preskočiť na hlavný obsah

Súčasný stav a prognóza rozvoja stavebníctva na slovensku - Rozhovor

/up/images/featured/images/rozvoj_024.jpg

Po obrovskom stavebnom boome nastal koncom roka 2008 útlm v stavebníctve, čo bol dôsledok svetovej hospodárskej a finančnej krízy. Odvtedy sa stavebníctvo nielen na Slovensku borí s problémami a to aj napriek tomu, že sa v uplynulom roku ešte dokončovali niektoré veľké projekty ako Eurovea alebo Riverpark v Bratislave a bol vyhlásený aj Vládny program zatepľovania, ktorý mal tiež pomôcť zamedziť ďalšiemu prepadu zamestnanosti v stavebníctve. Čo čaká slovenskú ekonomiku a špeciálne slovenské stavebníctvo v tomto a v najbližších rokoch? Aká je prognóza jeho vývoja? Aké opatrenia by mohli pomôcť oživiť slovenské stavebníctvo? O týchto, ale aj o ďalších problémoch slovenského stavebníctva a o prognóze jeho ďalšieho vývoja sme sa rozprávali s prognostikom a analytikom Ekonomického ústavu SAV doc. Ing. Petrom Staněkom.

Aké sú hlavné príčiny a dôsledky krízy?

Život na dlh sa skončil. Nie je to len prípad Grécka, ale všetkých krajín, ktoré žili na dlh. Pretože nechceme z politických a iných dôvodov pripustiť, že základom krízy je nadmerná príjmová stratifikácia, dôsledkom je ohrozenie globálneho dopytu. Globálny dopyt sme mohli sanovať po určitú dobu tým, že sa poskytovali úvery aj na vládne príkazy, ale to bolo možné iba do určitej doby, apotom, keď už prekročila kritická masa úverov vo všetkých subjektoch ekonomiky svoje kritické hranice, došlo k tomu, čo dnes nazývame kríza.

Na druhej strane, svoju úlohu v tom zohrala aj virtualizácia finančného sektora. Vytváral sa najväčší rozsah finančných inovácií, ktoré boli ondulovaním horúceho vzduchu a vyústili do toho, že finančné deriváty a produkty neobsahovali reálny ekonomický obraz. Dôsledkom toho bolo narastanie vnútorného rozporu medzi reálnou a virtuálnou ekonomikou a došlo k prasknutiu hypotekárnej bubliny, ale aj bublín úverových, bankových atď. Smutné je, že zatiaľ sa vlády neodhodlali riešiť príčiny krízy. Urobili len sanačné krátkodobé opatrenia, aby zamedzili takému rozsahu krízy, aký bol v štyridsiatich rokoch. Realizované sanačné opatrenia ale predstavujú náklady vo výške zhruba 4,7 bilióna dolárov.

Dokonca predstavitelia OSN priznali, že na sanovanie finančného sektora sa použili aj peniaze z čiernej ekonomiky v sume zhruba 400 miliárd dolárov. Ale čo je najhoršie, nik sa nechce zaoberať otázkou príjmovej stratifikácie a toho, aký je reálny objem spotreby a jej štruktúra vo väzbe na reálne príjmy prevažnej väčšiny populácie.

Dôsledkom krízy je nárast obrovskej úverovej záťaže predovšetkým štátov, ktoré sanovali opatrenia. Dnes v podstate v OECD drvivá väčšina krajín má zadlženosť vo výške 100 % a viac HDP. Prevažná väčšina vlád sa hlboko zadlžila. Ako chcú riešiť zadlže-nie do budúcnosti? Odpoveď neprichádza a aj preto sú namieste obavy oďalší vývoj v jednotlivých krajinách. Zároveň nikto nechce riešiť nedostatočnú príjmovú časť štátneho rozpočtu, ktorá je nedostatočná najmä preto, že ľudia ukladajú úspory mimo vlastnej krajiny a podnikatelia prenášajú zdaňovacie miesta mimo vlastnej krajiny. Stále intenzívnejšie sa využívajú daňové raje. Zároveň takmer vo všetkých krajinách sveta, vrátane Slovenska, prekvitá korupcia, ktorá zásadným spôsobom navyšuje neefektívnosť štátov. Korupcia predstavuje stovky miliárd eur ročne, ale na boj s ňou nie je zatiaľ politická vôľa. Zároveň je tu vysoká neefektívnosť vynakladania finančných prostriedkov na kľúčové oblasti verejného sektoru (zdravotníctvo, penzijná sféra, vzdelávanie, školstvo a výskum). Ak nechceme riešiť spomenuté problémy, potom je odpoveď na otázku „aký bude pravdepodobný ďalší vývoj krízy", jasná...

Aký je rozdiel v dopadoch krízy na Slovensko v porovnaní s Českom a ostatnými krajinami Európy?

Dopady krízy na Slovensko, Čechy a Európu sú rozdielne. Česko nikdy nebolo tak závislé od pár zahraničných investorov, ako Slovensko. Veľká časť z úspechu českej ekonomiky stále stojí na českých podnikoch, ktoré tvoria asi 6 % z HDP vytváraného v Českej republike. Na Slovensku až 91 % zisku HDP tvorí 22 transnacionálnych korporácií, ktoré sú určujúce pre Slovensko a jeho hospodárske výsledky. To v Čechách nikdy nebolo. Preto je zraniteľnosť slovenskej ekonomiky a dopady krízy na ňu oveľa výraznejšie ako v Čechách. Preto aj prepad automobilového priemyslu alebo stavebníctva nebol tak vysoký v Čechách ako je na Slovensku. Preto Česko, paradoxne, napriek tomu, že nemajú euro a napriek tomu, že nemali tak vysoký podiel „transnacionálov", reagovali na krízu relatívne prijateľnejšie. Treba ale korektne povedať, že Česi nikdy nemali toľko pracovníkov v zahraničí ako Slovensko. V rokoch 2000 až 2006 odišlo zo Slovenska pracovať do zahraničia 200 tisíc ľudí, dnes sa nám 80 tisíc vrátilo. To výrazným spôsobom zdvihlo nezamestnanosť na Slovensku. V Čechách tento fenomén nikdy nebol, s výnimkou rómov. Európa samotná sa ale dostala do dlhovej pasce, pretože všetky vlády používali krátkodobé nástroje ako je šrotovné, sanačné opatrenia, finančné dotácie a podobne. Tým došlo k extrémnemu navýšeniu zadlženosti a deficitnosti národných rozpočtov.

Obidva fenomény by nemuseli byť hrozbou, pokiaľ by išlo o krátkodobý fenomén a pokiaľ by sa nespájali s dlhovou službou. Ale keďže dlhová služba nie je sínusoidná, ale má vrcholy a vysoké hodnoty v niektorých rokoch, tak kumulácia vysokej dlhovej služby a vysokej zadlženosti môže byť rizikom aj pre také krajiny ako je Belgicko, Holandsko, Dánsko a podobne. Slovensko malo veľký vrchol dlhovej služby vroku 2009. O tom nikto nehovorí... Vroku 2009 sme splácali asi 60 miliárd slovenských korún v dlhopisoch, ktoré boli emitované pri oddlžení bánk v rokoch 1999 a 2000. Druhý vrchol budeme mať v roku 2011 a tretí v roku 2014. Kým bežná dlhová služba je asi na úrovni 35 až 40 miliárd, v týchto rokoch sa dlhová služba pohybuje, resp. bude pohybovať na úrovni 91, 111 a 86 miliárd. Keď to spojíme s nárastom zadlženosti, vzniká riziko problému. Celkove však možno povedať, že najväčším rizikom pre Európu je výrazné zvýšenie zadlženosti všetkých členských krajín. Dnes niektorí analytici hovoria o tom, že Európa musí „schudobnieť", musí zreálniť svoje príjmy, atď., ale zabudli na druhú stránku. Ak väčšina obyvateľstva radikálne obmedzí nákup tovarov a služieb, bude to znamenať len obrovský prebytok výrobných kapacít a zároveň obrovský nárast cyklovania v nezamestnanosti. Väčšina štátov sa snažila zachrániť vývoj tým, že poskytla predovšetkým pomoc tým odvetviam, ktoré z hľadiska zamestnanosti boli najdesivejšie. Preto sa začalo automobilovým priemyslom, finančným sektorom, stavebníctvom a niektorými ďalšími oblasťami. Šrotovné samotné predstavovalo náklady zhruba okolo 80 až 120 mld. EUR. Sanácia bankového sektoru (predovšetkým v Anglicku) stála asi 1,5 bilióna EUR. Dá sa teda konštatovať, že štáty sa snažili rýchle reagovať, ale reagovali neefektívne, keďže neriešili príčiny, ktoré ku kríze viedli. Preto tieto opatrenia majú len dočasný sanačný účinok. Vidieť to v automobilovom priemysle, kde sa počíta s tým, že v polovici tohto roku sa stratí efekt šrotovného a nastane ešte hlbší prepad odbytu automobilov, aký bol pri štarte krízy.

Pomohol vstup do EMU Slovensku zmierniť dôsledky krízy?

Jednoznačne, pretože použitie eura bolo stabilizujúcim faktorom napriek kurzovým výkyvom. V podstate kurzové výkyvy, ku ktorým dochádzalo v poslednom období, nie sú produktom krízy, ale skôr produktom určitej krehkosti eurozóny, pretože ako sa ukazuje, nielen Grécko používalo „kreatívne" účtovníctvo pri vykazovaní členstva v Európskej únii a plnenia nárokov. Sú tu aj ďalšie krajiny ako Portugalsko, Španielsko, Írsko a podobne. Ale Slovensku práve tento kurzový stabilný vývoj pomohol, aj keby niekto mohol namietať, že však Česi nemajú euro a prežili. Upozorňujem, že Česi prežili krízu lepšie nie kvôli tomu, že majú alebo nemajú euro, ale kvôli iným príčinám. Z tohto hľadiska možno jednoznačne povedať, že euro stabilizovalo vývoj národnej meny avpodstate sme stihli vstúpiť do menovej únie v poslednom možnom okamihu a za najvýhodnejších podmienok.

Aké sú efektívne možnosti riešenia krízy na Slovensku?

Začnem privatizáciou. Slovensko je dnes v situácii, v ktorej 98 % sektora ekonomiky je privátnej. Navyše, okrem niektorých zvyškov v oblasti energetiky (rozvodné podniky alebo podniky v oblasti plynárenstva), už nemáme čo privatizovať. Posledný zdroj privatizácie je 51 % akcií v SPP, čo by mohlo priniesť asi 120 - 140 mld., ale to je posledná bezpečnostná rezerva, keby došlo ku krízovému stavu. Čo sa týka doprivatizovania, ja za najrizikovejšie považujem doprivatizovanie vodárenstva, pretože sa nám môže ľahko stať, že pri vodárenstve sa dostaneme do situácie, kedy vodné zásobovanie budú držať v rukách zahraniční vlastníci a tí si v krízovej situácii budú určovať cenu vody. Všimnite si, žiadny iný štát, ani Nemecko ani ostatné, neprivatizovali kľúčové časti energosektora v takej miere ako my. Čo sa týka ďalších odvetví, tam je problém trošku zložitejší. Najviac to zasiahlo automobilový priemysel, lebo ten mal najväčší počet subkontraktorov.

Druhým paradoxom je to, že nafúknutie developerskych projektov a obrovská výstavba vstavebníctve, či už priemyselných kapacít, skladových priestorov a podobne, muselo naraziť na zásadnú bariéru. Nakoniec, povedzme si otvorene, že tie ceny, ktoré boli stanovované na meter štvorcový pri obytných komplexoch, boli vysoko nadsadené a ďaleko prevyšovali reálne stavebné náklady pri ich tvorbe. Všetci sa chceli priživiť na developerskej bubline. Preto muselo nevyhnutne dôjsť k zreálneniu týchto cien a dnes vidíme, že developeri v súčasnosti podstatne znížili ceny za predaj nehnuteľností a napriek tomu nenachádzajú kupcov. To zase súvisí s tým, že obyvateľstvo zmrazilo výdavky dlhodobej spotreby atam patria aj výdavky na byty a podobne.

Obávajú sa totiž ďalšieho vývoja a úspory považujú za jedinú bezpečnostnú rezervu proti ďalšiemu pokračovaniu krízy. Je paradoxné, že obyvateľstvo prvé pochopilo, že ten, kto chce prežiť krízu, nesmie mať dlhy a musí mať finančnú hotovosť. Vlády to bohužiaľ nepochopili a nepochopili to ani niektoré banky a podnikateľský sektor. Obyvateľstvo áno, to má ešte zdravý rozum. Kríza postihla výrazne aj cestovný ruch. To znamená, že aj vyvolané investície na budovanie komplexov, viazaných na turistický priemysel, sa dostávajú do tvrdej recesie. Z tohto hľadiska sa museli prehodnotiť aj developerske projekty a stále platí, že prevažná väčšina developerskych aktivít a projektov je zmrazená a vyčkávajú na ďalší vývoj udalostí. Samozrejme, objavili sa aj sekundárne dopady krízy, napríklad v takých subkontraktorských odvetviach ako je strojárenstvo, výroba hydrauliky, výroba niektorých kompozitných materiálov a podobne. Ale najväčší dopad krízy je na automobilový priemysel, stavebníctvo a turistický priemysel. Bohužiaľ, musím povedať otvorene, že to obmedzenie investovania v stavebníctve bude podľa všetkého pokračovať. Banky budú zvyšovať hodnotu zábezpeky pre poskytované úvery na developerske projekty. Pretože sa ukazuje, že ak aj banky pristúpia ku konkurzu pri vyhodnotení stavebných projektov, získavajú za to zlomok pôvodnej sumy. Preto budú veľmi, veľmi opatrné v poskytovaní ďalších prostriedkov na developerske projekty.

Aké sú podľa vás možné scenáre čo sa týka rozvoja developerskych projektov a stavebníctva na Slovensku?

Podľa mňa sú dva možné scenáre. Prvý: pokiaľ bude pokračovať rizikovosť vývoja a súkromní investori nebudú nachádzať iný priestor na investovanie, budú používať voľné zdroje na to, aby pokračovali v úverovaní developerskych stavebných projektov? Môj osobný odhad je, že iba v najkrajnejšom prípade a v najnižšej možnej miere. Zatiaľ sa investori orientujú skôr na kupovanie štátnych cenných papierov, aj keď je tam určitá obava. Znamená to, že začne selektívny nákup štátnych cenných papierov. Krajiny ako Grécko, Írsko, Portugalsko, Španielsko, Taliansko, Veľká Británia budú mať problémy spredajom štátnych dlhopisov. Krajiny, ktoré zatiaľ vykázali konštruktívnu konzumnú politiku, budú môcť predávať svoje dlhopisy, budú to potrebovať a investori ich budú kupovať. Druhý možný scenár je vstup investorov z Ázie. Ázia je vo zvláštnej situácii. Samotná centrálna banka Číny má finančnú hotovosť vo výške prevyšujúcej sumu 2,5 bilióna dolárov a keďže majú všetko v dolároch či už hotovostne, alebo v nenominovaných dolároch, budú sa ich chcieť zbaviť aj vzhľadom k očakávanému vývoju dolára. Očakáva sa totiž jeho pokles a aj Američania sa pokúsia znížením kurzu dolára eliminovať časť svojich dlhov a záväzkov voči zahraničiu. Jedna z ciest je investovanie do veľkých projektov v rámci EÚ. Preto je tu ochota a záujem veľkých investorov z Ázie investovať do T.T.T. projektu. Tento projekt by mal byť nesmierne zaujímavým projektom pre stavebníctvo. Je to vytvorenie najväčšieho logistického centra, vytvorenie najväčšieho leteckého cargo prístavu pre kontajnerovú dopravu, je to predĺženie železničných rýchlostných tratí, diaľničných systémov lodnej dopravy, atď. A keďže tento projekt by mal trvať 20 rokov, tak si myslím, že to by bol jeden z kľúčových projektov pre oživenie stavebníctva v podmienkach Slovenskej republiky. Dokonca možno povedať, že vzhľadom k dĺžke projektu 20 rokov a k tomu, že má vzniknúť nová mestská aglomerácia medzi Viedňou, Brnom a Bratislavou, ktorá by mala mať perspektívne až 18 mld. obyvateľov, tak je to nekonečný projekt, ktorý by mohol slovenské stavebníctvo vytrhnúť na dlhé a dlhé roky zproblémov. Zatiaľ je tento projekt schválený rakúskou a českou vládou. Slovenská vláda ho schvaľuje teraz s tým, že sa dokončujú EA štúdie avbudúcom roku by sa mal začať realizovať. A keďže ide o projekt veľmi dôležitý nielen pre celú EÚ, ale aj pre nadviazanie novej spolupráce s Áziou, tak je veľmi reálny predpoklad, že by mohol byť významným stabilizačným faktorom pre slovenské stavebníctvo.

Ako vidíte vývoj realitného trhu na Slovensku v najbližšom období?

Čo sa týka rovnováhy na realitnom trhu, bohužiaľ musím konštatovať, že kríza vôbec nenastoľuje rovnováhu. Viedla ktomu, že sa začalo zreálňovanie cien predávaných nehnuteľností a bytov. Ale zatiaľ sú stále ceny vysoko nad reálnou hodnotou stavebných nákladov. Ďalšie zreálňovanie bude musieť nastať a osobne, na rozdiel od väčšiny odborníkov a analytikov tvrdím, že bude postupne pokračovať pokles hodnoty novo odovzdávaných bytov aj bytov starších, a tak ako budú limitované zdroje obyvateľstva na nákup nových nehnuteľností, tak sa bude musieť vyvíjať aj cena nehnuteľností. Samozrejme, cenová mapa môže dosť zamiešať s ďalším vývojom. To znamená, že Košice alebo Prešov môžu spadnúť významne, Bratislava bude padať pomalšie, lebo aj spomínaný veľký projekt posilní význam Bratislavy, čo povedie kďalšiemu prehĺbeniu medziregionálnych rozdielov v cenách bytov a stavieb.

Čo by podľa vás mohlo významne ovplyvniť ďalší vývoj ekonomiky astavebníctva vo svete a v Európe v najbližšom období?

Ázia začína budovať najväčší projekt 21. storočia. Ide o sieť rýchlostných železníc, ktoré majú pokryť celé územie Ázie od severu na juh a od východu na západ. V Ázii nejdú cestou diaľnic, ale rýchlostných železníc. Tento dopravný systém by mal nadväzovať na Rusko a Euroázijskú časť. Európa chce naňho nadviazať budovaním ďalších tratí, predovšetkým rýchlostných. Rýchlostné železnice by sa postupne mali stať základnou osou dopravy a druhou osou by mala byť kombinovaná kontajnerová doprava. Ukazuje sa totiž, že použitie kamiónovej dopravy je neefektívne nielen z hľadiska ekologického, ale predovšetkým z hľadiska faktora času, keďže skutočnosťou sú časté upchávky na kľúčových cestných tepnách Európy. Z tohto hľadiska je železničná doprava menej riziková a navyše, existuje už platné rozhodnutie EÚ, že do roku 2020 sa má na železničnú dopravu vrátiť 30 % nákladnej a 25 % osobnej dopravy. Takže problém dopravcov nie je v mýtnom, ale v tom, ako sa bude meniť charakter dopravy, vtom že 69 tis. dopravcov na Slovensku, ktorí majú jeden až tri kamióny, neprežije a zostane z nich možno jedna pätina ato bez ohľadu na mýtne.

Čo bude charakteristické pre odvetvie stavebníctva v tomto a budúcom roku na Slovensku?

Žiaľ, kríza bude pokračovať. Budú sa objavovať drobné oživenia, ale najmä na západnom a čiastočne strednom Slovensku, čím sa budú naďalej prehlbovať regionálne rozdiely. Rád by som vtejto súvislosti tiež pripomenul, že len nedávno prerokovávala nemecká vláda materiál, týkajúci sa vývoja nemeckého hospodárstva, v ktorom konštatovali, že Nemecko bude v ťažkej recesii minimálne do roku 2015 až 2017. Keďže Nemecko je hlavný motor EÚ a pre nás je to hlavný odberateľ, ktorý odoberá skoro 40 % nášho exportu, nutne sa to prejaví aj na Slovensku. Pokiaľ bude recesia v Nemecku pretrvávať, pre Slovensko to bude znamenať, že len ťažko nájdeme kompenzujúci trh, ktorý by odoberal naše výrobky, resp. výrobky vyrobené na Slovensku. Čo sa týka stavebných podnikov, tie by mali vydržať vstave, ktorý možno nazvať „hybernovaním". Musia byť veľmi opatrné pri získavaní zákaziek a musia si uvedomiť, že zisková marža bude naďalej klesať akľúčovou otázkou najbližších rokov bude ich prežitie. Pokiaľ som informovaný, žiadne nové veľké developerske projekty typu Eurovea sa nechystajú a aj tie, ktoré sa ohlasujú ako napr. Južné mesto, nebudú podľa mňa reálne rozbehnuté. Firmy si budú musieť uvedomiť, že konkurenčný boj medzi nimi bude stúpať. Vzhľadom na to, pozitívny vývoj v stavebníctve sa obmedzí na dva maximálne tri regióny na Slovensku a všetko ostatné bude v trvalom zmrazení a útlme. Stavebné firmy budú súťažiť o úspech na malom teritóriu. To nevyhnutne povedie k stlačeniu nákladov a nutnosti akceptovať pokles marže.

Na čo by sa mali stavebné firmy v najbližšom období sústrediť, aby prežili?

Musia zefektívniť svoje náklady, akceptovať pokles marže a sústrediť sa na projekty obnovy bytového fondu a zatepľovanie. To budú pravdepodobne nadlho hlavné odvetvia pôsobenia stavebných firiem, samozrejme okrem výstavby ciest a diaľnic. Preto si myslím, že skôr by mali prežiť menšie firmy, ktoré ponúknu flexibilitu v dodávkach, budú ochotné akceptovať a aj flexibilnejšie naplniť požiadavky a nároky zákazníkov. Dúfam, že zatepľovanie sa zdynamizuje a že by to mohol byť projekt aj na 15 - 20 rokov a to najmä ztoho dôvodu, že ešte stále treba zatepliť okolo 1,2 mil. bytov v bytových arodinných domoch na Slovensku. Projekt zatepľovania by sa mal stať vlajkovou loďou procesu znižovania energetickej náročnosti budov a spotreby energií v slovenských podmienkach. Ako som už spomenul, v najbližších rokoch určite nedôjde k masívnejšiemu obnoveniu rozsiahlych developerskych projektov a ak sa nejaké menšie projekty objavia, bude to takmer výlučne vdvoch alebo troch centrách na Slovensku (Bratislava, Košice, Žilina alebo Bystrica). Pokiaľ ide o výstavbu veľkých logistických skladov a priemyselných komplexov, tu možno očakávať, že dôjde dokonca k eliminácii už existujúcich komplexov a to najmä z dôvodu intenzívneho procesu preskupenia výrobných kapacít. Napríklad všeobecne sa vie, že už pred krízou automobilového priemyslu bolo 40 % kapacít zbytočných. Našťastie, zatiaľ sa to automobiliek na Slovensku výraznejšie nedotklo. Otázkou je, kedy to postihne aj automobilky na Slovensku.

Aký bude podľa vás ďalší priebeh krízy na Slovensku?

Bohužiaľ, tým, že sme neriešili príčiny krízy a urobili sa len sanačné krátkodobé opatrenia, ktoré boli ale finančne veľmi náročné, musíme počítať s tým, že dlhodobo sa budú musieť vlády sústrediť na reštriktívne opatrenia vo verejnom sektore, aby boli schopné splácať dlhy. To znamená, že budú musieť veľmi zvažovať rozsah objednávok a projektov, ktoré si budú objednávať vo verejnom sektore. Zároveň budú musieť počítať s tým, že aj obyvateľstvo bude veľmi opatrné z hľadiska míňania vlastných úspor. Preto odhadujem, že ostane len niekoľko relatívne úzkych koridorov, v ktorých by mohlo stavebníctvo fungovať. Jeden z tých koridorov je už spomínané zatepľovanie, obnova a zníženia energetickej náročnosti budov. Druhým koridorom budú projekty, ktorých výstavbu si vyžiadajú prebiehajúce klimatické zmeny. To znamená napr. budovanie protipovodňových ochrán, závlahových systémov, a podobne. Treťou oblasťou bude budovanie alternatívnych energetických zdrojov. Pôjde o menšie, lokálne projekty. A čo sa týka dlhšej budúcnosti, mám obavu, že najbližších 5 rokov sa budú striedať obdobia drobných oživení s krátkodobým poklesom. Bude pokračovať proces prehlbovania chudoby a narastať počet nízkopríjmových spoločností. S tým budú súvisieť sociálne otrasy aproblémy ako to už teraz vidíme v Grécku.

Niečo optimistickejšie na záver?

Nepoteším vás... Kríza odhalila nezmyselnosti a slabosti doterajšieho vývoja ľudskej spoločnosti a ak si ľudská spoločnosť neuvedomí, že takto to ďalej nejde, tak to znamená len cyklické opakovanie kríz, vzostupov, pádov. Pôjde okontinuálny proces. Čo je ale na tom najsmutnejšie je fakt, že nikto nechce priznať skutočné príčiny krízy. Nielen u nás. To sa týka celého politického spektra Európy aj sveta. Skutočné príčiny krízy priznajú prof. Stiglic, prof. Robov, priznajú ich niektorí ľudia z medzinárodného menového fondu, ale tým to končí. Ale ak sa nevrátime k podrobnej analýze príčin krízy, nedokážeme zvrátiť ďalší vývoj a čaká nás dlhé obdobie nestability, populizmu, sociálnych otrasov a neustálych problémov. A v takejto spoločenskej klíme sa rozhodne nebude dariť ani stavebníctvu.

Na druhej strane, skutočnosťou je prebiehajúci proces klimatických zmien. Na tie musíme nejakým spôsobom reagovať. Otepľovanie, ktoré ohlasujú klimatológovia, predchádza opakovaniu klasickej doby ľadovej. Posledná doba ľadová bola zhruba pred 15 tis. rokmi. Všetky náznaky ukazujú, že smerujeme k ďalšej dobe ľadovej. V takom prípade to znamená, že v dobe ľadovej sa bude vyžadovať úplne iný typ osídlenia, obytných priestorov a pod. V súčasnosti sa celý svet zaoberá problémom obmedzenia emisií, čo vo svetovom rozmere znamená 300 mld. EUR ročných investícií. V skutočnosti máme na krku iný problém. Ohrozovanie adaptačných mechanizmov planéty Zem na udržanie podmienok pre život. Reakcie na tieto procesy budú vyžadovať investície 2,5 až 3 bilióny EUR ročne. Budú vlády aj táto spoločnosť ochotná investovať do týchto procesov, ktoré by budúcim generáciám odovzdali užívaniaschopnú planétu? Pretože to bude znamenať uskromnenie každého z nás. Samozrejme, to by znamenalo realizovať gigantické stavebné projekty v oblasti vodného hospodárstva, dopravy, osídlenia, energetiky, v oblasti celkového života spoločnosti. Bude odvaha realizovať tieto projekty? Ja som pevne dúfal, že kríza tým, že nám nastavila kritické zrkadlo, nás núti zamyslieť sa nad tým ahľadať nové netradičné prístupy. Zatiaľ, bohužiaľ, drvivo víťazia tradičné spôsoby chápania, videnia a riešenia. To je moja odpoveď na záver, aj keď ste možno očakávali optimistickejšiu...

Za rozhovor ďakuje D. Lalíková Foto: D. Lalíková

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 197     nie: 137

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk
Všetko o: Stavebníctvo
firmy, články, foto

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby