preskočiť na hlavný obsah

Tokiostrasse Viedeň

/up/images/featured/images/tokio_0.jpg

Priestorové puzzle

Dotované bývanie s jeho vysokou úrovňou a vynikajúcou architektúrou je vo Viedni svetovo jedinečné. Zabezpečuje dostupnosť bývania a zároveň spĺňa vysoké nároky na kvalitu. Vďaka dvom dôležitým kontrolným systémom – súťažiam s účasťou investorov (Bauträgerwettbewerbe) a špeciálnej komisii (Grundstücksbeirat) – je zabezpečené, že každý dotovaný projekt sa posudzuje nielen na základe troch základných kritérií – plánovanie, ekológia a ekonómia –, ale aj z hľadiska sociálnej zodpovednosti – inštrumentu, ktorý iniciuje zvyšovanie inovácie, kreativity a povedomia v oblasti nákladov investorov i architektov. Aj obyvateľstvo by malo v budúcnosti vo zvýšenej miere zasahovať do rozhodnutí, pričom hlavnými ťažiskami sa stávajú hospodárne dispozície, trvácnosť, odolnosť a uplatnenie rozličných foriem bývania. Vyššia priemerná dĺžka života, nové usporiadanie rodiny, zvýšená mobilita a požiadavka na flexibilnosť v pracovnom procese zvyšujú nároky aj na bytovú výstavbu. Inovatívne riešené pôdorysy, variabilné vnútorné vybavenie, multifunkčnosť a viacnásobne využívanie obytnej plochy predstavujú len niekoľko najdôležitejších hľadísk. Veľký potenciál výstavba skrýva v oblasti ochrany životného prostredia a z toho vyplývajúceho zlepšenia kvality bývania v meste. Dnes sú trendom opatrenia k zníženiu energetickej spotreby rovnako ako podpora využívania alternatívnej energie. Nízkoenergetické bývanie sa stalo od roku 1998 v tomto sektore štandardom a dôležitým ťažiskom je uprednostňovanie technológií pasívneho domu. Základné súťažné témy – subtílne odstupňovanie prechodu od vonkajšieho verejného priestoru až k intimite bývania, otázka primeranej hustoty zástavby a uplatnenie rozmanitých princípov rodinného domu v mestskom prostredí – si ako nosné zvolili ARTEC-architekti. V projekte Tokiostrasse (Viedeň Kagran-sever) boli netradične zadefinované len hrubé hranice zástavby a investora oslovili samotní architekti na základe kvality a pozitívneho prístupu k urbanistickým riešeniam. Vrstvenie rozlične veľkých bytových jednotiek vytvára koncept terasového domu. Princíp suburbánnej typológie dvojpodažných rodinných domov so špecificky pridruženými voľnými plochami autori vertikálne zviazali do hustého mestského balíka. Priestorovo otvorenému konceptu bývania s galériou je v prízemí pridružená predzáhradka. Na ňom postavené mezonety sú orientované do átria s južným presvetlením. Ďalej nadstavené dvojposchodové „radové domy“ sú prepojené s terasou a najvyššie podlažie uzatvára typ „malých záhradných domov” s medzipriestormi dvorov. Skupiny štyroch veľmi rozličných – vždy dvojposchodových – bytových jednotiek sú prepojené do vertikálneho ansámbla, ktorý odľahčuje kombinácia terás, dvorov a verejných pasáží. Nezvyčajne vysokú hustotu zástavby kompenzujú inteligentné riešenia jednotlivých stavebných elementov, ktoré odľahčujú siluetu zástavby ako čierne klávesnice klaviatúru. Typ mezonetov dopĺňa trakt s jednoúrovňovými bytmi, kde je každému z nich predsadená dvojpodlažná lodžia – na princípe „Casablanca” /1/. Jednoduchému elementu, umiestnenému pozdĺž ulice, architekti do fasády „votkali kovovú pavučinu”, ktorá svojím jedinečným riešením vtláča rigidnému bloku neopakovateľnú fyziognómiu.

Na východ od objektu sa po oboch stranách vnútorného dvora „skladajú” byty s prístupom cez pavlače, ktorých betónovú konštrukciu odľahčujú kovové rošty. Severná a južná časť je uzavretá len dvojpodlažnou zástavbou – presvetlenie a výhľad susedných objektov sú tak len minimálne obmedzené. Zároveň zostáva jasne definovaný pojem privátny a uličný front. Jedným z najdôležitejších aspektov je subtílny prechod od verejného priestoru k privátnemu. Odľahčenosť prízemného podlažia prináša obyvateľom i pasantom priestorovú voľnosť a stavba získava do budúcnosti plošnú rezervu ako variabilnú zónu pre nové využitie. Veľká časť zastavaného pozemku je tak opäť „vrátená” novému užívateľovi, či už ako dvojpodlažná uličná arkáda v Tokiostrasse alebo vnútorný dvor, ktorý paralelne k ulici umožňuje priechod celým pozemkom. Dvorom pretiahnutý pás zelene je verejne prístupný, ale napriek tomu zachováva prostredníctvom polovysokých deliacich múrov predzáhradiek intimitu a súkromie. Zároveň sa tak formuluje priestor privátnej zelene vzhľadom na verejný priechod. Otvorenú situáciu v hale definuje kovová mrežovina s textilnou optikou a oddeľuje prostredie ulice od vstupu. Priestor zostava „otvorený” pre budúce využitie a čaká na privlastnenie obyvateľmi novým inscenovaním všedného dňa. „Tiché” tóny farebného konceptu vo veľkoryso koncipovanej hale naznačujú hmotové ohraničenie a signalizujú intimitu bývania oproti svietivo červeným schodiskám, ktoré sú ako poloverejné vstupné priestory orientované k uličnému frontu. Plastické modelovanie betónovej skulptúry umožňuje výrazné napojenie bytov na okolie. Vznikajú individuálne predsadené voľné plochy, väčšinou s možnosťou zazelenenia.

Átrium  a priestory terás tak rozhodujúco formujú výraz budovy. Zdržanlivú farebnosť teplých tónov sivej fasády a pohľadového betónu si pomaly podmaňuje zeleň. Zvýšené parapety bytov zamedzujú neustálemu optickému kontaktu a dom sa k uličnému frontu uzatvára. Elementy z betónu, charakteristické pre „tvrdé” ohraničenia, zaručujú súkromie. Všetky byty možno priečne vetrať, kuchyne a kúpeľne sú prirodzene osvetlené. Bazén na streche domu s terasou a zatrávnenou spevnenou plochou poskytuje výhľad na strešnú krajinu mesta a spestruje trávenie voľného času vo vlastnom dome. Dvor na prízemí umožňuje orientáciu bytov do zelene a ponúka plochy pre spoločné aktivity. Presvetlenie garáží slúži v prízemí ako uličný mobiliár a osvetľovacie telesá. Uplatnené inovácie pôsobivo potvrdili dlhoročné skúsenosti a nezameniteľnú kvalitu dotovaného bývania a zúročili vedomosti a prax architektov s neutíchajúcou vášňou pre hľadanie nových riešení.

Zuzana Borovičková


Poznámka:
1 Princíp podľa Cité Verticale (Casablanca, Maroko, 1952, architekti George Candilis a Shadrach Woods), ktorý rieši otázku vonkajšieho privátneho priestoru pre každú bytovú jednotku pri vysokej hustote zástavby – v prípade Tokiostrasse prostredníctvom výškou dvojpodlažných lodžií predsadených pred jednopodlažné bytové jednotky. Ich princíp je založený na vzájomnom pretočení o 90°.

Terasový Dom - Tokiostrasse
Viedeň

Investor: Neues Leben, Viedeň
Autori: ARTEC Architekten / Bettina Götz, Richard Manahl
Spolupráca: M. Ivancsics (hlavný inžinier projektu); H. Büchel,
R. Mikolics, M. Murauer (realizačný projekt); W. Deucker (model) a i.
Projekt: 2006 - 2008
Realizácia: 2008 – 2009
Plocha pozemku: 3 549 m2, zastavaná plocha: 2 485 m2
Podlažná plocha: 14 859 m2, úžtková plocha: 9 090 m2
Foto: ARTEC Architekten

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 135     nie: 110

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby