preskočiť na hlavný obsah

Tatranská galéria Poprad

/up/images/featured/images/galeria_0.png

Galéria s komínom

História Tatranskej galérie sa datuje odo dňa 13. 5. 1960 a jej prvým sídlom bol Starý Smokovec. Nakoniec sa po niekoľkých zmenách definitívne usídlila v Poprade. Verejnosti približuje najmä tvorbu výtvarných umelcov Spiša a východoslovenského regiónu. Od 26. 10. 2009 sídli v zrekonštruovanej bývalej parnej elektrárni na Hviezdoslavovej ulici. Mesto Poprad Tatranskej galérii elektráreň bezplatne prenajalo v roku 2003 na obdobie 99 rokov - teda do roku 2102. Slávnostnému otvoreniu galérie predchádzala rozsiahla rekonštrukcia, ktorá trvá dodnes a momentálne čaká na vstup do svojej 3. etapy. Všetko sa to začalo v roku 1992 architektonickou súťažou, ktorú vyhral tím architektov Kodoň, Kraus, Kaliský, Zavarský, Greguška. Od tejto doby začína proces rekonštrukcie a záchrany industriálnej stavby známej nielen v Poprade, ale i v širokom okolí. Nasledoval pomerne zdĺhavý priebeh príprav, rôznych podporných akcií a výstav (sponzorovaných ateliérom architektov - autorov) za účelom hľadania potrebných financií pre náročnú rekonštrukciu.

Parná elektráreň postavená firmou Siemens Schuckert Werke slúžila od augusta roku 1912 až do roku 1956 ako zdroj elektrickej energie pre tatranské električky. V čase počiatočnej elektrifikácie elektráreň s parnými turbínami firmy AEG významne prispela k rozvoju elektrifikácie v celej podtatranskej oblasti. Do roku 1992 objekt užíval Tatranský podnik miestneho priemyslu v Kežmarku, ktorý tu umiestnil prevádzku chladiarenstva a veľkokuchyniarstva. V tom istom roku bol vyňatý z privatizácie a dlhodobo prenajatý Tatranskej galérii. Od 19. 9. 2003 je objekt s priľahlým komínom vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Poprad bol prvým mestom na Slovensku, ktorý začal využívať takýto industriálny objekt a jeho priestory na kultúrne aktivity. V minulom roku (2009) dostala galéria Cenu predsedu Prešovského samosprávneho kraja za dlhoročný angažovaný a profesionálny prístup pri prezentácii kultúrneho dedičstva a súčasného výtvarného umenia podtatranského regiónu.

Samotná rekonštrukcia trvá už viac ako 10 rokov. Za ten čas prešla dvoma výraznými etapami a tá posledná ju ešte len čaká. 1. etapa zahŕňala výmenu strechy, jej zateplenie a výmenu okien. Investičné náklady presiahli 0,3 mil. €. V 2. etape bola realizovaná prístavba administratívnej časti (depozitár, knižnica, zázemie), výmena konštrukcií medzipodlažia a kúrenie, ktoré umožňuje celoročné využitie objektu. Investičné náklady tejto etapy presiahli 0,8 mil. €. V poslednej 3. etape plánuje galéria dobudovať vstupné priestory so zázemím a výťahom, ktorý má zabezpečiť bezbariérový prístup do väčšiny výstavných priestorov, ďalej komerčné priestory reštaurácie a kaviarne v podzemných priestoroch objektu. Galéria tiež plánuje dobudovať nádvorie so sanáciou komína - výškovej dominanty stavby. Odhad investičných nákladov v tejto etape je viac ako 1,1 mil. €. Rohový objekt parnej elektrárne si aj po rekonštrukcii zachováva svoj charakteristický výraz. Trochu z tej industriálnosti mu ubrali len nové výplne okien, ktoré nahradili pôvodné - tabuľkové. Na severnej strane bol objekt rozšírený o novú prístavbu - administratívnu časť so zázemím, depozitom a vlastnou knižnicou. Pri historickom objekte tak vznikol kultivovaný novotvar. Dnes je tu improvizovaný vstup do celej galérie. Hlavný vstup so šatňou a zázemím sa zrealizuje až v 3. etape rekonštrukcie a tak si to povestné „entrée" musíme nechať na neskôr Galéria sľubuje (po inštalácii výťahu) bezbariérový prístup k väčšej časti výstavných priestorov. Tie sa nachádzajú v dvoch hlavných výstavných halách predelených novou medzistropnou konštrukciou. Tá si vyžiadala prídavnú nosnú konštrukciu so stĺpmi ukotvenými až v samotných základoch starej stavby.

A práve tie z nich pri obvodových stenách pôsobia rušivo v pohľadoch na vystavené umelecké diela. Z pôvodných interiérových prvkov tu architekti zachovali secesné, resp. art-deco kovové zábradlie schodišťa (sčasti doplnené replikou) a štukatérsku výzdobu na poschodí s logom firmy Siemens. Rušivým dojmom pôsobí povrchová úprava podláh - raster a celkovo výber veľkoplošnej dlažby - vo výstavných priestoroch. Architekti tu navrhovali jednoznačne liatu epoxidovú podlahu, ktorá by bola pre takéto priestory z viacerých dôvodov ideálna. Vôbec z mnohých detailov v interiéri je zrejmé, že tu chýbala užšia spolupráca inžiniera s architektom. V mnohom akoby prevláda technické riešenie  nad estetickým. Nové oceľové schodište v halách so stupňami z rebrového plechu má šírku stupňa len 24 cm, čo pri zostupe nie je práve príjemné. Aj napriek tomu, že sme v industriálnej stavbe plnej krásneho umenia, treba myslieť na pohodlný a bezpečný pohyb návštevníka. Tatranskú galériu čaká ešte veľa práce v jej poslednej etape rekonštrukcie. Po dokončení vznikne ucelené kultúrne centrum, ktoré navyše bude prezentovať jednu z mála zachovaných technických „pamiatok s komínom". Už dnes ale galéria slúži svojmu účelu a ponúka priestranné plochy na vystavovanie rozličných umeleckých diel. Obrovskú zásluhu na tom má nepochybne riaditeľka galérie Anna Ondrušeková.

Tomáš Bujna

Tatranská galéria, Hviezdoslavova ul. Poprad

Investor: Tatranská galéria, Poprad
Autori: Ján Kodoň, Bohuslav Kraus
Spolupráca: Branislav Kaliský, Ján Zavarský
Statika: Vladimír Kohút
Projekt: 1992 – 2005
Realizácia: 1994 – 2009
Plocha pozemku: 1 824 m2, zastavaná plocha: 810 m2
Úžitková plocha: 2 060 m2, obstavaný priestor: 9 600 m3

Foto: Robo Kočan

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať


Páčil sa vám článok?

áno: 115     nie: 69

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby