preskočiť na hlavný obsah

Tepelnotechnické vlastnosti hliníkových konštrukcií

/up/images/featured/images/Tepelnotechnicke_vlastnosti_hlinikovych_konstrukcii_0.png

Objektívnym parametrom na posúdenie kvality tepelnoizolačných dvojskiel je súčiniteľ prestupu tepla. Kvalitnejšie sklá obsahujú termoreflexnú nízkoemisívnu selektívnu vrstvu alebo reflexnú fóliu a priestor medzi tabuľami skla sa vypĺňa plynom - argónom, kryptónom a pod. Konštrukčná skladba okna musí byť správne navrhnutá z pohľadu tepelných strát. Izolačné sklá musia byť montované do kvalitných rámov s dostatočnou stavebnou hĺbkou a tepelnoizolačnou schopnosťou. Výrobcovia dnes ponúkajú dostatok systémov zodpovedajúcich tejto požiadavke na báze plastu, dreva ale aj hliníka, ktorého súčiniteľ prechodu tepla dosahuje hodnoty pre nízkoenergetické domy tzn. menší ako 1,3 W/m2K.

Investori si môžu vybrať aj zo širokej škály izolačných skiel s prestupom tepla od U = 1.6 W/m2K až po izolačné trojsklá s požadovanou reflexiou s koeficientom prestupu U = 0.6 W/m2K. Tieto sklá však obvykle odporúčame pre pasívne domy, resp. nízkoenergetické stavby s vhodným tepelným prestupom aj rámovej alebo fasádnej hliníkovej konštrukcie, napr. CS 86 HI, CP 155 HI a CW 50 HI, ktoré umožňujú zaskliť požadované šírky skiel napr. až do 63 alebo 52 mm. Bežným štandardom je izolačné dvojsklo s hodnotou U = 1.1 W/m2K doplnené protislnečnou ochrannou vrstvou (hodnota "g") alebo bezpečnostné sklá (kalené, lepené, polokalené).

Izolačné sklá tvoria obvykle dve tabule plochého skla, ktorých vzdialenosť je vymedzovaná rôznymi šírkami hliníkových, uhlíkových dištančných rámikových profilov. Tento dištančný profil je naplnený vysúšacím prostriedkom s absorbčnými vlastnosťami vo vzťahu k znižovaniu kondenzu a vyrovnaniu tlaku v dutine medzi sklami. Spojenie skiel s dištančným profilom sa robí organickým, trvalo plastovým tmelom, ktorý tvorí prekážku proti prenikaniu vlhkosti do dutiny. Vonkajší okraj izolačného skla je po celom obvode utesnený trvalo pružným tmelom s vynikajúcimi fyzikálne mechanickými vlastnosťami.

Zlepšenie tepelnoizolačných vlastností

Tepelnoizolačné vlastnosti skiel sú vyjadrené koeficientom tepelného prestupu Ug. Všeobecne platí, že čím je hodnota Ug skla nižšia, tým je vyššia tepelná izolácia. Celková hodnota prestupu tepla výplne otvorov (okno, dvere, fasáda) sa vyjadruje veličinou Uw, čo zahrňuje hodnoty rámovej konštrukcie Uf, použitého dištančného rámiku, skla Ug alebo aj tepelnej izolácie škár (ostenie, nadpražie a parapet). Súčasná norma stanovuje hodnotu prestupu tepla okna na Uw = 1.7 W/m2K, pre pasívne domy dokonca 0.8. Zlepšenie tepelnoizolačných vlastností okien sa dosahuje izolačnými trojsklami. Ich jedinou nevýhodou je pomerne vysoká hmotnosť, čím dochádza k značnému namáhaniu pántov a pri nesprávnej montáži priehybom rámov a k padaniu krídla. V týchto prípadoch odporúčame konzultovať s realizačnou firmou, ktorá bude okná vyrábať. Najvhodnejším a bezproblémovým systémom sú práve hliníkové systémy. Krídlo môže mať celkovú váhu aj 150 - 180 kg, pri posuvných dverách aj 400 kg!

Čo spôsobuje deformácie okenných rámov

K deformáciám na samotných okenných rámoch môže dôjsť mechanickým namáhaním, zaťažením od vlastnej tiaže, či malým zmenám geometrie otvoru z pohybov celej stavby. Rám okna musí byť preto správne vypodložený podložkami (kotvením) alebo dostatočne nadimenzovanou oceľovou povrchovo upravenou oceľovou pásovinou. Na upevnenie rámovej konštrukcie k obvodovej stene používame príchytky (hmoždinky), skrutky, kotvy, osadzovacie rámy. Uchytenia, tiež musia rešpektovať rozmiestnenie stĺpikov a priečnikov a dodržať minimálne rozstupy od nich. Nedodržaním týchto postupov vznikajú nepredpokladané vnútorné pnutia v rámoch a deformácie. Následkom toho môže byť nepriliehanie krídla k okennému rámu, čím vzniká nedoliehanie vnútorných tesnení v profiloch a následné netesnosti, infiltrácia vzduchu a prenikanie hnaného dažďa. Preto odporúčame v prípade veľkých rozmerov okien alebo dverí použiť hliníkový systém práve kvôli vynikajúcim fyzickým vlastnostiam (Ix), dlhej životnosti (25 - 30 rokov), nenáročnej údržby, variabilnej trvácnej povrchovej úprave a výborným tepelnotechnickým vlastnostiam (Uf) vhodným pre úsporu nákladov na energie a použitia systému EPS napojenia všetkých krídiel okien a dverí pre zabezpečenie aj bezpečnosť budovy.

Hodnotenie budov

V súčasnosti je dôležitou časťou celkového hodnotenia budov energetická certifikácia podľa platných európskych štandardov. V roku 2002 sa u nás urobil dôležitý krok smerom k znižovaniu energetickej náročnosti, keď sa zaviedla nová technická norma pre tepelnú ochranu budov. Ďalším krokom v roku 2005 sa zaviedol Zákon č.555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov, ktorý je významný z hľadiska zavedenia energetickej certifikácie budov. Teoreticky to znamená legislatívne upravený povinný postup hodnotenia budov podľa spotreby energie a jej následného označenia certifikátom. V praxi to teda znamená aj fyzické označenie štítkom, na ktorom bude budova zaradená do kategórie A až G tak ako sme zvyknutí na spotrebičoch (biela technika). A - znamená veľmi úsporná a G - je plytvajúca.

Energetická kvalita budovy sa zvyčajne posudzuje podľa ročnej spotreby energie na vykurovanie na m2 podlahovej plochy alebo m3 obostavaného priestoru. STN 730540 definuje aj termín mernej potreby tepla, ktorý hodnotí budovu okrem iného aj v závislosti od jej tvaru, orientácie na svetové strany. Keďže energetická spotreba sa stáva stredobodom pozornosti investorov, musia sa brať do úvahy aj iné špecifiká. Napríklad budova môže byť v tieni kopca, či položená na severnom svahu... Pre objektívne porovnávanie potreby tepla jednotlivých druhov stavieb boli STN stanovené tzv. normatívne podmienky (nemenná vnútorná a vonkajšia teplota, priemerná teplota počas vykurovacej sezóny t. j. 210 dní, nemenné hodnoty intenzity slnečného žiarenia v závislosti od orientácie pozemku). Pri architektonickom návrhu budovy a projektovom riešení používame projektové hodnotenie (vypočítanie a zaradenie stavby počas projektovania), t. j. vypracovanie alternatív pri použití rôznych konštrukčných systémov (tehlový, montovaný, pórobetónový a pod.), aby sme zistili, v ktorom prípade budú náklady na prevádzku budovy nižšie.

Kde uniká najviac tepla

Najviac tepelných strát vzniká cez okná, dvere, ale aj podlahou, strechou, stenami, v našich podmienkach uniká približne 20 - 30 % plnými stenami a asi 40 % práve oknami, dverami atď. Tieto úniky vznikajú nerovnomerne po ploche plášťa budovy a vplýva na to aj tvar domu a orientácia na pozemku.

Tepelné straty hlavne závisia aj od stavebno-konštrukčného riešenia a fyzikálno-technických vlastností použitých materiálov. Výplne otvorov by nemali vytvárať tepelné mosty, preto vždy odporúčame dodržiavať pracovné postupy dodávateľov izolačných materiálov, ako je PUR pena, hydroizolačná, paropriepustná páska, tmely, podparapetné profily, rohové profily s PTM páskou a pod. Vďaka novým technológiám a stavebným systémom máme možnosť dosiahnuť zásadné zníženie spotreby energie, keďže realizujeme projekty nízkoenergetických budov aj so sebestačnými nárokmi na energiu pri použití fotovoltaických panelov do fasádnych systémov napr. CW 60 SOLAR, solárnych panelov integrovaných do strešnej konštrukcie, tepelných čerpadiel a čističiek vody, či rekuperácie vzduchu. Základnou technickou požiadavkou úsporných budov je minimalizácia prevádzkových energií. Integrovaným navrhovaním pri projektovaní budovy zohľadňujeme aj vplyv ďalších faktorov na celkové riešenie domu:
- architektonicko-stavebné riešenie,
- stavebné konštrukcie,
- spôsob zateplenia,
- postupy výstavby,
- spôsob prevádzky,
- umiestnenie a orientácia stavby,
- presklené steny,
- vplyv akumulácie tepla,
- zatienenie,
- vykurovací systém,
- obnoviteľné zdroje energie.

Správne osadenie okna je veľmi dôležité

Dobré parametre skladby obvodového plášťa, kvalitné okno či dvere nezaručia maximálny efekt, ktorý od nich právom očakávame. V prípade, že nevyriešime správne detail osadenia okna a pripojovaciu škáru, je veľmi pravdepodobne, že znehodnotíme pozitívne vlastnosti plášťa a výplní. Ku každej konštrukcii, či je ľahká drevená, murovaná alebo z iných materiálov (Velox), musíme vždy pristupovať individuálne. Každý stavebný systém má svoje špecifické vlastnosti, a preto by aj detail osadenia by mal byť odsúhlasený dodávateľom systému, konštrukčných prvkov a realizačnej firmy s projektantom. Tým predídeme zbytočným opravám, prípadne nedostatkom počas užívania budovy. Ani od najkvalitnejšieho zatepľovacieho systému (hliníková konštrukcia, kotvenie, hydroizolácia, tepelná izolácia atď.) nemôžeme očakávať perfektnú funkčnosť, ak podceníme prípravu stavebného otvoru a technické detaily (napr. osadenie boxu pre vonkajšie rolety).

Použitie tesniaceho systému

Aplikácia každého typu pásky sa musí realizovať presne predpísaným spôsobom, ktorý okrem iného definuje, že podklad, na ktorý sa aplikuje systémová páska, musí byť najskôr napenetrovaný. Po montáži je ďalej nutné (max. do 3 mesiacov) prekryť systémové pásky, omietnuť ostenie. Použitie tesniaceho systému (pásky, tmely, fólie) závisí od pretvorenia a pohybov samotnej pripojovacej škáry zmenou dĺžky, resp. rozmerov rámových profilov od vnútornej teploty a vlhkosti. Z hľadiska izolačných vlastností konštrukcie odporúčame čo najviac prekryť rám okna tepelnou izoláciou, čím zabezpečíme vyššie povrchové teploty na vnútornom styku okennej alebo dvernej konštrukcie a ostenia, a tým znížime riziko kondenzácie vodných pár a vzniku plesní. Omietacie lišty plnia dilatačnú, ochrannú, ale aj estetickú funkciu. Zabezpečíme tým perfektný detail kontaktu omietky okolo okenného rámu na ostení. Nemenej dôležitý je aj detail zateplenia parapetu okna alebo prahu dverí, aby sme zamedzili tepelnému mostu. Na vyplnenie povrchových častí dutín môžeme použiť jemnú vrstvu napr. Perlitbetónu alebo Ecopolystyrénbetónu, či Styroduru.

Ing. Igor Dúbravec

zdroj: Dom a Byt

Páčil sa vám článok?

áno: 228     nie: 208

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby