preskočiť na hlavný obsah

TatraCity

/up/images/featured/images/tatracity_0.png

BRATISLAVA, AK ZÁVODNÝ

ZÁVODNÉHO URBANISTICKÁ FERTILIZÁCIA

Generic City

Petržalská diaľnica D 61, paralelná os s Einsteinovou ulicou, sa paradoxne stala identifikačným centrom mesta. Globálne vnímanie Bratislavy pre prichádzajúcich návštevníkov z „neslovanského sveta“ - z Viedne, Schwechatu alebo Petržalskej stanice - sa začína prekvapujúco „Auparkom“. Toto konštatovanie je samozrejmé na kritikách projektov študentov pre Bratislavu na viedenských školách architektúry Die:angewandte alebo na Akadémii. Napriek nášmu zúfalstvu z nešťastne umiestneného nákupného centra v Sade Janka Kráľa a z ešte nešťastnejšej realizácie povrchovej diaľnice, ktorá definitívne zrušila akúkoľvek možnosť urbánneho previazania Petržalky so Sadom Janka Kráľa, s Dunajom alebo napokon aj s pôvodnou Bratislavou, Koolhasova kontroverzná interpretácia Generic City začína platiť aj pre Bratislavu.

Einsteinova ulica – na rozhraní medzi urbanizmom a architektúrou

Urbanizácia zvyškových okrajových pásov Petržalky sa začala potichu, skryto, nenápadne a bez seriózneho záujmu architektonického diskurzu. Najprv začali v deväťdesiatych rokoch obsadzovať Panónsku cestu nezaujímavé showroomy, shoppingy a administratívne budovy, priemerná stavebná produkcia typická pre chudobnejšie postkomunistické krajiny. Kým ešte Dolnozemská cesta stále čaká na svoje prebudenie, mohlo by sa klamlivo zdať, že tento pás ostane verný športovým aktivitám populárnej dunajskej hrádze, tak stavebná aktivita pásu Einsteinovej ulice, ktorý pod svoj názov sťahuje aj okolité ulice ako Černyševského ulica, prekvapuje. Po prvých ťažkopádnych bytových domoch zahusťujúcich okraj petržalskej panelovej substancie a po erektovaní Auparku sa začali diať na tomto „stripe nikoho“ zaujímavé udalosti. Paralelne s betónovaním rýchlostného koridoru sa tu nečakane objavil atraktívny solitér Atrium architekta Ľubomíra Závodného. Čoskoro stlmený pokračujúcim developovaním, vzápätí oživený ď alšou novou formou Relaxxu architektky Klimkovej. A napokon, dokončovaný ohybom Digital Parku pražského ateliéru Cigler Marani oznamujú vznik novej bratislavskej štruktúry.

Architektúra za pragmatizmom, hľadanie nových možností

Ďalšia nová intervencia architekta Závodného do tohto priestoru je prinajmenšom zaujímavá. Dostal možnosť podporiť a zahustiť tento pás, rozbiť fádnosť lineárnej formy pridaním kontralínie. Vznikol tak kompaktný blok na nekompaktnom území. Už prvý Závodného objekt, Dom nábytku Atrium, je generovaný jeho pragmatickým hľadaním nových možností. „Hrať architektúru“ je metóda architektonického navrhovania Ľubomíra Závodného. Ako aktívny a pravidelný hokejový a futbalový hráč spája hravosť a agresiu s profesiou architekta. Cieľom jeho hráčskej vášne je kombinatorika a zanietenie, vôľa vyhodnotiť všetky prekážky, ktoré treba obísť, prekonať a dať gól! Gólom v prípade Atria je cenovo výhodná oceľová montovaná konštrukcia expandujúca do nezastavateľného priestoru ponad železnicu, ktorá okrem negatív rušnej Einsteinovej ulice je druhým determinantom tohto územia. Svieže, priame a jasné riešenie, vzrušujúci výsledok. Jeho druhá, komplexnejšia intervencia je pokračovaním, opakovaním jeho predošlej hry architektúry, teraz na pozemku na druhej strane železnice, síce odvráteného od hluku D 61 a orientovaného na juh, avšak s výhľadom na menej atraktívne panelové sídlisko, bez benefitu spektakulárnej panorámy Bratislavy.

Krížová fertilizácia chaosu a poriadku

Súťažný návrh Závodného tímu zvíťazil zastavaním ďalšej stiesnenej parcely, pri estakáde mosta Jantárovej cesty križujúcej Einsteinovu ulicu a nadväzujúcej na Starý most. Táto nevýhodná a nevyužiteľná plocha bola konvertovaná na výnimočnú pozíciu pre vertikálnu dominantu priečnej osi Jantárovej cesty. Výsledkom Závodného hry architektúry je „dvojkomplex“ dvoch novostavieb na dvoch stranách existujúceho objektu investora (Tatra banka). „Signálna veža“ ako bonus k pôvodnému zámeru investora a „lineárna dvojveža“ na mieste pôvodne zamýšľanej investície. Výsledné navrhované štruktúry sú superponované jedna cez druhú vo vrstvách a sekvenciách. Projekt referuje na Koolhasovo zónovanie New Yorku, ale aj na Venturiho typológiu „stripu“. Vrstvená fragmentácia ulice: pasáže/podlubia, poschodového parteru/vybavenosti/parkovania, strešných terás/parkov a obytných veží je podobná výškovej fragmentácii administratívnej veže: civilný parter bez okázalej lobby, komunikačný medzipriestor/servisné terasy a hlavné telo budovy (aj s hlavou!) vznášajúce sa až nad parter estakády. Forma generovaná cez kompaktnosť dvoch mimobežných úrovní chodníka Černyševského ulice a vozovky Jantárovej cesty. Dolné a horné mesto, ano/nie rozhodovanie. Konštruktivizmus Ginsburga a Leonidova.

Polyfunkčný objekt Černyševského

Komplex budov polyfunkčného objektu na Černyševského ulici spolu s urbánnou mimoúrovňovou krajinou Einsteinovej a Jantárovej cesty, železnice, s terasami Sadu Janka Kráľa a Závodného záhradou na streche poschodových garáží, koridory áut na diaľnici, cestách a údolie železničnej trate medzi prevismi fasád objektov Tatra banky, Relaxx Centra a Atria pripomínajú už nie zaspaté periférie šedých postindustriálnych (postkomunistických) miest, ale klipy urbánnej krajiny niekde medzi Amsterdamom a Rotterdamom alebo tokijského „sprawlu“. Sú to manažované programy pre komplexné mesto. Závodného schopnosť urbánnej fragmentácie a typologického mixovania neprináša romantické riešenie pre „pomalý“ život, ale model „akcelerovaného“ životného štýlu na križovatke. V detailoch len časť z možného riešenia, komplexne však vyhovujúce miesto na život a prácu v centre. Rýchla automobilová dostupnosť na komunikačné ťahy, okamžitá pešia dosiahnuteľnosť joggingu, zelene a parku. Výhoda susedstiev exkluzívnych chrámov konzumu a fitnesu. Severné fasády s jedinečnými výhľadmi, južné lodžie pokojné a široké. Ticho a hluk, dynamika a pomalosť. Možnosti voľby, križovatka trás. Manhattan a „strip“. „Urban sprawl“ a centrum. Petržalka a centrum. To je dnešná nová bratislavská Urbanita.

Vaško Imro

TATRACITY -  POLYFUNKČNÝ OBJEKT ČERNYŠEVSKÉHO II
BRATISLAVA-PETRŽALKA
Investor: Tatra Residence, Bratislava
Autor: Ľubomír Závodný
Spolupráca: Dalibor Michalák, Michal Lang, Ondrej Pleidel, Peter Novotný
Stavebná časť: Ľubomír Žemla, Vlasta Hiadlovská, Ján Lukáč
Projekt: 09.2005 (súťaž) - 07.2007, realizácia: 06.2007 - 04.2009
Plocha pozemku: 7 643 m2, zastavaná plocha: 4 410 m2
Úžitková plocha: 33 313 m2, obstavaný priestor: 125 789 m3
Foto: Ľubo Stacho

AK ZÁVODNÝ
Ľubomír  Závodný
*1959 Nitra
_1983 FA SVŠT Bratislava
www.zavodny.sk

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.­

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 174     nie: 211

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby