preskočiť na hlavný obsah

Teplá voda ako samozrejmosť

kúpeľňa, sanita


Zásobovanie studenou pitnou vodou je pri väčšine zariaďovacích predmetov doplnené prívodom teplej vody, ktorá pomáha udržiavať hygienu a zvýšiť kvalitu nášho života. Dostatok teplej vody je nevyhnutný na umývanie, pranie či sprchovanie a kúpanie. Ohrievanie vody v jednoduchých nádobách na peciach, varičoch, v podkovách v sporáku, kotlových alebo kúpeľňových kachliach už dávno nahradili nové ohrievacie zariadenia, ktoré sa „zmenšujú“, pričom však zvyšujú komfort prípravy TÚV.

Príslušné normy

Teplá úžitková voda má byť zdravotne neškodná, ale v princípe nemá niektoré vlastnosti pitnej vody, z ktorej sa pripravuje. Tieto vlastnosti stráca práve ohriatím, zvyčajne na teplotu 55 °C. Na pripojenie všetkých zariadení na teplú vodu k domovému vodovodu platia ustanovenia STN 73 6660 Vnútorné vodovody rovnako ako pre rozvody studenej vody. Pre navrhovanie zariadení na ústredné ohrievanie úžitkovej vody na umývanie a kúpanie platí STN 06 0320 - Ohrievanie úžitkovej vody. Požadované vlastnosti pitnej vody nájdeme v norme STN 757111 Pitná voda a vlastnosti TÚV stanovuje norma STN 83 0616 Akosť TÚV.

Zariadenie na miestnu prípravu teplej vody navrhuje projektant zdravotných inštalácií. Z hľadiska užívateľa by mal vždy posudzovať efektívnosť systému komplexne, so znalosťou všetkých prevádzkových súvislostí a v nadväznosti na použitý vykurovací systém.

Inštalácia

Pre umiestnenie všetkých ohrievacích zariadení platí požiadavka, aby boli pre obsluhu ľahko prístupné a aby v zásade neprekážali pri používaní iných zariadení. Zároveň sa dbá na to, aby ich umiestnenie umožňovalo znížiť tepelné straty vonkajším ochladzovaním a aby potrebné rozvody bolo možné viesť v teplých stenách.

Najmenšiu stratu tepla pri rozvode vody dosahujú krátke, dobre izolované rozvody. Umiestnenie ohrievačov je dané aj ich konštrukciou. Môžu byť situované pod odberným miestom, nad ním alebo vedľa neho, ďalej v samostatnej skrinke alebo miestnosti. Ohrievač musí byť inštalovaný v súlade s STN 06 1008 Požiarna bezpečnosť lokálnych spotrebičov a zdrojov tepla. Pri jeho inštalácii treba dbať na normou stanovenú bezpečnostnú vzdialenosť od predmetov z horľavých hmôt, ktorá je závislá od stupňa horľavosti hmoty.

Spôsoby prípravy TÚV

Teplá voda na umývanie tela má mať teplotu 35 až 40 °C, na umývanie riadu približne 45 až 60 °C, voda vyššej teploty nie je potrebná. Teplú vodu možno získať viacerými spôsobmi. Vyberie sa ten, ktorý najlepšie vyhovuje miestnym podmienkam ako aj želaniu objednávateľa.

Príprava TÚV môže byť centrálna – z jedného tlakového ohrievača je zásobovaný celý dom, skupinová – jeden tlakový ohrievač vody zásobuje len susediace odberné miesta a individuálna – inštalovaná bezprostredne pri každom odbernom mieste. Tieto spôsoby prípravy TÚV je možné riešiť akumulačnými čiže zásobníkovými alebo prietokovými ohrievačmi.

Pri akumulačnom spôsobe prípravy TÚV môže byť ohrev vody nepriamy, a to tak, že sa ohreje teplonosná látka v kotle a tá potom prúdi v ohrevných vložkách do zásobníka a ohrieva pitnú vodu, z ktorej sa stáva TÚV. Pri priamom spôsobe sa zohrieva priamo časť povrchu zásobníka, v ktorom je TÚV. Pre jednotlivé spôsoby ohrevu – podľa použitej tepelnej energie a podľa množstva teplej vody potrebnej v určitom čase – treba voliť vhodnú konštrukciu a veľkosť ohrievača. Tieto zariadenia sa môžu navzájom kombinovať.

Ohrievacie zariadenia

Podľa spôsobu ohrievania vody môžeme ohrievače rozdeliť do troch základných skupín.

Prvú skupinu predstavujú neakumulačné výpustné ohrievače, ktoré sa najčastejšie vyrábajú ako 3 až 5-litrové, ktoré ale nemajú tepelnú izoláciu nádrže. Ich nevýhodou sú vysoké tepelné straty počas prevádzky.

Druhú skupinu tvoria akumulačné ohrievače vody, ktoré ohrievajú vodu v zásobníku tak, že kedykoľvek môžeme teplú vodu odobrať. Nádrž je dostatočne tepelne izolovaná, a preto sa voda dá udržiavať dlhší čas bez väčšieho poklesu jej teploty.

Akumulačné ohrievače bývajú konštruované ako otvorené, t.j. beztlakové, pri ktorých je nádrž vždy v spojení s okolitou atmosférou cez jednoúčelovú miešaciu batériu a odber ohriatej vody sa môže realizovať iba v mieste inštalácie nádrže. Uzavreté ohrievače sú tlakové, t.j. objem vody je pod pretlakom vodovodného rozvodu 0,6 MPa, a preto sa odber môže realizovať na viacerých odberných miestach. Ich charakteristickou črtou je veľký objem zásobníka, malý tepelný výkon ohrievača vody, a tým aj dlhý čas ohrevu, potrebný na dosiahnutie prevádzkovej teploty. Príprava TÚV akumulačným spôsobom sa môže realizovať v zásobníkovom ohrievači elektrickom, plynovom alebo v ohrievači s ohrevnou teplovodnou či parnou vložkou.

Do tretej skupiny zaraďujeme prietokové ohrievače, ktoré umožňujú okamžité ohriatie vody jej prietokom cez ohrievací blok. Charakteristickou črtou je minimálny objem nádrže, vysoký tepelný výkon ohrievača, a tým veľmi krátky čas ohrevu vody na prevádzkovú teplotu. Najčastejšie ide o prietokový výmenník tepla, kde je zdrojom vykurovacia voda alebo prietokový elektrický ohrievač. Pri jednom alebo dvoch odberných miestach môže byť takýto ohrievač výhodný, pretože užívateľ má k dispozícii teplú vodu takmer okamžite. Na druhej strane, ak je spotrebič napojený na viac odberných miest, môže nastať výrazné kolísanie teploty vody, a to v prípade, ak sú v prevádzke odberné miesta striedavo (pri sprchovaní môže mať užívateľ nepríjemný pocit náhlej zmeny teploty vody).

Výhody a nevýhody

Vodu môžeme ohrievať buď priamo v mieste spotreby, alebo ústredne. Pri miestnom ohreve odpadá rozvodná sieť v dome a možno si pripraviť akékoľvek množstvo vody s ľubovoľnou teplotou a v čase, ktorý nám vyhovuje. Nevýhodou niektorých systémov miestneho ohrievania je obmedzené množstvo vody, ktoré možno za hodinu ohriať. V domoch s ústredným vykurovaním sa voda môže ohrievať v zásobníkoch nepriamo, t.j. teplom preneseným z vyhrievacej vody stenami ohrievacích rúrok.

Akumulačné ohrievače sú menej investične náročné a dajú sa kombinovať so získavaním tepla z obnoviteľných zdrojov energie (zo slnečných kolektorov, tepelných čerpadiel, atď.). Regulácia teploty výstupnej vody je centrálna a zásobník umožňuje pokryť aj nárazový odber. Akumulačný ohrev sa využíva najmä vtedy, ak nie je zdroj tepla trvalo k dispozícií napr. pri využívaní solárnej energie alebo vtedy, ak nie je zdroj tepla dostatočne výkonný a nedá sa použiť prietokový ohrev (napr. pri tepelnom čerpadle).

Nevýhodou akumulačných ohrievačov sú vyššie tepelné straty, najmä pri dlhých rozvodoch, alebo ak je ohrievač umiestnený v chladných priestoroch, ďalej väčšie nároky na priestor. Pri nastavení ohrevu vody nad 55 °C sa vytvára vodný kameň, ktorý spôsobuje spomalenie ohrevu, zvýšenie spotreby energie a napokon aj poškodenie výhrevného telesa.

Výhody prietokových ohrievačov predstavujú úspora potrubného rozvodu, minimálne tepelné straty, malé nároky na priestor a možnosť okamžitého získania teplej vody hneď po otvorení ventilu. Nevýhodou prietokových zariadení sú vyššie investičné náklady, citlivosť na tvrdosť vody, poruchovosť a potreba častejšej údržby.

Aj u nás bežný zásobníkový ohrev sa postupne nahrádza zmiešaným (je to kombinácia prietokového a zásobníkového ohrevu) alebo prietokovým ohrevom s jedným alebo s viacerými vykurovacími zdrojmi.

Charakteristickou črtou prípravy TÚV zmiešaným spôsobom je menší objem zásobnej nádrže, vysoký tepelný výkon ohrievača, a tým aj omnoho kratší čas ohrevu na dosiahnutie prevádzkovej teploty – napríklad v zásobíkovom ohrievači s externým výmenníkom tepla so zdrojom tepla z vykurovacej vody a so zásobnou nádržou.

Medzi ďalšie kombinácie zmiešaného odberu vody patria plynový zásobník s priamym ohrevom vody, zásobník s plynovým kotlom s nepriamym ohrevom vody alebo malý elektrický zásobník zo zvýšeným výkonom ohrievanej vložky.

Druhy paliva

Podľa druhu paliva rozlišujeme ohrievače na tuhé palivá, plynové či elektrické ohrievače (mali by pracovať na princípe využitia zníženej nočnej sadzby), zariadenia na solárny ohrev (najčastejšie sa u nás používajú tzv. bivalentné alebo trivalentné systémy, ktoré kombinujú slnečné kolektory na získavanie energie zo slnečného žiarenia a doplnkový zdroj tepla, napr. vykurovaciu vodu z kotla, prípadne elektrické vykurovacie teleso na prípravu TÚV), alebo je zdrojom tepla na ohrev vody tepelné čerpadlo.

Spôsoby ohrevu teplej vody môžeme členiť aj podľa počtu primárnych zdrojov energie na jednoduché a kombinované. Jednoduché sa používajú hlavne tam, kde je zabezpečená nepretržitá dodávka energie. Kombinované sa uplatňujú vtedy, ak chceme využívať viac druhov energie, napr. plyn a elektrinu, pevné palivá a elektrinu, pevné palivá a solárnu energiu, solárnu energiu a plyn a pod.

Požiadavky

Zariadenia na prípravu teplej vody by mali spĺňať základné požiadavky: voda by mala byť k dispozícií v potrebnom množstve, jej teplota by mala byť regulovateľná a prevádzka zariadenia by mala byť bezpečná. Zariadenie má byť ľahko ovládateľné, a to pri dodržaní bezchybnej hygienickej kvality vody. Komfort zásobovania teplou vodou je v podstate charakterizovaný konštantnosťou (stálosťou) teploty na mieste odberu ako aj maximálnym odberným výkonom.

V klasickom rodinnom dome môžeme v priemere vychádzať z potreby 30 až 60 l na osobu a deň, pri teplote 45 °C. Teplá voda z ohrievača by sa mala dostať na odberné miesto podľa možnosti s najnižšími stratami, preto sa snažíme ohrievač inštalovať v maximálnej blízkosti odberu. Rozvodné potrubie má byť krátke s dobrou tepelnou izoláciou. Nesmieme zabúdať ani na to, že zle navrhnutý prierez potrubia, veľký počet alebo zlé vyhotovenie odbočiek a oblúkov ovplyvňuje rýchlosť pretekajúcej vody a hlučnosť rozvodného systému.

Dôležitá je aj ochrana potrubia proti stratám tepla. Potrubie izolujeme nielen proti tepelným stratám (rozvod teplej vody), ale aj proti otepľovaniu a roseniu (potrubie studenej vody). Zrážanie vody na potrubí môže vyvolať vznik mokrých pásov na omietke. Hrúbka izolačného materiálu sa určuje výpočtom alebo prakticky. Izolácia má mať hospodárnu hrúbku, t.j. takú, ktorej cena je primeraná zadržanému množstvu tepla. Voľba druhu izolácie závisí od teploty chránenej plochy, od jej tvaru a od pôsobenia okolitého prostredia (vlhko, sucho, otrasy). Výber izolačného materiálu ovplyvňuje aj možnosť montáže a jeho cena.

Nedostatky

Najčastejšie príčiny neefektívnej prípravy teplej úžitkovej vody predstavuje používanie starých typov ohrievačov s vysokými tepelnými stratami. Ďalej je to nesprávna voľba optimálnej veľkosti ohrievača, ktorý zvyšuje náklady na prevádzku pri príliš veľkom objeme, nesprávne umiestnenie ohrievačov (veľká vzdialenosť od miesta odberu), nedostatočná tepelná izolácia rozvodov teplej vody, zlé nastavenie teploty vody na termostate, čo má za následok zbytočne vysokú alebo neregulovanú teplotu ohrievanej vody nad 50 °C, či absencia pravidelnej údržby ohrievača.

Správny výber

Pred kúpou zariadenia na prípravu teplej vody by sme mali vedieť základné parametre potrebné pre návrh ohrievača, a to sú objem zásobnej nádrže a tepelný výkon. Ďalej nás zaujíma účel spotreby teplej úžitkovej vody, požadované množstvo, požadované časové intervaly ohrevu, teplota úžitkovej vody, ohrievací výkon zariadenia, čas potrebný na ohrev, tepelný výkon zariadenia tzv. odberová pohotovosť, priestorové a inštalačné možnosti, ako aj investičné a prevádzkové náklady.

Výhodnejšie je ohrievať malé množstvo vody, ktoré je približne zhodné so spotrebovaným množstvom. Tým sa znížia straty tepla v čase bez odberu TÚV a znižujú sa aj straty vody, ktoré vznikajú pri neodobratom objeme.

Pri kúpe akumulačného ohrievača (zásobníka) je dôležitá jeho optimálna veľkosť. Nesprávna veľkosť vedie k zvyšovaniu nákladov na prípravu TÚV, ak je ohrievač príliš veľký alebo k nedostatku teplej vody, ak je veľmi malý. Orientačne platí, že pre dve osoby má byť minimálny objem ohrievača 80 l.

Ing. Mária Kostolná
Snímky: archív redakcie

zdroj: Stavajte a bývajte s nami

Páčil sa vám článok?

áno: 251     nie: 227

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby