preskočiť na hlavný obsah

Strecha a krytina v symbióze

strecha

Návrh strešnej konštrukcie vychádza predovšetkým z architektonického zámeru, t.j. rozhoduje tvar. Aj keď v ostatnom čase dávali stavitelia rodinných domov prednosť šikmým strechám, alebo nízkym strechám typu bungalov, nastáva dnes renesancia plochých konštrukcií. Dôvodom je nielen moderná architektúra, ale aj snaha o návrh najvýhodnejšieho tvaru domu vzhľadom na úsporu energie.

Praktickou úlohou strešnej konštrukcie je predovšetkým ochrániť objekt pred poveternostnými vplyvmi – dažďom, snehom, vetrom, mrazom, atď. Okrem toho musí odolávať mechanickému zaťaženiu a zodpovedať protipožiarnym predpisom. Ďalším kritériom kvality je skutočnosť, aby v strešnej konštrukcii alebo na jej vnútornom povrchu nedochádzalo k nežiaducej kondenzácii vodných pár a aby strecha dosahovala dostatočný tepelný odpor, zodpovedajúci potrebnej úspore energie na vykurovanie.

Tvar

Podľa tvaru zadeľujeme strechy najčastejšie do dvoch kategórií: ploché (sklon max. do 10o) a šikmé (skon väčší ako 10o). Najmä v podhorskej výstavbe zvykneme hovoriť aj o strechách strmých, ktoré majú sklon väčší ako 45o, a osobitnú kategóriu tvoria strechy zakrivených tvarov, ktoré dnes aj pri výstavbe rodinných domov nachádzajú svoje uplatnenie.

Konštrukciu strechy tvorí nosná časť a strešný plášť. Strecha je veľmi dôležitá časť stavebného objektu, pretože od jej kvalitného návrhu a vyhotovenia závisí životnosť celej stavby. Konštrukčné riešenie nosnej časti strechy určuje celkový konštrukčný systém objektu a, samozrejme, materiál, z ktorého je zhotovená. Nosný systém môže byť z dreva (krovy, nosníky, väzníky), železobetónu (najčastejšie ploché strechy, ale aj väzníky) alebo ocele (pre rodinné domy menej používaný materiál).

Ploché strechy

Konštrukcia plochej strechy sa skladá z viacerých vrstiev. Predovšetkým ide o nosnú časť a ďalšie vrstvy – tepelnoizolačnú, vodoizolačnú, paronepriepustnú, atď., podľa projektantom navrhnutej skladby.

Nosnou časťou plochej strechy môže byť stropná konštrukcia nad najvyšším podlažím alebo samostatný nosný systém. Železobetónová nosná stropná doska sa dnes na rodinné domy používa menej (nevyhnutnosť postaviť debnenie, mokrý proces a závislosť od počasia, atď.). Pri individuálnej výstavbe sa s výhodou používajú stropy zo systému, z ktorého sú postavené obvodové i vnútorné nosné steny, napríklad, ak sú zvislé nosné konštrukcie z ľahkého betónu, strop býva väčšinou navrhnutý z dielcov z ľahkého staviva; ak sú nosné steny postavené z keramických materiálov, väčšinou sa aj stropy zhotovia z keramických nosníkov a tvaroviek. V prípade rekonštrukcií alebo ekologických drevených stavieb sa môžeme stretnúť aj s plochou strechou, ktorá má nosnú časť z drevených trámov.

Parotesná zábrana

Úlohou tejto vrstvy je zabrániť kondenzácii vodných pár v tepelnoizolačnej vrstve. Kondenzát totiž spôsobuje zmenšenie účinnosti (zníženie vypočítaného tepelného odporu) tepelnej izolácie a pri dlhodobom pôsobení aj jej znehodnotenie. Parotesná izolácia sa preto ukladá na podkladovú vrstvu (má byť dostatočne rovná) a pod tepelnoizolačnú vrstvu.

Parotesnou zábranou môže byť polyetylénová fólia, kompaktná kovová vrstva, asfaltované sklené tkaniny alebo izolačné pásy s hliníkovou vrstvou na povrchu. Účinnosť parotesnej vrstvy sa dá zvýšiť odvetrávaním konštrukcie sústavou kanálikov v spodnej časti tepelnej izolácie. Kanáliky sa dajú vytvoriť vložením dutinových poréznych materiálov. Na záveternej strane objektu sú na fasáde odvetrávacie otvory, ktoré sú proti hmyzu a vtáctvu chránené mriežkou.

Tepelná izolácia

Návrh tepelnej izolácie súvisí s dodržaním normou predpísaného tepelného odporu konštrukcie strechy pri novostavbách alebo rekonštrukciách. Čím kvalitnejšia tepelná izolácia, tým väčší tepelný odpor, a tým nižšie tepelné straty (v letných mesiacoch tepelné zisky) cez strešný plášť. Návrh hrúbky tepelnej izolácie je teda ovplyvnený aj objemovou hmotnosťou resp. tepelnou vodivosťou nosnej časti strechy. Výsledný tepelnotechnický odpor strešnej konštrukcie by mal byť pre novostavby väčší ako 4,9 m2K/W a pre rekonštrukcie 3,2 m2K/W.

Ako tepelná izolácia plochej strechy sa dnes najčastejšie používa polystyrén alebo minerálna vlna. Aj plochá strecha by optimálne mala mať spád, a to viac ako 3o a do 10o. Tepelná izolácia môže tento spád vytvárať, napríklad použitím klinových tvarov izolačných dosiek.

Hydroizolácia

Pri plochej streche tvorí veľmi dôležitú, ale aj dosť problémovú vrstvu v skladbe. Ide zvyčajne o vrchnú vrstvu konštrukcie, ktorá je veľmi namáhaná teplotným výkyvom (vysoké teploty v letnom období a mínusové v zime). Jej úlohou je chrániť celú konštrukciu strechy pred vniknutím vlhkosti a vody z dažďa a snehu, a preto sa na jej perfektné vyhotovenie kladie vysoký dôraz. Kvalita závisí nielen od kvality materiálu, ale aj kvality zhotovenia a dodržiavania predpísaných technologických postupov.

Vodotesná vrstva môže byť zhotovená ako súvislá bezškárová vrstva z bituménových materiálov, ďalej z izolačných asfaltovaných pásov spevnených textilnými vložkami alebo sklenými mriežkami, ktoré sa pripevnia k podkladu, prípadne z hliníkovej fólie.

Asfaltované pásy mávajú označenie A, R alebo S. Na povrchu sú tieto pásy chránené minerálnym alebo keramickým posypom, prípadne hladkou alebo profilovanou kovovou fóliou (ochrana proti UV žiareniu a agresívnym vplyvom prostredia). Posyp musí byť hydrofobizovaný (t.j. vodoodpudivý), aby nezamŕzal, pretože po jeho znehodnotení by izolácia automaticky degradovala. Rôzne ochranné a reflexné nátery, ktoré sa v minulosti používali, sú už na ústupe a uplatňujú sa len pri udržiavaní jestvujúcich izolácií nechránených posypom.

Ďalšou možnosťou je vytvorenie vodoizolačnej vrstvy fóliovými pásmi z termoplastov alebo elastomérov, prípadne termoplastických elastomérov. Výhodou týchto fólií je, že majú menšiu hrúbku, nižšiu hmotnosť a dajú sa aplikovať v jednej vrstve. Majú vyššiu prieťažnosť, presahy sa spájajú bez plameňa – teplovzdušným zváraním. Fóliové pásy sa dajú použiť pre akékoľvek sklony striech, nepotrebujú údržbu a výhodou je aj rôznofarebný sortiment. Niektoré fólie však vykazujú zmršťovanie až o 1 % alebo sa neznášajú s asfaltom (mäkčené PVC) a s polystyrénom, preto je nutné vkladať do systému pomocné separačné alebo doplnkové vrstvy. Nakoľko ide o jednovrstvovú izoláciu, jej zhotovenie vyžaduje dokonalosť technologického postupu.

Pretože sklon plochej strechy je do 10 o, môžeme použiť ako hydroizolačnú vrstvu aj plechovú krytinu z hladkého alebo vlnitého plechu s rôznou povrchovou úpravou.

Riešenie detailov

Ukončenie plochej strechy na strane atiky je veľmi dôležitý detail. Izolácia má byť vytiahnutá minimálne 10 cm nad plochu strechy a voda sa nesmie dostať za utesnenie. Z toho potom vyplýva aj potrebná výška atiky 25 až 30 cm a vytvorenie izolačnej vane. Zloženie vodotesnej vrstvy ovplyvňuje aj to, či je strecha pochôdzna alebo nepochôdzna. V závislosti od celkovej plochy strechy sa do konštrukcie vkladajú strešné vpusty, v okolí ktorých sa pri malých sklonoch spád zväčšuje, aby sa urýchlil odtok vody zo strechy. Ak ide o „zelenú“ strechu, treba pod vegetačnú vrstvu zhotoviť filtračnú a drenážnu vrstvu.

Pri pochôdznej streche ukladáme dlaždice na drenážnu vrstvu z kameniva jednej frakcie. Drenážna vrstva sa nachádza hneď nad vodoizolačnou vrstvou. Druhou možnosťou je alternatíva bez použitia drenážnej vrstvy – ukladať dlaždice na plastové terče položené na vodoizolačnej vrstve.

Poruchy

Skladba plochej strechy je náročná na kvalitu materiálov, ale aj technológiu zhotovenia. Pretože kvalita jednotlivých vrstiev sa po ich zabudovaní už nedá skontrolovať, je nutné pri realizácii strechy postupovať presne podľa návrhu v projekte a technologických predpisov. V minulosti často dochádzalo k trvalým a ťažko odstrániteľným poruchám, ktoré mali veľmi negatívny vplyv na celú stavbu. Spolupôsobenie betónu, malty a bitúmenovej vrstvy, resp. ich vzájomné zlepenie pri odlišnej teplotnej rozťažnosti spôsobovalo veľké škody. Izolácia sa odtrhla od podkladu a vytvárala „pľuzgiere“ alebo trhliny, cez ktoré sa dažďová voda dostávala do podkladných vrstiev alebo až do tepelnej izolácie. Oprava sa zvyčajne riešila vytvorením ďalšej vrstvy hydroizolácie, čo zvyšovalo zaťaženie nosnej časti strešnej konštrukcie. Nie sú ojedinelé prípady, keď sa takáto strecha, napr. v zimnom období zrútila. Eliminácia problému vyplývajúceho z rôznej rozťažnosti jednotlivých materiálov sa dnes rieši vkladaním separačných a doplnkových vrstiev.

Nakoľko najdôležitejšia funkcia strechy je ochrana pred zrážkami, porucha vodonepriepustnej vrstvy je najzávažnejšia. Nevýhoda vyhodnocovania príčin poškodenia plochých striech je fakt, že poruchy sa zväčša prejavia na iných miestach, ako boli spôsobené. Zatekanie strechy sa objaví vo vzdialenosti niekoľkých metrov a príčina sa potom hľadá veľmi ťažko.

Šikmé strechy

Nosnú časť šikmej alebo strmej strechy tvorí krov alebo väzníková konštrukcia. V minulosti sa najviac používali tesársky viazané krovy väznicovej sústavy, ktoré sa výlučne zhotovovali z dreva. Väzníky môžu byť z dreva, ocele alebo aj zo železobetónu (pri rodinných domoch sa oceľ či betón používa veľmi zriedka). Napriek náročnosti na zhotovenie sa drevené krovy stále navrhujú. Riešia sa nimi nielen strechy novostavieb, ale aj nadstavby plochých striech pri rekonštrukciách. Výhodou týchto konštrukcií je možnosť návrhu striech rôznych sklonov a tvarov – sedlových, pultových, valbových, polovalbových, manzardových, stanových.

Pri výbere správneho riešenia je dôležité určiť, či majú strechy odkvapy v jednej úrovni a či majú mať strešné roviny rovnaký spád. Konštrukčné prvky krovu tvoria stĺpiky, väzné trámy, krokvy, pomúrnice, väznice, klieštiny, pásiky a vzpery. Veľkosť prierezu týchto prvkov sa navrhuje výpočtom. Iba latovanie, na ktoré sa ukladá krytina, je tabuľkovou hodnotou. Veľkosť prierezu a hustota závisí od teplotnej oblasti, v ktorej sa budova nachádza, ako aj od veľkosti plochy, sklonu strechy a druhu krytiny.

 Okrem tesársky viazaných krovov sa v dnešnej dobe používajú aj úsporné drevené hambálkové sústavy, ktoré sú výhodné najmä pri obytnom podkroví, pretože poskytujú voľný priestor. Ide o ľahkú konštrukciu, ktorá sa navrhuje do rozpätia 12 m. Krov hambálkovej sústavy býva bez stropnice, dôležité je preto dokonalé zakotvenie krokiev a pomúrnice do stropu alebo venca nadmurovky. Ešte väčšia úspora dreva sa dá dosiahnuť pri použití drevených lepených krovov (oproti tesársky viazaným až 40 %).

Krov musí byť tuhý a dobre zakotvený do nosných častí objektu. Geometrický tvar strechy, jej výška a sklony strešných plôch vyplývajú z tvaru a veľkosti pôdorysu i z celkového vzhľadu objektu.

V poslednej dobe sú aj v našich zemepisných šírkach populárne tzv. bungalovy, ktoré majú nižšie výšky striech bez využitia podstrešných priestorov. Tieto šikmé strechy s miernym sklonom sa navrhujú na jedno- i viacpodlažné objekty.

Tepelná izolácia

Podľa využitia priestoru pod strechou sa rozlišujú strechy s podkrovím a strechy s podstreším. Pri strechách s podstreším musíme tepelne izolovať budovu nad posledným stropom, pri obytných podkroviach je izolácia pod krytinou strechy, t.j. izoluje sa celé podkrovie. Nové šikmé strechy sa dnes zvyčajne nenavrhujú ako jednoplášťové, ale v rámci plášťa sa vytvorí jedna alebo dve vzduchové medzery na odvetranie (dvojplášťové alebo trojplášťové strechy). Prvá vzduchová medzera je navrhnutá medzi strešnou krytinou a poistnou hydroizoláciou nad tepelnou izoláciou a druhá môže byť tesne pod poistnou hydroizolačnou vrstvou, ktorú tvorí fólia.

Tepelná izolácia patrí spolu s krytinou k najdôležitejším častiam strešného plášťa. Používa sa najčastejšie minerálna vlna, ale môže sa vytvoriť aj zo sklenej vaty alebo extrudovaného polystyrénu. Pri nevyužívanom podkroví sa s úspechom aplikuje izolácia v podobe fúkanej celulózy. Izolačná vrstva obytného podkrovia môže byť umiestnená nad krokvy, medzi a pod krokvy alebo len pod krokvy. Každé riešenie má svoje špecifiká.

Nevýhodou umiestnenia izolácie nad krokvy je zložité prenášanie zaťaženia od krytiny, zložitejšie klampiarske doplnky a pri použití tuhej tepelnej izolácie nedostatočná akustická pohoda v interiéri. Hlavnou výhodou je, že celá nosná konštrukcia je v chránenej oblasti. Priznané drevené nosné prvky bývajú príjemným oživením interiéru podkrovia. Najpoužívanejší variant je umiestnenie tepelnej izolácie medzi a pod krokvy. Eliminujú sa tak tepelné mosty vytvárané krokvami a prípadné nerovnosti nosnej konštrukcie krovu sa schovajú do tepelnoizolačnej vrstvy. Nezanedbateľná je okrem tepelnoizolačnej aj akustická pohoda v interiéri.

Izolácie proti vlhkosti

V skladbe šikmej strechy sa navrhuje aj poistná hydroizolácia. Jej úlohou je (napr. pri nafúkaní snehu pod škridlovú krytinu) zabrániť prestupu vody do tepelnej izolácie. Pripevňuje sa kontralatami a môže sa dotýkať tepelnej izolácie alebo prevísať medzi krokvami, ak je kontakt tepelnej izolácie s poistnou hydroizoláciou nežiaduci. Väčšinou sa zhotovuje z paronepriepustnej alebo paropriepustnej fólie (difúzne otvorený systém).

Paronepriepustná fólia uzatvára tepelnoizolačnú vrstvu odspodu a pôsobí ako parozábrana. Nedovolí vlhkosti prenikať z interiéru do tepelnej izolácie. Aby parotesná vrstva dokázala plniť túto úlohu, musia byť aj spoje fólie vzduchotesné. Najlepším materiálom je hliníková fólia spájaná hliníkovou samolepiacou páskou, pretože tento materiál nielenže neprepustí paru, ale zároveň pôsobí aj ako reflexná vrstva – odráža teplo naspäť do interiéru. Pri paropriepustnej izolácii by nad fóliou mala byť ventilačná alebo odvetraná vrstva.

Podhľad pod strešnou konštrukciou by mal vyhovovať aj protipožiarnej odolnosti. Ak chceme ako obkladový materiál použiť drevo (napr. tatranský profil), pod ním by sa mal na latovaní alebo záchytnej konštrukcii umiestniť podhľad zo sadrokartónu s protipožiarnou odolnosťou. Ak chceme priestory s omietnutým povrchom, sadrokartón len vystierkujeme a vymaľujeme.

Debnenie a latovanie

Latovanie tvorí podkladnú konštrukciu pod skladanú krytinu. Rozstupy lát a rozmery prierezu určuje výrobca krytiny v závislosti od sklonu strešnej plochy a od druhu použitej krytiny. V ojedinelých prípadoch, ak použijeme ako tepelnú izoláciu extrudovaný tvarovaný polystyrén s výstupkami na zachytenie škridiel, latovanie nerobíme. Latovanie sa pribíja kolmo na kontralaty do krokiev.

Debnenie sa nazýva aj plný záklop, ktorý je zhotovený z dosiek ukotvených klincami. Tvorí podklad pod celistvú krytinu alebo pod skladané krytiny pri nízkych sklonoch strešnej plochy, ak to určí výrobca.

Kontralaty sú laty rovnobežné s krokvami, umiestnené na ich hornej ploche a pripevnené klincovaním. Prierezy kontralát závisia od teplotnej oblasti, v ktorej sa stavba nachádza, od veľkosti strešnej plochy (dĺžky krokiev) a druhu krytiny. Odporúča ich výrobca krytiny. Funkciou kontralát je vytvorenie odvetrávanej vzduchovej medzery pod strešnou krytinou.

Druhy krytín

Krytina spolu s doplnkami chráni šikmú strechu pred nepriaznivými účinkami poveternosti. Jej základnou funkciou je teda ochrana pred dažďom a snehom, čiže krytinu chápeme ako hydroizolačnú vrstvu.

Krytiny šikmých striech môžu byť skladané alebo povlakové – celistvé. Výber vhodnej krytiny závisí od nadmorskej výšky, čistoty ovzdušia, sklonu strešných rovín, konštrukčného riešenia strechy a v neposlednom rade od architektonických požiadaviek vzhľadom na typ stavby.

Okrem vodonepriepustnosti má mať krytina aj odolnosť proti agresívnym poveternostným vplyvom, ďalej dostatočnú životnosť a požiarnu odolnosť. Pretože strecha a najmä viditeľná krytina architektonicky dotvára objekt, má mať aj príjemný vzhľad. Podľa stupňa horľavosti rozoznávame krytiny nehorľavé (stupeň A), neľahko horľavé (stupeň B) a horľavé (C1 ťažko horľavé, C2 stredne horľavé a C3 ľahko horľavé).

Skladané krytiny sa dajú použiť od určitého sklonu strechy, ktorý presne zadáva ich výrobca. Na menšie sklony šikmých striech sa používajú plechové a povlakové krytiny. Podľa druhu materiálu poznáme krytiny z betónových či keramických škridiel, z prírodnej bridlice, z vláknitocementových dosiek, šablón a vlnoviek, z asfaltových šindľov, ďalej plechové hladké a vlnité, z plastov a potom povlakové z asfaltových pásov a z fólií.

Medzi staré druhy krytín patria slamené a doskové či šindľové krytiny z dreva. Doteraz sa používali len pri rekonštrukciách objektov v skanzenoch a v ľudovej architektúre, ale v súčasnosti práve tieto druhy krytín zaznamenávajú boom, najmä zásluhou priaznivcov tzv. zelenej alebo prírodnej architektúry.

Vegetačná strecha

Aj keď sa ploché vegetačné strechy so správne navrhnutými a zhotovenými vrstvami, ale predovšetkým jednotlivými detailmi už osvedčili, použitie vegetačnej šikmej strechy ešte stále so sebou nesie veľké riziká. V chladnejších klimatických podmienkach sa využíva tepelnoizolačná a tepelnoakumulačná vlastnosť týchto striech, v teplejších zasa naopak, slúži ako ochrana proti nadmernej teplotnej záťaži. Samozrejme, celá konštrukcia strechy musí byť navrhnutá na zväčšené zaťaženie od hmoty súvrstvia potrebného na rast vegetácie a na dostatočné uchytenie vyrastenej vegetácie. Ďalším problémom u šikmých vegetačných striech je potreba prístupnosti a bezpečnej pochôdznosti tejto strechy kvôli údržbe.

Tvarovky

Pri skladaných krytinách sa v súčasnosti detaily riešia komplexne – priamo u výrobcov, a to prostredníctvom strešných systémov. Okrem základnej krytiny sem zahŕňame aj doplnkové tvarovky a výrobky, ktoré môžu nahrádzať napr. klampiarske konštrukcie a ktoré zabezpečujú aj iné doplnkové funkcie strechy. Použitie celého strešného systému zjednodušuje vyhotovenie strechy a zaručuje jej bezproblémovú funkciu. Jednotliví výrobcovia už v rámci strešnej krytiny navrhnú aj druh poistnej hydroizolácie, ďalej prestupové tvarovky pre potrubia TZB, tvarovky na vetranie kanalizácie, či zabudovanie odvetrávacích škridiel a tvaroviek.

Súčasťou dodávky strešnej krytiny sú teda aj vetracie tvarovky a pásy pod hrebenáče, tvarovky v nárožiach a pri odkvape, ochranné mriežky, lemovacie tvarovky komínov, štítov a stien, zachytávače snehu, hydroizolačné pásy úžľabia, presvetľovacie tvarovky alebo strešné okná, stúpacie plošiny vrátane držiakov, dokonca aj odvodňovacie a bleskozvodné systémy.

Súčasťou strešnej konštrukcie sú aj klampiarske konštrukcie a práce, strešné okná, komíny, vikiere, výlezy na strechu či bleskozvody. Pri všetkých týchto prvkoch je veľmi dôležité správne riešenie detailov. Výhodou komplexných strešných systémov je spracovanie konkrétnych detailov samotným výrobcom. Konštrukcia ako celok a nielen skladba strešného plášťa rozhoduje o kvalite jednej z najdôležitejších častí objektu, a tým aj o životnosti celej stavby.

(mez)
Snímky: archív redakcie

zdroj: Stavajte a bývajte s nami

Páčil sa vám článok?

áno: 190     nie: 208

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby