preskočiť na hlavný obsah

Upraviteľné bývanie - byty v ktorých možno zostarnúť

bezbariérový prah

Naše predstavy o kvalitnom bývaní sú v značnej miere ovplyvnené naším vekom, pohlavím, životným štýlom, ale aj aktuálnou fyzickou kondíciou. Čím je človek starší, tým sa zhoršujú jeho pohybové schopnosti, zrak alebo sluch. Osobitné nároky na bývanie majú aj ľudia po úrazoch, operáciách alebo ľudia so zdravotným postihnutím. Je preto namieste, aby sme sa začali aj v komerčnej výstavbe zaoberať novými flexibilnejšími konceptmi bývania, ktoré by dokázali lepšie reagovať na rôzne životné etapy človeka. Jedným z nich je aj tzv. upraviteľné bývanie.

Pojem upraviteľné bývanie nie je nový, napríklad v rakúskej legislatíve sa prvý raz popísali zásady tvorby upraviteľného bývania už v roku 1993 (Steiermark Wohnbaufôrderungsgesetz). Neskôr aj na základe prijatia antidiskriminačného zákona sa toto ustanovenie postupne rozširuje do všetkých spolkových krajín. Napríklad vo Viedni na základe dokumentu B 20000 (Bauordnung fúr Wien, §119) musia byť všetky novopostavené byty upraviteľné. Okrem bývania sú vtomto dokumente prirodzene stanovené aj požiadavky na vytváranie bezbariérového prostredia a nebytových budov v zmysle princípov univerzálneho navrhovania a týmto požiadavkám zodpovedá aj široká ponuka stavebných produktov na trhu. Pojem upraviteľný byt je implementovaný už aj do českej legislatívy (vyhláška č. 398/2009 Sb. o obecných technických požadavcích zabezpečujících bezbariérové užívání staveb).

Upraviteľné bývanie sa na rozdiel od sociálneho bývania realizuje hlavne vkomerčnej bytovej výstavbe, pretože zvýšené nároky na flexibilitu bývania sa netýkajú len sociálne odkázaných skupín obyvateľstva. Takáto forma bývania má nesporné výhody, pretože ak sa niekto ocitne v zmenenej životnej situácii, či už z dôvodu prirodzeného starnutia, alebo zdravotného postihnutia niektorého z členov rodiny, môže si byt nenáročnými úpravami prispôsobiť podľa svojich potrieb, teda nie je v kritickej situácii nútený hľadať nové, vhodnejšie bývanie. Z výhod upraviteľného bývania by profitovali rodičia s malými deťmi, ako aj všetci obyvatelia domu, minimálne pri prípadnom sťahovaní nábytku alebo nosení nákupov, kufrov aťažkej batožiny. Realizované príklady upraviteľných bytov v Rakúsku zaznamenali pozitívne ohlasy u spotrebiteľov, avšak za najväčší prínos treba považovať fakt, že výstavba upraviteľných bytov v značnej miere vyriešila problém nedostatku bezbariérových bytov na trhu, čím sa naplnilo aj jedno z ustanovení antidiskriminačného zákona právo na bývanie.

Na Slovensku zatiaľ nie sú vytvorené dostatočné podmienky na zabezpečenie práva na bývanie pre seniorov a osoby so zdravotným postihnutím. Pri výstavbe komerčných bytov sa na tieto skupiny spravidla nemyslí a výstavba štátnych sociálnych bytov nenapreduje takým tempom, aby boli všetci záujemcovia uspokojení. Výstavba upraviteľných bytov by mohla aj na Slovensku túto situáciu zmeniť, a preto sa požiadavky na ich tvorbu premietli aj do podkladov pre vypracovanie návrhu novej stavebnej legislatívy (z decembra 2009), v ktorých časť o bezbariérovom užívaní stavieb spracovalo naše centrum CEDA FA STU v Bratislave.

Koncept upraviteľného bývania

V návrhu vyhlášky sa pojem upraviteľný byt definuje takto: „Upraviteľný byt znamená, že je v ňom možné vykonať neskoršie nevyhnutné úpravy v krátkom čase, s nízkymi nákladmi a bez zmien na inštaláciách, technike, izolácii alebo nosnom systéme." Definícia upraviteľného bývania z návrhu novej legislatívnej úpravy napovedá, že architekt by musel od základu zmeniť prístup k tvorbe bytového domu a už vkoncepte navrhovanej stavby počítať s bezbariérovou prístupnosťou celého objektu.

To znamená, že zavrhne pôvodné teórie o tvorbe pre „priemerného človeka", ktorý de facto neexistuje a prikloní sa k humánnejšej metóde univerzálneho navrhovania, ktorá sa snaží zohľadniť rozmanité nároky užívateľov.

Spoločné priestory bytového domu

Pri tvorbe upraviteľného bývania by sa museli do konceptu stavby premietnuť viaceré princípy. Požiadavka bezbariérovej prístupnosti spoločných priestorov bytového domu vrátane priestorov pivníc, kočikárne, podzemnej garáže, odpadového hospodárstva a pod. už je implementovaná do existujúcej legislatívy (§ 59 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z.), pokiaľ však nejde o bytový dom bez výťahu. Komerčné bytové domy postavené v ostatných rokoch majú takmer všetky výťah, pretože v domoch bez výťahu sa byty podstatne horšie predávajú. Takže v týchto domoch nie je veľký problém splniť požiadavku bezbariérovosti spoločných priestorov. Aby však bolo možné v prípade potreby zabezpečiť bezbariérovú prístupnosť spoločných priestorov aj v domoch bez výťahu, muselo by sa pri jeho návrhu počítať s možnosťou dodatočného dobudovania výťahu alebo zvislej zdvíhacej plošiny napríklad v zrkadle schodiska. Ďalšie dôležité požiadavky sú, aby všetky dvere spoločných priestorov a dvere do bytov mali šírku najmenej 900 mm aaby schránky, zvončekové panely, spínače a ovládacie prvky boli v dosahovej výške sediacej osoby. Najpodstatnejšie zmeny by sa však premietli do konceptu tvorby upraviteľných bytov.

Upraviteľný byt

Predpokladané úpravy v upraviteľnom byte by sa týkali najmä priestorov hygieny, ktorú by si v prípade potreby dokázali užívatelia prispôsobiť podľa aktuálnych požiadaviek. Architekt by preto musel dopredu počítať s možnosťou vytvorenia dostatočného priestoru na manévrovanie s vozíkom, napríklad odstránením bidetu z kúpeľne alebo WC, spojením priestorov WC a toalety, WC a skladu alebo kúpeľne a skladu. Ľahko odstrániteľné steny medzi týmito priestormi by nesmeli byť nosné, nemali by mať zabudované žiadne inštalácie a nemalo by medzi nimi byť hygienické jadro. Nátery a izolácie proti vlhkosti by preto museli byť realizované pred osadením odstrániteľnej steny. Ak má byť kúpeľňa vybavená iba vaňou, je nutné vedľa vane realizovať podlahový vpust (odtokový žľab), aby bolo možné sprchovanie vedľa vane alebo aby bol vpust predprípravou na dodatočné realizovanie bezbariérového sprchovacieho kúta. V takto navrhnutej kúpeľni by musela byť vopred stanovená únosná stena, kde by sa v prípade potreby namontovali držadlá, ktoré znesú vysoké zaťaženie. Dvere do upraviteľnej kúpeľne musia byť široké najmenej 800 mm a otvárať sa musia smerom von z kúpeľne. Spínače a pevne zabudované ovládacie prvky v byte by museli byť osadené vo výške medzi 850 mm -1 000 mm od podlahy, vzdialené 500 mm od rohu stien a elektrické zásuvky by nesmeli byť nižšie ako 500 mm od podlahy. Všetky tieto požiadavky súvisia s možnosťami a dosahovými vzdialenosťami osôb sediacich na vozíku, pričom takto osadené prvky sú takisto ľahko použiteľné pre každého človeka. Zásadné zmeny by sa tiež týkali výšky osadenia okien, ovládacích prvkov okien a vyhotovenia bezbariérového prechodu na balkón, loggiu alebo terasu. Okenné parapety by mali mať výšku najviac 700 mm a ovládacie mechanizmy okna by museli byť osadené vo výške najviac 1 200 mm. Realizácia bezbariérového prechodu do exteriéru sa javí ako najväčší problém, na našom trhu sú však dostupné bezprahové posuvné balkónové dvere a tiež bezbariérové dverné systémy s magnetickým prahom, ktoré sa dajú aplikovať na všetky typy balkónových dverí.

Záver

Iste, je možné polemizovať o finančných dosahoch na takto realizovanú stavbu, avšak byty, ktoré sa v ostatných rokoch postavili, v mnohých oblastiach splňajú priestorové požiadavky upraviteľného bývania, stačí dotiahnuť detaily apreskúmať ponuku vhodných produktov na našom trhu. Vhodné by bolo vypracovanie prípadovej štúdie, ktorá by možno rozptýlila mylné predstavy o neúmernom predražení bezbariérovej realizácie stavby.

Nezadržateľný vývoj etických princípov v architektúre a nové trendy súvisiace so sociálnou udržateľnosťou sa stali aktuálnou výzvou pre architektov, aby sa začali intenzívnejšie zaoberať otázkami tvorby pre všetkých. Pokiaľ by stakýmto prístupom začali už pri vytváraní konceptu stavby, neboli by prvky bezbariérovosti tak očividné a nákladné, ako je to pri dodatočných riešeniach a debarierizáciách. Zaoberať sa touto problematikou však zaväzujú aj prijaté dokumenty. Okrem antidiskriminačného zákona (zákon č. 365/2004 Z. z.) bol Národnou radou SR ratifikovaný dokument OSN „Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím", na ktorý nadväzuje záväzný dokument EÚ „Európska stratégia osôb so zdravotným postihnutím na roky 2010 - 2020". Stratégia ukladá krajinám, ktoré ratifikovali uvedený dohovor OSN, aby podnikli účinné legislatívne kroky na dosiahnutie úplnej participácie osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života, pričom ako prvý a najdôležitejší krok uvádza odstránenie architektonických bariér. Až budúcnosť ukáže, aké dosahy bude mať prijatie týchto dokumentov na prax v architektúre a stavebníctve a či sa u nás podarí prijať účinné opatrenia na postupnú debarierizáciu spoločnosti aprostredia. Hľadanie nových foriem bývania, akou je napríklad upraviteľné bývanie, je len jedným z riešení, ktoré by mohlo prispieť k odstráneniu diskriminácie osôb s poruchami pohybu a orientácie.

Ing. arch. Lea Rollová, PhD. Výskumné a školiace centrum bezbariérového navrhovania - CEDA FA STU Bratislava

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 130     nie: 139

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby