preskočiť na hlavný obsah

Tri veže

/up/images/featured/images/tri_veze_0.png

BRATISLAVA, WOLF - MORAVČÍK

1 DOM, 2 AUTORI, 3 VEŽE

01. Zrod tejto architektúry a jej podoba má zložité autorské pozadie. Má dvoch autorov, ktorí sa zhodou okolností stretli len na tejto stavbe. Takéto príležitostné spoluautorstvo je úkaz dosť častý a máva rôzne podoby. Od relatívneho súzvuku až po súdne nechutnosti. Takto sa ku vlastným problémom tvorby a spravidla permanentnému súboju s investorom pridružujú problémy osobnostné a teda najmä charakterové, miery vnútornej autorskej integrity a miery pripravenosti ku kompromisu s iným výtvarným názorom atď. Vnútorné autorské stotožnenie sa s výsledkom je preto oveľa zložitejšie. Môžem to potvrdiť podľa našej čerstvej skúsenosti s hotelom Falkensteiner. Súčasná domáca a zahraničná scéna, ale i dejepis architektúry je plný takýchto príbehov. Pri hodnotení akéhokoľvek takto vzniknutého diela je treba tieto okolnosti poznať, pretože ony ovplyvňujú výsledok. Preto som pre hodnotenie III veží volil formu komentovaného rozhovoru s Petrom Moravčíkom, v počiatku jediným autorom (v texte ďalej „fáza I.“), neskôr jedným z dvojice autorov (v texte ďalej „fáza II.“). Myslím, že na mnohé otázky „prečo“ táto forma pomáha odkrývať odpovede a formovať objektívny úsudok. Môžeš, Peter, stručne popísať dejepis projektu? Ktorú z možných podôb malo toto partnerstvo?

PM: Po odovzdaní dokumentácie na územné rozhodnutie sa skupina na strane developmentu rozšírila o nových zahraničných partnerov. Oni na akciu nominovali svojich overených architektov zo spoločnosti SCB z Chicaga – expertov na výškové rezidenčné, administratívne a hotelové komplexy, s hlavným architektom Martinom Wolfom. Pán Wolf je veľmi sympatický, skúsený a charizmatický architekt, ktorý síce neurčuje nové trendy v architektúre, ale spôsob, akým gigant SCB zvláda vysokoročpotové zákazky, je minimálne hodný úcty. Architekt Wolf prijal náš základný „natočený“ koncept a po variovaní s motívom veží v desiatkach tvarových a dizajnových alternatív presadil tvar pôdorysných elíps. Vo fáze tohto redizajnu som dobrovoľne prijal úlohu submisívneho partnera – nemám totiž rád deliteľnú zodpovednosť. Buď za niečo zodpovedám stopercentne, alebo akceptujem delegovanú zodpovednosť druhej strany. A tak som sa následne snažil najpoctivejšie naplniť americký dizajn a malou tichou diverziou uspokojiť aj svoje predstavy. Elipsy nakoniec vôbec nie sú také nepekné, že by bolo treba od nich jednoznačne zutekať.

02. Diskutovanie o bratislavskej výstavbe sa vždy domotá k dominantnej téme – k novým dominantám. Ľudový resentiment k veľkým objemom, zhliadajúci sa v malom, milom, útulnom a najradšej históriu replikujúcom, je živený Riverparkom (právom) a vlastne akoukoľvek vysokou stavbou (ktorou ako). Búrlivý rast mesta, nové domy či súbory rádovo inej mierky permanentne, vlastne od neskorých dvadsiatych rokov, razantne vstupujú do siluety mesta. Toto sa deje sčasti regulovane a sčasti ad hoc a vznikajú nové mestské situácie. Väčšinové odmietanie nových veľkých objemov nie je ani nové a ani len bratislavské. Toto je zložitý, všeobecne platný problém a nieto tu miesta ponoriť sa doň. Všeteční populisti, vezúci sa na nostalgických obrazoch zanikajúcich mestských častí či priestranstiev, sú prítomní vo všetkých mestách. Verím tomu, že i dynamický, zdanlivo neriadený rast má svoje vnútorné samoregulačné chovanie, a tiež verím, že prináša nové ohniská a „novú výtvarnosť“ mesta. To je šanca, ktorú ustráchané, úzkostlivo regulované sídla nevlastnia. Má to ale podmienku – nie všade je razantné prínosom, nové objemy musia vlastniť architektonickú kultúru, t.j. najmä harmóniu, a ich prítomnosť nesmie prekročiť kapacitu obsluhujúcej štruktúry, aspoň na dlho nie. S veľkosťou novej masy III veží nemám problém, ba ani s tým, že z istého uhla tvoria veľkú súvislú stenu, zakrývajúcu kus mesta. Ako si premýšľal o tejto otázke, aké figúry si skúšal? Nemal si obavy z príchodu novej veľkej mierky, čo si si overoval pre akceptovateľnú podobu takéhoto veľkého investorského programu?

PM: Bajkalská ulica je veľmi rozsiahly mestský priestor – hodný funkcie bývalého slávnostného tankodrómu –, rezervovaný navyše myšlienke estakády severnej tangenty. Ako taký sa mi zamýšľaný objem pre Bajkalskú nezdal nevhodný. Navyše konverzia neatraktívneho asfaltového priestoru autobusovej stanice na mestský dom sľubovala pozitívny výsledok. Oriešok bol v tom, že šírka pozemku 35 m neumožňuje nejaké priestorové kompozície odlišné od lineárneho radenia veží vedľa seba. Pred nami už túto tému overovalo niekoľko kolektívov, nenašli však uspokojujúcu formu, stále to bolo panelákovité až podobné Lomonosovovej univerzite. My sme do hry vniesli motív pootočených, pravouhlých kubusov, ktorý dal pomerne robustnej hmote aspoň trochu dynamiky. V úvodných štádiách sme sa snažili hľadať aj iný než trojvežový princíp – napríklad kompaktnú štrnásťpodlažnú dosku s perforáciami. Požadovaný objem však stále nespĺňal predstavy investora a marketingová značka III veže už bola hlboko v jeho povedomí.

03. To dôležité pre zjav tohto súboru, jeho scenár, definoval investor vopred – chcel tri veže. To je dobrý predpoklad pre identickú novú siluetu na silnom okruhu Bajkalskej ulice a v susedstve už jestvujúcich, ale aj pripravovaných stavieb a areálov. Takto postavená východisková schéma má v podstate dve možnosti. Buď sa z nej ťaží a posilní sa jej účinok použitím rovnakých objemov, opakovaním toho istého domu, repetíciou motívu – čo je aj v iných kumštoch často uplatnená metóda ústiaca do silných pasáží. Správne si potvrdil sľubný východiskový potenciál pojmu troch veží práve takouto metódou. Pretože tou druhou možnosťou je hľadanie rozmanitosti v opakovanom motíve, hravého mimikry v obave z monotónnosti – akoby platilo, že rôznosť je apriori tým správnym receptom. Nech je výstrahou usvedčujúcou z naivnosti takejto cesty najnovšie pestré vymaľovanie Februárky, odoberajúce jej primárnu silu pochádzajúcu z opakovania rovných, v podstate monochrómnych dosák. Bolo ťažké voči investorovi v I. a II. fáze, ale aj voči architektovi Wolfovi v II. fáze cestu monotónnosti hájiť?

PM: V prvej fáze vývoja projektu bola monotónnosť samozrejmosťou, v druhej hrozilo veľmi vážne, že každá veža bude inej farby, dokonca farieb veľmi živých. Akoby nestačili manieristické oblúky po výške fasády a možno trochu barokové šilty nad hornými terasami. Trochu ma mrzí oslabenie základnej elipsy, zdá sa mi, že keď sa už použije také výrazné tvaroslovie, je škoda rozdrobiť ho na viacero motívov a z troch domov zrazu robiť šesť.

04. V podobe III veží z fázy I. a fázy II. vidím podstatný rozdiel. Ani nie tak ten zreteľný, ale v pôvode formy, z ktorej vzišli. Tá prvá je pre mňa jednoznačne silnejšia, akoby vznikla z jednej megadosky jej zvislým narezaním a vylomením jej častí ku Bajkalskej ulici. Takýmto pootvorením prizmatickej pôvodnej dosky vznikla figúra, ktorá hovorí o svojom monolitnom pôvode, ale ktorá je zároveň skupinou troch samostatných domov (pozri ARCH 4/2005). Wolfove elipsy takýto spoločný formálny pôvod nevlastnia – je to položenie troch rovnakých domov vedľa seba a iba v ich vzájomnom natočení rezonuje formálne východisko z fázy I. V celom príbehu tejto stavby a jej výsledku je toto pre mňa najväčšou stratou.

Nebola formálna koncepcia fázy I. obhájiteľná? Akú váhu tu mal tvoj názor, aké iné podoby veží boli v hre, kto to definitívne rozhodol a ako si túto premenu strávil? Alebo ju ešte tráviš?

PM: Obľubujem silné, dlhé, nečlenené korpusy a megadoska mi bola veľmi sympatická. Motív trojice sme do nej chceli vložiť vo forme pravidelných perforácií – veľkých dier cez niekoľko podlaží. Nakoniec v snahe naplniť požadovaný objem a vytvoriť tri čitateľné korpusy sme ju skutočne rozlámali na tri – identické ostrohranné kusy. V takej podobe sme aj spracovali dokumentáciu na územné rozhodnutie. Následná „eliptizácia“ stavby mi priniesla nočné mory, či vôbec ostať pri projekte. Ale priniesla so sebou aj pozitíva – uvažovanie investorov sa odklonilo od pôvodného režimu „low cost“. Chicagské celozasklené fasády boli síce slovensky „sparapetizované“, ale celkový materiálový štandard je na vysokej úrovni.

05. Tento dom má štandardne dobré dispozície bytov i spoločných priestorov. Chvalabohu vyšší materiálový štandard, ktorý je realizovaný s primerane kvalitným detailovaním. Primerane kvalitným znamená uhádnutie miery nasadenia materiálov, ich strety, ich povrchy a pod. bez upadnutia do sebazahľadenej dekoratívnosti a zbytočnej nadsadenej remeselnej náročnosti. To vôbec nie je jednoduché udržať za okolností prevažne malomeštiackeho vkusu budúcej klientely. Príjemne nízke parapety umožňujú zažiť mesto pod sebou aj sediacemu. Toto považujem za podstatnú črtu kvality bytu vo viacpodlažných bytovkách. Geometrii tejto celej zostavy sluší beztematická, beztektonická žalúziová fasáda garážovej podnože – veľkej klady nesúcej elipsovité objemy. Jej abstrahovaná hmota posilňuje účinok veľkého gesta. Naopak, vežiam neslušia hrubé „čapice“ ukončujúce veže – tam, kde sa pri takomto objeme očakáva zjemnenie siluety, pôsobia ťažkopádne.

Tvoja kancelária už bez výrazných vstupov partnerského architekta spracovávala vykonávací projekt. Aká bola miera tvojej suverenity pri materiálových rozhodnutiach, pri koncepcii principiálnych detailov, pri rozhodnutiach vo fáze autorského dozoru počas výstavby?

PM: Po zmene dokumentácie na územné rozhodnutie z pravouhlých kubusov na elipsy sme sa s Američanmi už prakticky nestretli a projektovanie nabralo štandardný rytmus. Materiály sme samozrejme konzultovali s investorom, za ich výber, použitie, detaily som však zodpovedný v plnom rozsahu. Z rúk sa nám vymkol interiér vstupných priestorov – zrazu len pribudli zvláštne tapety a dosť nepríťažlivé recepčné pulty. Škoda, že sa nepodarilo
udržať na uzde nájomcov retailových priestorov – hoci je stavebne jasne definovaná spoločná svietiaca línia pre reklamy v dĺžke celého prízemia, každý si nasadil vlastný štít podľa svojej vlastnej úvahy. Keď sa združené sily investora a architekta rozídu, vytvorí sa priestor pre bezbrehú kreativitu nájomníkov. A to zatiaľ odoláva panensky nedotknutá horizontála hliníkovej fronty garážového domu.

06. III veže sú hotové. Ako o nich rozmýšľaš dnes?

PM: Myslím, že nie sú zlé a že sme na nich odviedli dobrú prácu. Sami sme sa pri nej zase niečo priučili. Nabádajú ma však k zamysleniu, že v našej profesii si človek musí niektoré veci jednoznačne prehodnotiť. K okolnostiam, ktoré vedia znechutiť prácu na projekte – nemiestna kreativita investora, iracionálna zarputilosť pamiatkarov, zadubenosť stavebnej komisie, rozchod s dlhoročným partnerom – sa v tomto prípade pridružilo dodatočné nominovanie autorskej spolupráce. To automaticky vygeneruje otázku, či stáť o prácu, ktorá neprinesie plnohodnotné autorské uspokojenie, alebo vo veľkom štýle odísť v tú takzvanú pravú chvíľu. Či pri práci lokálneho architekta pre spracovanie projektov zahraničných kolegov mať dobrý pocit alebo frustráciu. Vychádza mi to tak, že možné môže byť všetko – je to len otázka rozdelenia osobnej energie. To podstatné kvantum ti musí priniesť dobrý pocit.

Pavol Paňák

OBYTNÝ SÚBOR III VEŽE
BAJKALSKÁ ULICA, BRATISLAVA
Investor: TRICORP Development, v.o.s.
Autori: Martin F Wolf, SCB & Associates, Inc., Chicago; Peter Moravčík
Spolupráca: Emanuel Zatlukaj, Richard Kastel, Ivan Bučko, Stanislav Komár
Statika: Peter Hörmann
Projekt: 01. 2004 - 01. 2007, realizácia: 06. 2006 - 08. 2009
Plocha pozemku: 7 277 m2, obstavaný priestor: 307 000 m3
Zastavaná plocha: 6 200 m2, úžitková plocha: 80 000 m2,
Stavebné náklady: 56 430 000 €
Foto: Pavel Meluš

WOLF - MORAVČÍK
Martin F. Wolf *1951 Marion, Ohio _1975 Cornell University, Ithaca, NY
Peter Moravčík *1964 Liptovský Mikuláš _1987 FA SVŠT Bratislava, 1986 VŠMU, Katedra scénografie Divadelnej fakulty, Bratislava

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.­

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 266     nie: 294

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby