viac ako 50 až 100 rokov). Tento fakt relatívne znižuje náklady na obstarávanie stavby.

Sociálne aspekty: Korešpondujú s cenovou dostupnosťou a nízkymi nákladmi na prevádzku. Konštrukcie sú navrhované tak, aby sa dali použiť stavebné materiály za bežné ceny. Cenovú úsporu znamená aj fakt, že nie je potrebná inštalácia ústredného kúrenia (znižuje sa závislosť od palivovej základne), čo vyvažuje zvýšené náklady na väčšie množstvo kvalitnejších izolačných materiálov.

Zohľadnenie týchto kritérií v projektovom riešení umožní postaviť stavbu s nízkymi prevádzkovými nákladmi.

Energetická certifikácia budov na Slovensku

Dôležitou časťou celkového hodnotenia budov je energetická certifikácia, ktorá v našich podmienkach vychádza z európskych štandardov. V roku 2002 sa u nás urobil dôležitý krok smerom k znižovaniu energetickej náročnosti. Vtedy sme zaviedli novú technickú normu pre tepelnú ochranu budov. Ďalším významným krokom bol v roku 2005 Zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov. Na jeho základe sa dnes zavádza do praxe pojem energetická certifikácia budov.

Energetická certifikácia budov je legislatívne upravený postup hodnotenia budov podľa spotreby energie. Prináša povinnosť nielen hodnotiť, ale aj označovať budovy z hľadiska ich energetickej náročnosti. V praxi to okrem iného znamená aj fyzické označenie štítkom, na ktorom bude budova zaradená do kategórie od A (veľmi úsporná) až po G (plytvajúca).

Rodinný dom

Energetická kvalita budovy sa zvyčajne posudzuje podľa ročnej spotreby energie na vykurovanie na m2 podlahovej plochy alebo m3 obostavaného priestoru. Slovenská technická norma, ktorá stanovuje spôsoby posudzovania tepelno-technických vlastností konštrukcií rodinných domov, je v platnosti už od 1. 10. 2002 (STN 73 0540). Norma definuje aj termín "merná potreba tepla", ktorý hodnotí budovu okrem iného aj v závislosti od jej tvaru a orientácie na svetové strany (pozri tabuľku). Keďže energetická spotreba sa stáva stredobodom pozornosti majiteľov, musia sa do úvahy brať aj ďalšie špecifiká. Dom môže byť zatienený kopcom či situovaný na severnom svahu, ale aj dva domy stojace oproti sebe cez ulicu môžu mať vzhľadom na vnútornú dispozíciu veľmi rozdielne podmienky.

Na objektívne porovnávanie potreby tepla jednotlivých druhov stavieb boli stanovené tzv. normatívne podmienky - nemenná vnútorná a vonkajšia teplota, priemerná teplota počas vykurovacej sezóny, dĺžka vykurovacej sezóny - 210 dní, nemenné hodnoty intenzity slnečného žiarenia v závislosti od orientácie pozemku.

Projektanti musia navrhnúť skladbu obvodového plášťa tak, aby dosiahli normalizovanú potrebu tepla stanovenú pre predpísané podmienky podľa normy STN 73 0540. Takto vypočítaná potreba nesmie byť väčšia ako tzv. merná potreba tepla, ktorú nájdeme v tabuľke v príslušnej norme a ku ktorej je stanovená spotreba vykurovacej energie.

Projektové hodnotenie energetickej hospodárnosti

Energetickú hospodárnosť domu stanovujeme podľa zákona č. 555/2005 Z. z., a to podľa štádia jeho realizácie. Vypočítanie a zaradenie stavby vo fáze projektovania znamená projektové hodnotenie - počas prevádzky hovoríme o prevádzkovom hodnotení, atď.

Pri architektonickom návrhu domu a projektovom riešení používame teda projektové hodnotenie. Ku každému projektu by mali byť pre zákazníka vypracované hodnotenia v niekoľkých alternatívach, odlišujúcich sa použitými konštrukčnými systémami, napr.: tehlový systém, pórobetónový systém, domy z drevených tvaroviek alebo montované domy z dreva, stavebný systém MGU. Zákon to jednoznačne nenariaďuje, a preto využijeme normou stanovené rovnaké "štartovné" podmienky. Môžeme takto porovnať dva či viac konštrukčných systémov konkrétneho domu a povedať, v ktorom variante budú náklady na jeho prevádzku nižšie.

Kde ušetriť

Všeobecne platí, že množstvo spotrebovaného paliva na vykurovanie priamo súvisí s mierou tepelných strát cez obalový plášť budovy. Teplo uniká asi päťkrát intenzívnejšie plochou okien a dverí ako stenami, ale približne rovnako intenzívne podlahou, strechou i stenami. V našich podmienkach uniká priemere 20 až 35 % tepla plnými stenami a až do 40 % oknami, dverami a súvisiacimi časťami obvodovej konštrukcie (suterén, podlaha prízemia...). Úniky tepla nie sú po ploche plášťa budovy rozložené rovnomerne, ovplyvňuje to tvar domu a jeho orientácia v teréne.

Tepelné straty ďalej závisia od stavebno-konštrukčného riešenia a fyzikálno-technických vlastností stavebných materiálov. Obalové konštrukcie by nemali vytvárať tepelné mosty a vetranie vnútorného priestoru by malo byť regulované. A tu sa už dostávame k teóriám výstavby nízko-energetických, pasívnych a trvalo udržateľných domov.

Vďaka novým technológiám a stavebným systémom máme možnosť dosiahnuť zásadné zníženie spotreby energie, dokonca sa nemusíme báť hovoriť o energetickej sebestačnosti budov, ktorú už dnes dokážeme dosiahnuť, a to aj v klimatických podmienkach na Slovensku.

Energetické požiadavky na budovy

Budovy spĺňajú energetické kritérium, ak majú v závislosti od faktora tvaru budovy mernú potrebu tepla:
E1 < E1.N, alebo E2 < E2.N.
kde E1.N alebo E2.N je normalizovaná hodnota mernej potreby tepla v kWh / (m3.rok) alebo kWh / (m2.rok) podľa tabuľky
E1 - merná potreba tepla stanovená podľa 7.1 v kWh/(m3.rok),
E2 - merná potreba tepla stanovená podľa 7.1 v kWh/(m3.rok).

Tabuľka: Normalizované hodnoty mernej potreby tepla EN

Poznámka 1 - Merná potreba tepla, stanovená podľa tejto normy, slúži na vzájomné porovnanie projektového riešenia budov, zohľadňuje vplyv osadenia budovy vzhľadom na svetové strany a tepelno-technickú kvalitu stavebných konštrukcií. Nie je hodnotením skutočnej potreby energie v konkrétnych podmienkach, kde bude budova stáť.
Poznámka 2 - Faktor tvaru budovy A/Vb v 1/m stanovený podľa STN 73 0540-4 je podielom súčtu (A) plôch stavebných konštrukcií v m2, ktorými sa uskutočňujú tepelné straty a tepelné zisky a obostavaného priestoru Vb v m3.
Poznámka 3 - Hodnoty EN pre medziľahlé hodnoty A/Vb sa určia lineárnou interpoláciou tabuľkových hodnôt alebo podľa STN 73 0540-4.
Poznámka 4 - Vypočítané hodnoty sa zaokrúhľujú na desatiny.
Poznámka 5 - Nadstavby a prístavby sa hodnotia podľa požiadaviek energetického kritéria stanoveného pre nové budovy.

Princípy návrhu úsporných domov

Rodinné domy a domy na bývanie majú mať dlhú životnosť (až 100 rokov), a preto by mali byť postavené tak, aby sme po desiatich až dvadsiatich rokoch nemuseli uvažovať o ich energetickej renovácii. Stavby na bývanie by teda mali byť nízkoenergetické až pasívne, ktoré minimálne zaťažujú životné prostredie aj peňaženky ich obyvateľov.

Označenie nízkoenergetický či pasívny dom sa začalo používať v 70-tych rokoch minulého storočia, keď celosvetová energetická kríza prinútila ľudstvo zamýšľať sa nad spotrebou všetkých druhov palív. Veľmi zjednodušene: nízkoenergetický dom je taký, ktorý má spotrebu energie o 50 % menšiu ako stanovuje slovenská technická norma. Pre nízkoenergetický dom je stanovená podmienka spotreby energie menej ako cca 50 kWh/m2 za rok, čo predstavuje spotrebu plynu cca 5 m3/m2 za rok. Pre pasívny dom je stanovená spotreba 15 kWh/m2 alebo 1,5 m3/m2 plynu za rok. Nulový dom má potrebu tepla menej ako 5 kWh/m2.

Pasívne a nulové domy môžeme jednoducho odlíšiť od nízkoenergetických tým, že tieto už nepotrebujú ústredné kúrenie. Ich cena je vďaka tomu porovnateľná s bežnými domami. Význam a nutnosť výstavby pasívnych a nulových domov rastie aj tým, že znižujú emisie skleníkových plynov prakticky na nulu.

Integrované projektovanie

Základnou technickou požiadavkou úsporných domov je minimalizácia prevádzkových energií. Už pri ich návrhu sa musia dávať do súladu architektonicko-stavebné riešenie, použité stavebné konštrukcie, postupy výstavby, ale aj spôsob budúcej prevádzky. Hovoríme o integrovanom projektovaní, t. j. už pri návrhu domu zvažujeme nielen to, z čoho bude postavený, ale aj kde bude stáť, aký má tvar, ako sa bude využívať (a to aj neskôr, napríklad, keď deti odrastú), aká bude potreba energie na kúrenie...

Integrované navrhovanie zohľadňuje aj vplyv ďalších faktorov na celkové riešenie domu: výhody alebo nevýhody veľkých okien, vplyv akumulácie tepla, nepríjemný vzostup teploty vnútorného vzduchu v lete, vplyv tienenia okien orientovaných na juh... Projektová činnosť sa tak stáva posudzovaním budovy ako celku a nie je iba navrhovaním jednotlivých konštrukcií (okien, muriva či vykurovacieho systému).

Návrh domu môžeme rozdeliť do niekoľkých etáp. V každej z nich sa snažíme optimalizovať straty aj zisky energií (niekedy len za cenu kompromisov), preto je výhodné urobiť viac návrhov, napríklad aj 10 až 20, aby sme dosiahli čo najoptimálnejšie riešenie.

Proces navrhovania môžeme rozdeliť na niekoľko fáz, v ktorých riešime:
1. Typ rodinného domu
2. Statické a hygienické zásady
3. Tvar strechy
4. Tvar, veľkosť a pôdorys domu
5. Faktor tvaru
6. Orientáciu domu
7. Plochu okien
8. Konštrukčný systém
9. Výplňové konštrukcie
10. Akumuláciu tepla a nepríjemný vzostup teploty v lete
11. Obnoviteľné zdroje energie a spätne získanú energiu
12. Technologické zariadenia domu (TZB)

Tvar budovy

Pri návrhu úsporného domu sa snažíme minimalizovať ochladzované plochy. Najmenšiu plochu povrchu v porovnaní s vnútorným objemom má guľa (na rodinný dom zrejme nepoužiteľný tvar), nasleduje kocka a potom kváder. Keďže faktor tvaru je pomer plochy obalových konštrukcií k objemu stavby, použila sa táto veličina aj na normové porovnanie potreby tepla na kúrenie. Čím menší faktor tvaru, tým menšie tepelné straty, preto treba riešiť optimalizáciu tvaru stavby pre konkrétny pozemok.

Ideálny pôdorys približujúci sa kruhu či štvorcu nie je možné vždy dosiahnuť. Ovplyvňuje to predstava investora o vzhľade domu ako aj tvar (šírka, dĺžka) pozemku, urbanizácia ulice... V Rakúsku i Nemecku sú postavené úsporné až pasívne domy na hranici experimentov, pri ktorých sa prísne rešpektovali požiadavky na faktor tvaru. Architektonický vzhľad týchto domov je dosť strohý (kocka, obdĺžnikový pôdorys a rovná strecha), tento tvar zabezpečí minimalizáciu ochladzovaných plôch a aj jednoduchšie stavebné detaily. Táto vzhľadová strohosť nie je investormi na Slovensku veľmi prijímaná. Skôr odradzuje, pretože v obľube sú domy so sedlovou, stanovou či valbovou strechou. Riešenia s pultovou či rovnou strechou nemusia byť "škaredé", ale ide aj o to, aby v urbanizácii ulice nevznikol "solitér", ktorý bude rušiť. Ak by sa však postavili 3 - 4 domy podobného tvaru za sebou, ulica bude harmonizovať.

Voľba konštrukčného systému

Tvar budovy ovplyvňuje voľbu stavebno-konštrukčného systému. Zahraničné skúsenosti ukázali, že najvýhodnejšie ekonomické ukazovatele stavebných nákladov sa dosahujú u skeletových konštrukcií s nenosným obalovým plášťom. Vnútorný priestor stavby je maximálne flexibilný pre akúkoľvek dispozíciu. Takéto riešenie však veľmi pripomína priemyselnú halu, preto sa používa kombinácia stenovo-skeletového systému. Obal stavby plní statickú aj tepelnoizolačnú funkciu a stĺpy s prievlakmi vo vnútri nesú stropné konštrukcie. Dispozícia zostáva voľná a možno ju kedykoľvek tzv. suchou výstavbou (sadrokartón...) predeliť.

Ďalšou výhodou takéhoto systému je možnosť variácií v hrúbke tepelných izolácií obalu stavby. Výpočty ukazujú, že pri 150 - 200 mm hrubej izolácii dosahujeme hodnoty tepelných strát na úrovni 50 kWh/m2 za rok (nízkoenergetický dom). Ak hrúbku izolantu zosilníme na 400 mm dosahujeme hodnoty pod 15 kWh/m2 (pasívny dom).

Orientácia na svetové strany

Orientácia domu vzhľadom na svetové strany má zásadný vplyv na tepelné zisky zo Slnka. Vnútorná dispozícia sa teda musí prispôsobiť energetickému kritériu. Obytné priestory by mali využívať čo najviac slnečného svitu a stavebné materiály použité v interiéri by mali mať zvýšené akumulačné schopnosti. Obytná zóna by mala byť orientovaná na juh, juhovýchod alebo juhozápad. Pri takejto orientácii cítiť za jasného dňa prehrievanie interiéru slnečným svetlom (či už priamym alebo akumulovaným vo vnútorných konštrukciách) aj začiatkom januára pri nízkych vonkajších teplotách.

Obslužné priestory (chodba, schodisko, WC, kuchyňa) by mali byť otočené na sever a tvoriť akúsi bariéru proti chladu. Pri týchto miestnostiach je veľmi dôležitý správny návrh veľkosti okenných otvorov. Príliš veľké otvory otočené na sever budú zvyšovať tepelné straty a malé zasa nedodajú potrebné teplo a svetlo. Praktické skúsenosti ukazujú, že kvalitné izolačné trojsklo dokáže tepelné straty znížiť.

Minimalizácia tepelných strát

Ďalším princípom, ktorý musí projektant absolútne rešpektovať, je minimalizácia tepelných strát cez konštrukciu stavby. Straty cez obal stavby (steny, otvory), ale aj vetraním, možno efektívne redukovať správnym návrhom tepelnoizolačných vlastností obvodového plášťa a správne navrhnutým systémom vetrania.

Nepriehľadné konštrukcie by mali byť navrhnuté tak, aby ich povrchová plocha bola bez výstupkov, zalomení (obmedziť zložité tvary). Zjednodušuje sa tým však architektonický výraz budovy do tzv. kompaktného tvaru. Súčiniteľ prestupu tepla stenami by mal byť veľmi nízky - to isté platí o streche a podlahe.

Základným predpokladom znižovania spotreby energií je teda kvalitná tepelnotechnická skladba obalu stavby. Ešte stále sa však môžeme stretnúť s názorom, že tepelný odpor do 5 m2.K/W je dostatočný (hraničný pre izoláciu stien v našich klimatických podmienkach). Nie je to pravda. Šetriť energiu treba maximálne, aj zvýšením tepelného odporu. Špičkoví odborníci v tejto oblasti pomocou náročných výpočtových metód vyhodnocovali aj také otázky ako napríklad, koľko percent úspor na kúrení prinesie zmena farby vnútorných povrchov - stien , kobercov a podobne (na ilustráciu: môže to byť až niekoľko %). Takže zvyšovať tepelný odpor stien na hodnoty vyššie ako R = 8 má zmysel. Dá sa to docieliť zabudovaním príslušných hrúbok tepelných izolácií (300, 400 mm). Takisto musí projektant eliminovať tepelné mosty v stykoch jednotlivých konštrukcií (napr. strop - stena, stena - podlaha...) Tepelné straty cez tieto detaily sa musia pri projektovom energetickom hodnotení započítať.

Straty tepla je nutné eliminovať aj kvalitou výplňových konštrukcií (okien, dverí ...) a ich správnym pripojením k stavebnej konštrukcii. Celkovo tepelné straty potom tvorí súčet strát cez nepriesvitné a priesvitné konštrukcie a taktiež strát cez tepelné mosty.

Kvalitné okná a výplne otvorov

Pri stavbe nízkoenergetických či pasívnych domov je veľmi dôležitá požiadavka nízkeho súčiniteľa prechodu tepla cez okná a ostatné výplne otvorov (dvere, zasklené steny). U nízkoenergetických domov by mal byť súčiniteľ prechodu menší ako 1,3 W/m2.K, u pasívnych je táto požiadavka ešte tvrdšia Uok ? 0,8 W/m2K.

Okno sa skladá z troch hlavných komponentov: rámu s krídlami, skla a kovania. Celkové tepelné straty okna sú ovplyvňované tepelnoizolačnými vlastnosťami rámu (Uf), zasklenia (Ug) a tiež kvalitou tesnení a pripojovacej škáry. Konštrukčná skladba okna teda musí byť správne navrhnutá z pohľadu tepelných strát. Celkové straty ovplyvňuje aj veľkosť a počet okien. Prof. Ján Tywoniak uvádza, že je výhodnejšie použiť jedno väčšie okno ako viac menších.

Dnes je už samozrejmosťou, že projektant odporúča použitie izolačných trojskiel s pokovaním, aby povrchová teplota z interiérovej strany nepoklesla pod 17 °C. Vtedy nevzniká tzv. tepelný spád, ktorý ovplyvňuje pocit pohody. Izolačné sklá musia byť namontované do kvalitných rámov s dostatočnou stavebnou hĺbkou (min. 80 mm) a tepelnoizolačnou schopnosťou. Výrobcovia okien dnes ponúkajú dostatok profilov zodpovedajúcich tejto požiadavke na báze plastu aj dreva, ako aj v kombinácii materiálov.

Podmienka tesnosti nízkoenergetických či pasívnych stavieb (zisťuje sa tzv. blower-door testom) vedie k tomu, že projektanti navrhujú neotváravé okná a zasklené steny. Majitelia rodinných domov však toto riešenie veľmi ťažko prijímajú, napríklad, že veľkú zasklenú stenu s výhľadom do záhrady nebude môcť v lete otvoriť. To isté platí o oknách, ktoré sú na poschodí a treba ich umývať. Preto veľmi starostlivo treba vyberať kovanie a počet tesnení v oknách a dverách zabudovaných do sklených stien. V lete zasa musíme takéto plochy zatieniť. Neodporúča sa tienenie zvnútra. Výhodnejšie je zabrániť prestupu ultrafialových lúčov do interiéru, preto sú lepšie vonkajšie žalúzie. Treba však brať do úvahy tepelnú stratu cez roletové boxy!

Najväčším problémom sú vchodové dvere. Musia byť dostatočne hrubé, masívne i bezpečné. Použitie 2 až 3 cm PUR výplní nestačí (Ud = 2,0). Na vchodové dvere platí taká istá podmienka ako pri oknách Uok (door) = 0,8 W/m2/K. Stavebná hĺbka teda musí byť 8 - 10 cm a výplň (hrubá min. 8 cm) musí mať 4 a viac tepelnoizolačných lamiel. Taktiež treba riešiť pripojenie dverí na prah. Osvedčuje sa použitie dvojmagnetického prahu, ktorý sa vysunie pri zatvorení dverí a zabraňuje nekontrolovanej infiltrácii vzduchu do zádveria. Otvorene treba však povedať, že cena takýchto dverí nie je nízka.

Technologická výbava



Úlohou riadeného vetrania je spätné využitie tepla z vydýchaného vzduchu, ktoré ohreje čerstvý privádzaný vzduch. Využíva sa tak až 75 % tepelnej energie z obytného priestoru. Na Slovensku už existujú realizácie, ktoré čistý vzduch predhrievajú (v zime) a ochladzujú (v lete) v zemných registroch. Využíva sa efekt relatívne stabilnej teploty zeme v nezamŕzajúcej hĺbke. Samotné rozvody sa musia realizovať tak, aby bol do obytných miestností privádzaný čistý vzduch a cez chodby a pomocné priestory transportovaný do rekuperátora. Kúpeľňa, WC a kuchyňa by mali mať vývod vzduchu samostatne, aby pachy neznehodnocovali čistý vzduch.

Doplnkové zdroje tepla

Vzhľadom na veľmi nízke tepelné straty cez obal stavby netreba budovať drahé vykurovacie systémy. Obvykle stačí kombinácia rekuperátora s elektrickým vykurovacím panelom. Niektoré zahraničné zdroje uvádzajú potrebu tepla 200 W na 20 m2, čo predstavuje potrebu len 10 W/m2 a aj to len v najchladnejších dňoch počas zimy.

Naše skúsenosti hovoria, že ak do úsporných domov zabudujeme teplovzdušný kozub či kachľovú pec, získame pekný architektonický prvok interiéru, ale hlavne alternatívny zdroj tepla. Musí sa však správne energeticky navrhnúť. Napríklad netreba 15 kW vložku, keď potrebujeme na celý dom max. výkon 2 kW. Vložkou ohriaty vzduch treba rozviesť potrubím do všetkých obytných miestností.

Niektoré zdroje uvádzajú potrebu vybudovania nízkoteplotného vykurovania (podlahového...) s tepelným čerpadlom. Ide o investične náročnejšiu technológiu, ktorú si treba zvážiť. Jeden m2 podlahového kúrenia má tepelný výkon 100 W a pri úsporných domoch (pasívnych) potrebujeme len 10 W výkonu na m2.Doplnkový zdroj tepla by mal byť jednoduchý a hlavne ekonomicky výhodný.

Príprava TÚV

Človek spotrebuje denne cca 100 i viac l vody, z toho až 80 % je teplej. Veľké elektrické bojlery na príprava TÚV sú asi najnáročnejšími spotrebičmi elektrickej energie. Odporúčame preto využiť kombináciu bojler + solárny kolektor. Elektrická špirála na dohriatie sa zapne iba vtedy, ak je nedostatok slnečného svitu. Spotreba elektrickej energie je o 50 - 60 % nižšia. Rozvody vody by mali byť dobre zaizolované (min. hrúbka izolácie 4 cm), a to aj na tvarových kusoch a podľa možnosti čo najkratšie. Ak pri takomto type domu chceme vybudovať vnútorný bazén, jeho technológiu musíme riešiť v samostatnom technologickom bloku, pretože ide o vysokú spotrebu energií na ohrev vody, odvlhčovanie priestoru, atď.

Klimatizácia

Ešte stále nie je štandardným spotrebičom našich domácností. Pri rozhodovaní si treba uvedomiť jej značnú spotrebu: 3 kW/h. Ak však budujeme dom takéhoto typu, musíte si byť vedomí, že letné slnko interiér prehreje. Zasklené plochy obrátené na juh musia mať účinné tienenie (z vonkajšej strany!). Ak musíme interiér chladiť, zvoľme si radšej kvalitnejšiu rekuperačnú jednotku s chladením vzduchu v zemnom kolektore a nemusíme kupovať klimatizáciu.

Izolačné trojsklá sa dajú vhodnou kombináciou skiel vyhotoviť tak, že priepustnosť svetla "q" je takmer neskreslená a najnovšie ponúkaná technológia "hot mirror" dokáže uspokojivo riešiť problém svetelného toku a jeho tienenia v lete.

Domáce spotrebiče

Podiel elektroniky v dome rastie, a tým rastie aj "obyčajná" spotreba elektriny. Energeticky úsporný dom nemá spotrebovať viac ako 120 kWh/m2 za rok. V tomto čísle sú zahrnuté aj spotreby domácich spotrebičov. Chladnička, televízor, rádio, rádiobudík, počítač, zabezpečovacie zariadenie... toto všetko zvyčajne máme zapnuté v režime "standby" (pohotovostný režim). Aj takéto spotreby treba pri integrovanom projektovaní vysoko úsporných domov vziať do úvahy.

Pohľad na projekt domu nielen cez jeho cenu

Pri návrhoch moderných koncepcií výstavby, ale aj informovanosti o nich, máme za vyspelou Európou možno až 10 či 20-ročné omeškanie. Dôkazom týchto tvrdení je nízky počet nízkoenergetických domov postavených na Slovensku, inštalovaných tepelných čerpadiel či rekuperátorov tepla. Cesta od štandardného domu k nízkoenergetickému alebo až pasívnemu, nie je až taká náročná. Od investorov - stavebníkov to chce viac ako je pohľad na projekt domu cez jeho cenu. Od projektantov zase viac "zápalu" presvedčiť investora o výhodách a perspektívach nových koncepcií výstavby. Štandardné domy už nemajú perspektívu, a tak sa treba vybrať na cestu, na konci ktorej budú domy s veľmi úspornými prevádzkovými nákladmi.

Ing. Igor Niko, autorizovaný inžinier

zdroj: Stavajte a bývajte s nami

Páčil sa vám článok?

áno: 237     nie: 188

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk
Všetko o: Úsporné domy, Energeticky pasívne domy
firmy, články, foto

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby