preskočiť na hlavný obsah

Uplatnenie zelene v historickom prostredí

/up/images/featured/images/0-uplatneniezelene.jpg

Problematika uplatnenia drevín v historickom prostredí patrí v súčasnosti medzi veľmi diskutované témy. Prináša so sebou rad otázok a rozdielnych názorov zo strany architektov, pamiatkárov, záhradných a krajinných architektov aj ochranárov prírody. Mnohé z týchto priestorov prechádzali historickými vývojovými etapami, dochádzalo k funkčným a priestorovým zmenám, ktoré sa prejavili aj v uplatnení zelene (pre historické centrá miest je príznačné, že neoplývajú voľnými plochami pre vegetačné prvky).

Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia došlo na Slovensku k pomerne razantnému obohateniu sortimentu, ktoré bolo spôsobené dovozom nových taxónov pestovaných v domácich a zahraničných okrasných škôlkach. Počas tohto obdobia došlo k skúmaniu a overovaniu spoľahlivého sortimentu (odolný, nenáročný na údržbu a zároveň vhodný do historického prostredia), ktorý by znamenal určitú existenčnú istotu a súčasne slobodu v hľadaní zaujímavých a jedinečných drevín.

Možnosti výsadby

Charakteristickým znakom súčasných výsadieb v historickom prostredí je žiaľ riešenie zelene podobným spôsobom ako je tomu napr. v prostredí vnútroblo- kov, mestských parkov, peších zón, kde sa od zelene očakáva odlišná funkcia napr. ochranná, vzdelávacia, rekreačná a pod., pričom tieto výsadby neakceptujú historické, kompozičné a estetické zákonitosti daného prostredia. Bohaté zastúpenie ihličnatých druhov na trhu spôsobilo nepriaznivú situáciu v používaní listnatých druhov. Mnohé nepôvod- né - introdukované ihličnaté druhy drevín (napr. Picea pungens L. cv. Glauca- Smrek pichľavý modrý) sa v dôsledku ozeleňovania miest (začiatkom 20. storočia patril medzi dreviny, ktoré výrazným spôsobom preferovala secesia), začali používať v historickom prostredí napr. na námestiach, kde sa dovtedy nevyskytovali. Čoraz častejšie dochádza k zmenám druhovej skladby drevín - pôvodné domáce dreviny (napr. napr. Tilia corda- ta L. - lipa malolistá, Aesculus hippoca- stanum L.- pagaštan konský - zdomác- nený) sú nahrádzané nie pôvodnými - introdukovanými (napr. Sophora japo- nica L.- sofora japonská, Celtis occi- dentalis L. - brestovec západný a pod.), ktoré sú z hľadiska nárokov na použitie v mestskom prostredí vhodnejšími. Možno spomenúť aj trendy v zahraničí, kde sa čoraz častejšie používajú ovocné druhy drevín s kompaktnou korunou napr. Pyrus (hruška), Malus (jabloň), Prunus (čerešňa, višňa), ktoré sú vhodnejšou alternatívou pre uplatnenie drevín v historickom prostredí (mnohé kultivary neplodia). Za posledné desaťročie sa začal meniť sortiment používaných alejových stromov. Do centra záujmu sa dostávajú dreviny s redukovanou korunou oproti používaným pôvodným druhom, ktoré nebránia v pohľade na historicky vzácne budovy a zároveň sú vhodné aj k peším komunikáciám.

Podceňovanie významu zelene, a to hlavne stromovej vegetácie na území slovenských miest vedie zo strany mestských samospráv k vytláčaniu stromov  z centier miest. K výrubom vedie častokrát investičná stavebná činnosť, revi- talizácia verejných plôch a námestí, ale aj nesprávna alebo nedostatočná starostlivosť o stromy, na základe čoho sú tieto odstraňované z dôvodu zlého zdravotného stavu.

Výber stromov je nutné vždy zvážiť na základe viacerých kritérií napr. výber na základe historických a kompozičných súvislostí, výber z hľadiska estetickej, psychologickej, mikroklimatickej funkcie drevín, výber ľahko dostupných drevín s vysokou taxonomickou aj veľkostnou kvalitou, výber ekologický - v súlade s danými podmienkami (druhy odolné proti chorobám, škodcom, znášajúce zasolenie, exhaláty a pod.).

Na základe skúseností z historického vývoja sa v súčasnosti hľadajú optimálne riešenia so zapojením pôvodnej vegetácie, ktorá sa vysoko cení pre jej funkcie, ktoré plní v tomto prostredí a nedostatok trvalej zelene sa nahrádza zeleňou vysadenou v nádobách.

Technické aspekty tvorby

Funkčná a estetická hodnota drevín ako celku závisí nielen od vlastností uplatnených druhov vo výsadbách, ale aj od stanovištných podmienok, t. j. pôdnych, klimatických a svetelných podmienok súčasných a predpokladaných. Vzhľadom na sťažené životné podmienky zelene v mestskom prostredí je potrebné okrem výberu sortimentu drevín venovať veľkú pozornosť aj technickým aspektom - technológia zakladania a údržba zelene.

Nové výsadby stromov sú často limitované uložením sietí technickej infran- štruktúry, priestorovými parametrami ulice, dopravnou situáciou a pod. Špecifickým problémom nových výsadieb býva nepriepustnosť povrchu (betón, veľká dlažba), samotná príprava stano- viska pre výsadbu (výsadba do hlbokých jám bez drenážnej vrstvy, nedostatok vzduchu koreňového systému a pod.). Nároky jednotlivých druhov stromov na koreňový priestor sú dané ich vývojom v prirodzených spoločenstvách. Ich funkcia prijímať vodu, živiny, ukladať zásoby závisí od vlastností priestoru, kde sa koreňový systém nachádza.

Príprava stanoviska pre výsadbu znamená, výkop dostatočne veľkej jamy, skvalitnenie pôdneho substrátu (pridané organické a anorganické hnojivá), ktorým sa zasypáva koreňový priestor dreviny. V prípade, že ide o náhradnú výsadbu (náhrada za starý, alebo vyschnutý strom), je nutná 100 % výmena pôdy. K takejto výmene dochádza najčastejšie počas rekonštrukčných prác námestí, peších zón, ulíc, kde sú pôdy zbavené živín, kontaminované, zasolené, s minimálnymi fyzikálnymi vlastnosťami (zrnitosť, pôdna štruktúra).

Koreňová zóna

Čiže životný priestor stromu v podzemnej časti predstavuje výsadbový priestor, od ktorého závisí budúci rast stromu. Hĺbka koreňovej misy by mala byť približne rovnaká, alebo len o málo väčšia než je výška koreňového balu, šírka naopak minimálne 1,5 - 2 násobok šírky koreňového balu. K zabráneniu poklesu stromu musí koreňový bal niesť nenarušená pôda. Ideálny tvar výsadbovej misy je kónický, pri povrchu 2 - 3 krát širší než pri dne. Súčasťou starostlivosti o koreňový priestor stromu je inštalácia zavlažovacej sondy, ktorá nie je automatickou súčasťou každej výsadby (inštalácia pri výsadbách v peších zónach, na parkoviskách, v uličnom prostredí).

Pôdne substráty

Medzi najvýznamnejšie prvky potrebné k výsadbe drevín patrí pôda, ktorá poskytuje potrebné živiny, viaže zrážkovú vodu, reguluje odtok a výpar, podieľa sa na obehu látok v prírode. Chemické vlastnosti pôdy možno posudzovať prostredníctvom charakteru zložitých reakcií, ktoré prebiehajú medzi pôdou a koreňovou sústavou rastlín (napr. pôdna reakcia, sorpčná schopnosť pôdy, chemické zloženie minerálneho podielu pôdy, organický podiel humusu a pod.) a ktoré výrazne ovplyvňujú rast a pôsobenie vegetačných prvkov. Tieto vlastnosti súvisia s obsahom ílových minerálov v pôde a sledujú pôdnu reakciu - pH. Pre veľkú časť drevín sú optimálne pôdy slabo kyslé.

Ochrana a údržba zelene

Ochrana pôdy. Plochy po výsadbe stromov a ostatných vegetačných prvkov je potrebné chrániť a zabezpečiť proti zhutneniu a zošliapavaniu. K tomuto účelu sa používajú stĺpiky, zábradlia, kovové mreže, ochranné oblúky, obrubníky alebo koreňové koše (kovové alebo železobetónové konštrukcie s kruhovým alebo štvorcovým pôdorysom), plastové zatrávňovacie mreže a pod.

Ochrana proti zasoleniu. Zasolenie pôsobí na zeleň priamym kontaktom (listy), ako aj kontamináciou pôdy. Veľká časť vegetácie neznáša takéto pôsobenie a preto je potrebné hľadať účinné opatrenia, ako minimalizovať tento nepriaznivý účinok. Za vhodné riešenie ochrany sa považuje zvýšenie obrubníkov, odvedenie vody do kanalizácie, výmena hornej vrstvy pôdy a mul- čovacej kôry.

Ochrana koreňov a kmeňov stromov. Pre zabezpečenie ochrany proti mechanickému poškodeniu koreňov a kmeňa sa používajú mechanické zábrany podobného typu ako pri ochrane pôdy pred zhutnením, doplnené o zariadenia

na kotvenie stromov, či ochrannými košmi na kmene mladších stromov. Po výsadbe je nutné stromy ukotviť (hĺbkové alebo povrchové kotvenie), pričom je dôležitý výber kotviacich prvkov do historického prostredia. Kotvenie sa odstraňuje po dostatočnom upevnení vlastnými koreňmi - stabilizácia stromu s podkladom (minimálne 3 roky, závisí od veľkosti a podmienok stanoviska).

Závlaha a hnojenie. Medzi najdôležitejšiu časť údržby zelene po výsadbe patrí zavlažovanie. Koreňový bal vysadených stromov obsahuje len 4 - 18 % pôvodného koreňového systému (okrem stromov pestovaných v kontajneroch). Určujúcim faktorom pre úspešnosť výsadby je väčšinou voda - dreviny rastú najlepšie pri vodnej kapacite 40 - 60 %, v prípade porušenia dávky vody dochádza k intenzívnemu poškodeniu koreňov a následne aj k odumretiu dreviny. Dávkovanie živín sa robí na základe rozboru obsahu živín v pôde. Pôdy v mestskom prostredí bývajú zvyčajne zasolené, nevhodné prihnojenie môže účinok zasolenie zvýšiť.

Uplatnenie mobilnej zelene

Mobilná zeleň v historickom prostredí má svoje opodstatnenie a jej použitie je často kompromisným riešením pri úvahách, či má alebo nemá zeleň v pamiatkovo chránenom území opodstatnenie. Vo všeobecnosti sa mobilná zeleň prijíma kladne, pokiaľ je dobre udržiavaná.

Podľa funkcie a pôsobenia vo verejnom priestore môžeme mobilnú zeleň zaradiť do viacerých typových skupín: mobilná zeleň na balkónoch, terasách, fasádach; mobilná zeleň ako súčasť mestského mobiliáru (lavičky, stĺpy, lampy, zábradlia); mobilná zeleň ako akcent vstupov do objektov; mobilná zeleň ako bariéra proti vjazdu motorových vozidiel; mobilná zeleň ako estetický prvok na rozčlenenie a oživenie priestoru. Najmä naposledy menovaný typ je zaujímavý z hľadiska estetického pôsobenia, pričom sa oceňuje možnosť sezónneho uplatnenia. Na použitie mobilnej zelene ako bariéry sú názory pre aj proti. Podľa niektorých odborníkov (Semanová, 2011) je použitie mobilnej zelene ako bariéry proti vjazdu motorových vozidiel nevhodné, pretože mobilná zeleň usporiadaná v istej kompozícii má mať len estetickú funkciu v danom prostredí a bariéry majú byť architektonickým prvkom. Tento názor vychádza najmä zo súčasného stavu použitia mobilnej zelene, ktorý je u nás dlhodobo neuspokojivý.

Technické aspekty tvorby. Výber vegetácie do mobilných nádob závisí od veľkosti nádoby a polohy mobilnej zelene v mestskom priestore vzhľadom na svetelné pomery, oslnenie a veterné pomery. Uprednostňujú sa rastliny odolné proti pôsobeniu mestského prostredia, suchu a exhalátom, ak zostávajú na mieste aj v zime, musia byť odolné proti mrazom. Rôzne veľkosti nádob umožňujú výsadbu širokého výberu rastlín. Nevýhodou riešenia výsadieb v mobilných nádobách je ich krátkodobé pôsobenie, časté premŕzanie, vyschýnanie a pomalý rast drevín. Preto sa hľadajú možnosti ako riešiť tento problém. Jedným z nich je vývoj nádob, ktoré majú dvojitú stenu a dvojité dno. Nádoby sú opatrené odtokovým otvorom, aby nedochádzalo k prílišnému zamokreniu pôdy, čo môže pri veľkom množstve nádob ovplyvniť riešenie odvodnenia dláždenej plochy, na ktorej sú umiestnené. Dláždené povrchy sú spravidla spádované, preto častejším technickým problémom na riešenie je uloženie nádob v rovine, s čím by sa malo počítať už pri ich výrobe.

Estetické aspekty tvorby. Mobilná zeleň mestský priestor výtvarne dotvára, oživuje, svojim pôsobením prispieva ku skvalitneniu prostredia najmä z mikroklimatického aj z estetického hľadiska. Esteticky pôsobí kompozíciou vysadených rastlín (tvar, textúra, farba) a nádobou (veľkosť, tvar, materiál) Najmä jej sezónne uplatnenie počas významných akcií alebo jarného a letného obdobia môže výrazne oživiť mestské priestory.

V    centrách našich miest prevláda veľká rôznorodosť a rozmanitosť v používaní mobilnej zelene. Veľká rôznorodosť materiálov a tvarov nádob mobilnej zelene neprispieva ku kvalite historického prostredia. Táto zeleň môže byť aj neestetickým prvkom predovšetkým pôsobením prostredníctvom nevhodného materiálu a tvaru nádoby, nízkou kvalitou nádoby, nesúrodou výsadbou a najmä zanedbanou údržbou.

Rôznorodosť v používaní mobilnej zelene je spôsobená najmä svojráznym prístupom majiteľov a prevádzkovateľov obchodných a reštauračných zariadení, ktorí ju využívajú predovšetkým k reklamným účelom aj ako prostriedok na vymedzenie a spríjemnenie letných terás a sedení v uliciach a na námestiach. Prílišná rôznorodosť je spravidla dôsledkom nekoncepčného prístupu mestskej správy pri riešení mobilnej zelene vo verejných priestoroch mesta. Dlhodobé uplatnenie mobilnej zelene v historickom prostredí považujeme za krajné riešenie, a len v prípadoch, keď nie je možné uplatniť plošné a priestorové štruktúry zelene v prirodzených formách.

V    historickom prostredí by mal byť aj výber druhov mobilnej zelene, jej pôsobenie, umiestnenie podchytené spracovaním koncepcie rozvoja a údržby mobilnej zelene (o výške, tvare a materiáloch vegetačných nádob, o použití vybraných typov nádob v určených priestoroch mesta, o sortimente druhov vegetácie, o spôsobe údržby, o frekvencii obnovy resp. výmenya pod.). Je pomerne veľa firiem na Slovensku, ktoré vo svojom portfóliu prezentujú aj tvorbu mobilnej zelene. Podľa toho by nemal byť u nás problém s jej realizáciou ani údržbou. Opak však býva pravdou.

Ing. Katarína Gécová, PhD., Ing. arch. Eva Putrová, PhD., Fakulta architektúry STU, Bratislava Recenzent: Ing. Eva Semanová, KPÚ Prešov Foto: archív autoriek a redakcie

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Páčil sa vám článok?

áno: 158     nie: 183

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby