preskočiť na hlavný obsah

Strecha, ktorá Vám sadne

/up/images/featured/images/0-strechasadne.jpg

Ak nejde gazda na strechu, ide strecha na gazdu." Ešte lepšie je však akýmkoľvek poruchám a problémom so strechami predchádzať. Správny návrh konštrukcie, kvalitná realizácia, certifikovaný materiál a overené montážne postupy. To sú základné atribúty, ktorými strecha za seba ručí. Pri jej výstavbe by sme nemali nič podceniť. Na každej budove patrí k významným konštrukčným a architektonickým prvkom. Chráni ju pred poveternostnými vplyvmi, podieľa sa na celkovom vzhľade a charaktere objektu, ale aj okolitej zástavby a prostredia. Stačí poznať výhody a nevýhody...

Základné požiadavky na konštrukcie striech

Strecha by mala chrániť budovu pred vonkajšími poveternostnými vplyvmi (dažďom, vetrom, teplotnými zmenami, účinkami slnečného žiarenia, chemických a organických látok, účinkami blesku) a zabezpečiť teplotnú klímu vnútorného prostredia. Rovnako by mala disponovať vlastnosťami ako únosnosť, mechanická odolnosť, stabilita, energetická úspornosť a životnosť.

Správny návrh strechy je úlohou projektanta, ktorý musí zvážiť všetky požiadavky zo strany investora a vyhodnotiť všetky vplyvy, ktoré budú na konštrukciu strechy pôsobiť. Konštrukcia strechy musí byť schopná bezpečne preniesť zaťaženie vlastnou hmotnosťou, ale aj zaťaženie spôsobené poveternostnými vplyvmi (sneh, voda a vietor). Treba dôkladne vyhodnotiť v akej teplotnej oblasti a s akými poveternostnými vplyvmi bude konštrukcia realizovaná, a tak nosnosť strechy a použité materiály prispôsobiť zistenému prieskumu.

Ďalšou významnou požiadavkou, ktorá je aktuálna v súčasnom období, je energetická úspornosť. Strecha musí spĺňať požiadavky normy na prestup tepla medzi vonkajším a vnútorným prostredím cez stropnú konštrukciu, ktorá je R= 5 m2.K/ W. Pri strechách,pod ktorými sú nevykurované priestory, sa zatepľuje stropná konštrukcia s minimálnym tepelným odporom R = 4,5 m2.K/W.

Okrem energetickej úspornosti strecha musí byť schopná cez svoju konštrukciu transportovať vodné pary vznikajúce prevádzkou v priestore stavby. Táto požiadavka je nevyhnutná pre zachovanie všetkých vlastností materiálov použitých pri realizácii strechy.

Nahromadenie vodných pár v konštrukcii strechy má za následok stratu tepelnoizolačných vlastností strechy, ich poškodenie, vznik plesní a vedie k náročnej sanácii takto poškodenej konštrukcie. Uvedeným problémom sa možno vyhnúť správnym návrhom konštrukcie zo strany projektanta, kvalitnou realizáciou s použitím overených a certifikovaných materiálov a montážnych postupov.

Rozdelenie striech

Podľa sklonu možno strechy rozdeliť na ploché, šikmé a strmé (ďalej len ploché a šikmé).

Ploché sú so sklonom do 10°, šikmé od 10° do 45° a strmé viac ako 45°.

Šikmé strechy majú dávnu tradíciu, prekonali vývoj hlavne v oblasti izolačných materiálov a krytín. Ploché strechy sa začali navrhovať v našich podmienkach najmä v 50. rokoch minulého storočia. V súčasnej dobe sa moderná architektúra vracia k navrhovaniu „vilových domov", ktoré majú ukončené najvyššie podlažia plochými strechami, prípadne sa ich konštrukcia využíva ako pochôdzne terasy

s dlažbou alebo takzvané zelené strechy s aplikovaním trávnatých porastov a agrokultúr na povrchu plášťa.

Tvar strechy určuje investor po dohode s architektom, pričom pri konečnom riešení treba zohľadniť výsledný vzhľad domu, vzťah k okolitej zástavbe a krajine, klimatické a poveternostné vplyvy a využitie priestoru pod strechou.

Tvar strešných konštrukcií môže byť vo vyhotovení ako strecha sedlová, pultová, valbová, manzardová, stanová, vežová, kužeľová, prípadne špeciálneho tvaru.

Podľa skladby strešného plášťa sú strechy jednoplášťové a dvojplášťové, pričom môžu byť vetrané a nevetrané.

Konštrukčnými prvkami strechy sú nosná konštrukcia, parotesná zábrana, tepelnoizolačná vrstva, spádová vrstva, dilatácia, hydroizolačná krytina.

K doplnkovým konštrukciám strechy patria klampiarske konštrukcie, odvodňovacie prvky, konštrukcia bleskozvodu, odvetracie a ventilačné prvky, prvky na zachytávanie snehu, prvky na zachytávanie lístia a nečistôt v strešných vpustiach a žľaboch.

Strešné krytiny

Krytina je najviac namáhanou časťou strechy, musí byť schopná odolávať účinkom vetra, dažďa, teplotným zmenám, mechanickému poškodeniu.

Krytiny sú podľa technologického vyhotovenie povlakové a skladané.

Navrhnutie krytiny je limitované jej životnosťou, stavebno-technickými parametrami a odporúčaným sklonom použitia, ktorý upravuje norma, prípadne montážny postup.

Povlakové krytiny sa aplikujú prevažne na ploché strechy a skladané krytiny na šikmé strechy. Povlakové krytiny možno rozdeliť podľa materiálu na krytiny z asfaltových pásov a krytiny z plastových fólií.

Krytiny na báze modifikovaných asfaltových pásov sa aplikujú v minimálne dvoch vrstvách, pričom vrchná vrstva, by mala byť opatrená pásom s posypom na vrchnej strane, prípadne ochranným náterom proti UV žiareniu. Jednotlivé typy pásov sa líšia objemovou hmotnosťou, typom výstužnej vložky, bodom mäknutia, pružnosťou a rozťažnosťou. Plastové fólie môžu byť na báze termoplastov PVC, prípadne tzv. elastomérov a polyetylénov. Aplikujú sa vo forme fólií ako jednovrstvové spájané zvarovaním, prípadne ako tekuté plasty na báze laminátov a polyuretanov ako jednozložkové a dvojzložkové aplikácie. Výhodou striech na báze fólií je vysoká pružnosť a schopnosť prenášať deformácie konštrukcií spôsobených statickými zmenami, u tekutých plastov je to vznik bezošvej krytiny s lepším odvedením vody zo strešného plášťa. S týmito druhmi krytín je zatiaľ málo skúseností, čo sa týka ich životnosti vzhľadom na klimatické zmeny a citlivosť na chemické emisie.

Doporučené sklony povlakových krytín

Pri krytinách s modifikovaných asfaltových pásov lepených od 2° do 45°, u kotevných až do 85°. Všeobecne veľmi strmé sklony sa vzhľadom na technológiu montáže využívajú len pri detailoch, ako sú atiky, steny vetracích a ventilačných šácht a na zaizolovanie konštrukčných detailov. Pri fóliových izoláciách je sklon u kotevných krytín od 0° do 90°, pri lepených od 2° do 85°. Pri strmších sklonoch striech je optimálne použiť skladanú krytinu.

Skladaná krytina

Medzi najpoužívanejšie skladané krytiny pre šikmé strechy obytných domov patria keramické alebo betónové škridle, asfaltové šindle, krytina z pozinkovaného plechu, prípadne z medeného plechu. Známa je aj krytina z vláknito-cementových dosák v tvare šablón a vlnitých tabúl.

Transparentné skladané krytiny zo skla alebo s polykarbonátových dosiek sa používajú na presvetlenie častí budov. Krytina z plastov sa využíva najmä pri hospodárskych alebo prevádzkových budovách, ale najmä tam, kde sa nosná konštrukcia musí minimálne zaťažiť. S touto krytinou tiež nie sú skúsenosti s jej životnosťou.

Doporučené sklony skladaných krytín

Pri asfaltových šindľoch podľa vzdialenosti hrebeňa od odkvapu sklon od 1020° až do 85°, pri škridle od 35° do 60°, z vláknito-cementových šablón a vlnoviek od 25°do 90°, pri krytine z plechu hladkej od 3°, hladkej s drážkami od 6° a pri profilovom plechu od 15° a z plechových šablón od 30°. Pri vlnitom plechu je rozsah sklonu daný presahom. Všeobecne navrhujeme skladané krytiny najmä u šikmých striech.

Chemická znášanlivosť materiálov

Veľmi dôležitou zásadou pri konštrukcii striech je vzájomné pôsobenie materiálov. V prípade ich neznášanlivosti ich treba oddeliť separačnými vrstvami. Platí to pre styk asfaltových materiálov a plastov, prípadne zmäkčených plastov, ako je polystyrén, kde môže prísť k ich „spečeniu" a následnej deformácii, to isté platí pre priamy kontakt asfaltov a fólií z PVC. Pri skladaných strechách z plechov treba pri napojení rôznych druhov materiálov zamedziť vzniku tzv. makročlánkov, ktoré môžu byť spúšťačmi elektrochemickej korózie materiálov.

Ploché strechy

Ploché strechy možno navrhnúť ako bezspádové, pričom voda, ktorá po daždi zostáva na krytine, zabraňuje prehrievaniu strechy v letných mesiacoch. Časté poruchy týchto typov striech však presadzujú návrhy plochých striech s minimálnym spádom 1,5 %. Priaznivé klimatické pomery strechy zabezpečujú strechy s posypovým materiálom, prípadne zelené strechy.

Výhody plochých striech sú v jej tvare, ktorý umožňuje úplné využitie priestoru pod strechou na celú konštrukčnú výšku podlažia a prípadné využitie povrchu strechy ako pochôdznej terasy, prípadne zelenej strechy.

Nevýhody plochých striech sú pre svoj malý sklon v problematickom odvedení dažďových zrážok a častejších poruchách a náročnejšej údržbe jednotlivých konštrukčných prvkov. V zime je strešná krytina vystavená účinkom snehu a ľadu, v lete sú to účinky UV žiarenia a extrémnych teplôt.

Konštrukčnými prvkami plochých striech sú nosná stropná konštrukcia, ktorá môže byť montovaná alebo monolitická, ďalej parotesná zábrana (požíva sa podľa druhu a skladby strešného plášťa), tepelnoizolačná vrstva, spádová vrstva, krytina strechy hydroizolačná vrstva, pričom usporiadanie jednotlivých vrstiev záleží od navrhovaného druhu strechy. Významným prvkom strechy je atika,ktorá chráni strechu pred účinkami vetra. Ďalšími prvkami sú klampiarske konštrukcie, odvodňovacie prvky, odvetracie prvky, dilatačné prvky.

Podľa skladby strešného plášťa delíme ploché strechy na jednoplášťové a dvojplášťové.

Jednoplášťové ploché strechy možno navrhnúť ako nevetrané s použitím parotesnej vrstvy pod tepelnú izoláciu, ďalej vetranú pri použití nasiakavých tepelnoizolačných materiálov (pod nepriepustnou vrstvou sa vytvorí systém odvetracích kanálikov).

Obrátená jednoplášťová strecha mení poradie jednotlivých vrstiev. Na jej nosnú konštrukciu je kladená hydroizolačná krytina, potom tepelná izolácia a ochranná posypová vrstva. Pri konštrukcii uvedeného typu striech je podstatná tepelná izolácia, ktorá musí byť minimálne nasiakavá, objemovo a tvarovo stála a musí odolávať prudkým teplotným zmenám. Výhody takto navrhnutej strechy sú v ochrane hydroizolačnej krytiny pred účinkami UV žiarenia, extrémnych teplôt a mechanického poškodenia. Z hľadiska kondenzácie vodných pár je kondenzačná zóna posunutá do ochranného násypu a parozábrana sa u tohto typu striech neaplikuje.

Dvojplášťové ploché strechy sa navrhujú ako odvetrané alebo neodvetrané. Na nosnú konštrukciu sa aplikuje parotesná, prípadne vzduchotesná vrstva, tepelnoizolačná vrstva, odvetraná (nedovetraná) vzduchová vrstva, záklop s hydroizolačnou krytinou a ochrannou vrstvou. Dvojplášťové strechy majú výhodu v lepších tepelných a technických vlastnostiach.

V    letných mesiacoch eliminujú nadmerné prehrievanie podstrešných priestorov, v zime má konštrukcia strechy schopnosť dlhšie udržať naakumulované teplo.

Veľmi podstatné je pri plochých strechách správne oddilatovanie jednotlivých vrstiev strechy od atiky, ako aj dilatácia samotných spádových vrstiev. Dilatovanie spádových vrstiev sa robí podľa druhu materiálu, vystuženia vrstvy a polohy tepelnej izolácie.

Pri vrstvách nad tepelnou izoláciou je to od 2 do 3 metrov (vzdialenosť dilatačných škár) podľa vystuženia a materiálu.

Pri vrstvách pod tepelnou izoláciou 6 m podľa vystuženia a materiálu, šírka škár min. 3 mm s pružnou výplňou.

Poruchy plochých striech

Poruchám plochých striech možno predísť už pri návrhu strechy. K rovnako dôležitým faktorom patria: kvalitná realizácia strechy, dodržiavanie teplotných a vlhkostných režimov pri montáži jednotlivých vrstiev. Všeobecne platí, že nech sa použije akýkoľvek kvalitný materiál, pokiaľ sa nekvalitne zabuduje, strecha nebude plniť svoju funkciu a prienik vody do konštrukcie spôsobí stratu tepelnoizolačných vlastností. Pri realizácii plochých striech je dôležité napojenie krytiny v detailoch strechy, ako sú atika, ventilačné prieduchy, dažďové vpuste, klampiarske konštrukcie. Ploché strechy vyžadujú pravidelnú kontrolu a údržbu, optimálne obdobie je po zime, prípadne na jeseň.

V    letných mesiacoch je treba práce na strechách najmä s asfaltovými krytinami obmedziť, nakoľko vplyvom tepla dochádza k zmäknutiu pásov a ľahkému poškodeniu, niekedy stačí len kus kovu, ktorý zostane po montáži na streche a ten vplyvom tepla roztaví okolitú krytinu a poškodí ju (na obrázku dole poškodenie pri hromozvode).

Šikmé strechy

Podľa konštrukčnej skladby môžu byť šikmé strechy zateplené alebo bez tepelnej izolácie podľa toho, či je priestor pod strechou vykurovaný alebo nie. Zateplené šikmé strechy môžu byť nedovetrané a odvetrané.

Skladba nedovetranej dvojplášťovej strechy v smere od interiéru pozostáva z obkladu, vzduchotesnej a parotesnej zábrany, tepelnej izolácie, záklopu, strešného laťovania a skladanej krytiny. U odvetranej dvojplášťovej medzi tepelnou izoláciou a záklopom strechy je odvětraná vzduchová vrstva. Odvětraná vzduchová vrstva sa používa pri krytinách z asfaltových šindľov.

Poruchy šikmých striech

Vznikajú najmä nesprávnou realizáciou a podcenením utesnenia jednotlivých vrstiev, najmä parozábrany. Prienik vzduchu do tepelne izolovanej vrstvy má za následok stratu tepelnoizolačných vlastností a vytvorenie kondenzačných zón na konštrukcii strešného plášťa.

Veľmi dôležité je správne napojenie detailov skladaných krytín najmä v úžľabiach a na hrebeňoch striech, voda z roztápajúceho sa snehu alebo voda a sneh transportovaná vetrom sa pri nesprávne realizovaných detailoch ľahko dostane cez nezaizolované miesto.

Navrhovanie striech v horských oblastiach

Strechy v horských oblastiach sú vystavené špecifickým podmienkam. Je to hlavne silné prúdenie vetra s extrémnymi hodnotami nárazového vetra, zaťaženie teplotnými šokmi medzi dňom a nocou, intenzívne slnečné žiarenie a najmä dažďové a snehové zrážky. Hlavne veľké množstvo roztápajúceho sa snehu môže krytinu zaťažiť hydrostatickým tlakom, ktorý krytiny z pálených škridiel nedokážu zvládnuť a strecha môže zatiecť. Z uvedeného dôvodu sa škridlové krytiny od 800 m nad morom nemajú používať a u ostatných krytín sa od 600 m nad morom sklon musí zvýšiť o 5°. Jednoznačne vhodnými sa javia krytiny zo šindľov a skladaných plechov. Pričom pri exponovaných objektoch, ako sú vysokohorské chaty, je optimálna krytina zo skladaných plechov. Tvar strechy by mal zabezpečiť čo najlepšie odvedenie dažďových zrážok a snehu zo strechy, preto v horskom prostredí prevažujú šikmé strechy. Krytiny strechy v horských oblastiach by mali byť chránené pred vetrom zvýšením štítových stien oproti uloženej krytine. V alpských oblastiach možno vidieť pôvodné domy, ktoré majú krytinu zabezpečenú veľkými plochými kameňmi.

Ak nechcete, aby vám strecha spadla na hlavu, zohľadnite všetky faktory pri jej návrhu, použite certifikovaný materiál a v neposlednom rade aj overené postupy pri realizácii. Iba tak môžete dosiahnuť požadovaný efekt a tešiť sa z kvalitnej strechy nad hlavou.

Ing. Peter Mesároš foto: autor, archív redakcie 

zdroj: Dom a Bývanie 

Páčil sa vám článok?

áno: 192     nie: 206

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby