preskočiť na hlavný obsah

Staviame rodinný dom

stavba

Správny výber konštrukčného systému je prvým predpokladom, aby objekt mohol slúžiť bez problémov nielen počas svojej životnosti, ale oveľa dlhšie. Pre slovenských stavebníkov je totiž typické, že rodinný dom sa stavia aj pre ďalšie generácie potomkov. Odhliadnuc od toho, či je táto filozofia správna (to, čo vyhovovalo rodičom, nevyhovuje deťom a už vôbec nie vnúčatám), konkrétny výber konštrukčného systému znamená zvažovanie a porovnávanie výhod či nevýhod pre navrhnutú stavbu a danú lokalitu aj vzhľadom na životnosť stavby.

S istotou môžeme konštatovať, že žiaden optimálny systém, ktorý by bol vhodný pre akýkoľvek druh stavby, neexistuje. Výber finálneho riešenia je aj pre odborníka kompromisom všetkých plusov a mínusov. V súčasnosti sme svedkami snahy o úsporu energií vo všetkých odvetviach, ale obzvlášť v stavebníctve. Z tohto pohľadu sa mnohí stavebníci rozhodujú pre výstavbu nízkoenergetických až pasívnych domov. Pri kúpe projektu z katalógu, v ktorom sú uvedené tri varianty konštrukčného systému, však vznikne problém, pre ktorý z nich sa rozhodnúť.

Kritériá výberu

Pod pojmom konštrukčný systém rodinného domu chápeme celú hrubú stavbu, do ktorej okrem základových konštrukcií patria steny, stropy, nosná konštrukcia strechy, prípadne nenosné vertikálne konštrukcie – priečky. Prvým kritériom pri rozhodovaní o konštrukčnom systéme je výber medzi klasickým a montovaným systémom. Oba majú svoje technické i finančné výhody, ale aj nevýhody.

Pre montované stavby je charakteristická rýchlosť výstavby na úkor originálnosti riešenia, čo je prednosťou murovaných stavieb. Výhodou masívnych konštrukcií je ich dlhšia životnosť oproti montovaným stavbám, spravidla 80 až 100 rokov, výborné akumulačné schopnosti (výhody v zime – udržia teplo i lete – nižšie náklady na chladenie).

Nevýhodou je dĺžka výstavby vzhľadom na vyššiu prácnosť a mokré procesy (čo tiež predstavuje veľký podiel vlhkosti viazanej v murive) a závislosť výstavby od počasia. Akumulačná schopnosť muriva má za následok potrebu dlhšieho času na vykúrenie stavby a väčšia hrúbka stien zasa uberá z úžitkovej plochy stavby.

Prefabrikácia dielov pri montovaných stavbách skracuje čas výstavby, pričom prevažujú suché procesy. Nižšie akumulačné schopnosti stien umožňujú rýchly nábeh teploty pri vykurovaní a menšie hrúbky stien zväčšujú úžitkovú plochu domu.

Nevýhodou montovaných systémov sú horšie akustické vlastnosti stien. Nízka objemová hmotnosť konštrukcie má za následok nižšiu akumuláciu tepla a rýchle vychladnutie interiéru v zime, v lete zase značný vzostup vnútornej teploty, a tým zvýšené nároky na chladenie. Pri výstavbe nízkoenergetických či pasívnych domov majú montované stavby problém so vzduchotesnosťou a riešenie detailov obzvlášť v stykoch vodorovných a zvislých konštrukcií je náročnejšie.

Hrubá stavba

Nosné steny a priečky rodinného domu patria do kategórie hrubej stavby, pričom obvodové steny, okrem nosnej funkcie, slúžia aj na oddelenie interiéru od exteriéru. Okrem toho musí obvodová stena plniť ďalšie požiadavky, a to estetické, tepelnotechnické, akustické, svetelnotechnické, protipožiarne, atď.

Obvodové a vnútorné nosné steny sú primárne súčasťou nosného systému domu. Návrh konštrukčnej sústavy vychádza z architektonicko-typologického návrhu architekta a závisí aj od zaťaženia pôsobiaceho na danú sústavu. Projekt nosného konštrukčného systému stavby rodinného domu treba zveriť do rúk projektantastatika. Pri návrhu sa musí zohľadniť bezpečnosť, použiteľnosť, trvanlivosť a zároveň hospodárnosť konštrukčného systému ako celku.
Každá tvarovka má svoju pevnostnú charakteristiku uvedenú v prospekte (pevnosť v tlaku v MPa) a spolu s pevnostnou charakteristikou malty určuje pevnosť samotného muriva. Odborník v návrhu porovnáva príslušnú pevnosť so zaťažením vyplývajúcim z rozponu nosných stien a druhu montovaného stropu alebo železobetónovej dosky.

Tepelnotechnické vlastnosti

Výber materiálov pre samotnú realizáciu konštrukčného systému rodinného domu je do značnej miery podmienený aj tepelno-technickými požiadavkami. Práve pri výstavbe energeticky úsporných domov sú tieto vlastnosti dôležité. Zvyčajne nestačí iba realizácia kontaktného zatepľovacieho systému, ale problém treba riešiť komplexne – t.j. okrem kvalitného obalového plášťa budovy bez tepelných mostov, určiť aj správnu polohu domu na pozemku vzhľadom na svetové strany ako aj orientáciu, veľkosť a kvalitu transparentných výplňových konštrukcií spolu so správnou voľbou vykurovacieho systému.

Pri návrhu treba z hľadiska teplotechniky predovšetkým dodržať normou záväzné alebo odporúčané požiadavky, ktoré zabezpečia dosiahnutie požadovaného tepelného komfortu vnútorného prostredia pri limitovanej spotrebe energie a elimináciu alebo zníženie kondenzácie vodných pár v stavebných konštrukciách na prípustnú mieru.

Základnou charakteristikou je tepelný odpor obvodových stien R (m2.K.W-1). Počíta sa ako súčet podielov hrúbky každej vrstvy obvodovej konštrukcie d (m), vrátane omietok, a súčiniteľa tepelnej vodivosti l (W.m-1.K-1). Hodnotu R nájdeme v  katalógoch pri každej tvarovke určenej na stavbu obvodových stien. Čím vyššiu hodnotu R výrobca uvádza, tým je väčší predpoklad vyhotovenia kvalitnejšej obvodovej konštrukcie po tepelnotechnickej stránke. Pozor na vyššie hodnoty R vo vysušenom stave, pretože na stavbe sú prakticky nereálne.

Normou odporúčaná hodnota R pre novostavby je 3,0 m2.K/W, avšak pre nízkoenergetické a pasívne domy je toto číslo príliš nízke. Konštrukcie obvodových stien musia byť navrhnuté na hodnoty min. R = 3,5 m2.K/W, respektíve R = 7,5 m2.K./W. Takéto hodnoty pri klasických stenách dosiahneme vrstvenou konštrukciou, vhodnou kombináciou nosnej konštrukcie s tepelnou izoláciou. Tepelnoizolačné malty a omietky pomôžu ešte zdvihnúť hodnotu tepelného odporu obvodovej steny, aj keď je na mieste otázka, či je zvýšenie adekvátne vynaloženým finančným prostriedkom.

Pri riešení teplotechnických vlastností musíme brať do úvahy celý obal stavby, t.j. bolo by zbytočné snažiť sa o vysoký tepelný odpor obvodových stien a použiť nekvalitné okná alebo nevhodnú skladbu strechy či podlahy v suteréne.

Akumulácia

Akumulačná schopnosť muriva je prepojená s objemovou hmotnosťou steny. Ľahké drevené konštrukcie nemajú akumulačné schopnosti. V takomto prípade musí byť akumulácia tepla vyriešená v iných konštrukciách, napríklad v podlahe alebo v priečkach. Optimálna obvodová stena klasického domu kumuluje v jednej konštrukčnej hrúbke tri základné funkcie – nosnú, tepelnoizolačnú a akumulačnú. Bežné riešenia obvodových stien môžu mať dobré vlastnosti z hľadiska nosnosti a tepelnoizolačných schopností, ale s nízkou akumuláciou tepla; alebo majú výborné akumulačné schopnosti, no  s nedostatočnými tepelnoizolačnými vlastnosťami, ktoré nespĺňajú kritériá pre nízkoenergetický či pasívny štandard.

Vertikálne systémy

Vertikálne nosné konštrukcie rodinných domov tvoria vnútorné a vonkajšie nosné steny. Pri ich stavbe možno použiť rôzne druhy výrobkov – od kusových stavív až po systémy uplatňujúce princíp strateného debnenia, ktoré využívajú vyššie pevnostné charakteristiky železobetónu.

Výrobky by mali tvoriť kompaktný stavebnicový systém pre hrubú stavbu domu, vrátane prekladov, vencoviek, priečok prípadne i montovaného stropného systému. Výrobcovia dnes ponúkajú ako jeho súčasť aj zodpovedajúce malty a omietkové zmesi. Kombinácia výrobkov rôznej materiálovej bázy je na stavbách prípustná iba vtedy, ak ich vhodne skombinuje projektant. Žiaľ, prax veľmi často dokazuje úplný opak.

Murovacie materiály

Poznáme ako tehliarske keramické výrobky, ľahké betónypórobetón, liaporbetón a debniace tvarovky. Keď hovoríme o tehlách pre obvodové a vnútorné nosné steny, máme spravidla na mysli tehlové tvárnice, respektíve bloky, ktoré rozmermi a tvarom ani zďaleka nepripomínajú klasickú tehlu. Trh na Slovensku ponúka výrobky od rôznych výrobcov pod značkami ako Porotherm, Poroblok, Heluz, Termobrik, Britterm, Mátratherm a iné. Každý z výrobcov vyrába tvarovky rôznych hrúbok, umožňujúce aplikáciu bežných alebo tepelnoizolačných omietok alebo použitie kontaktného zatepľovacieho systému. Optimálnu voľbu veľkosti tvárnice, hrúbky malty, prípadnú kombináciu s inými materiálmi navrhuje odborník – projektant.

Tehliarske výrobky sa vyrábajú vypaľovaním z prírodných surovín – hliny a ílu. Bloky sú niekoľkonásobne väčšie, čo umožnilo zlepšiť ich tepelnotechnické vlastnosti vytvorením zvislých vzduchových dutín a vyľahčením samotného tehliarskeho črepu množstvom jemných pórov. Póry vznikajú vo výrobe pri vypaľovaní a po vyhorení rôznych druhov ľahčív pridaných do suroviny.

Vyľahčenie tvarovky má síce za následok zníženie pevnosti v tlaku, ale pre stavbu rodinného domu je táto hodnota postačujúca. Úbytok hmotnosti priniesol aj pokles tepelnej akumulácie oproti ťažkým masívnym stenám, no vzťah medzi tepelným odporom a tepelnou akumuláciou možno hodnotiť ako vyvážený.

Spomínaná veľkosť blokov zvyšuje produktivitu práce pri výstavbe, znižuje spotrebu malty, náklady na dopravu na stavenisko i na transport na samotnej stavbe. Tehlový systém dosahuje dobrú stabilitu, zvukovú izoláciu i protipožiarnu odolnosť. Keramika sa pomerne rýchlo zbavuje vlhkosti, čo je predpoklad dlhodobo dobrých tepelnoizolačných vlastností muriva.

Presné murovanie

Osobitnú zmienku si zaslúži systém presného murovania, známy napríklad ako Porotherm Profi alebo Heluz s tvarovkami Supertherm Sti. Tieto systémy využívajú presné keramické tvarovky výšky 249 mm a miesto malty sa do ložnej škáry dáva lepidlo v tenkej vrstve – hrúbky 1 mm (resp. pena Dry fix v systéme Heluz). Výsledkom je murivo s vyšším tepelným odporom, lepšou pevnosťou v tlaku a s výraznou úsporou spojovacej malty. Je vhodné aj na výstavbu nízkoenergetických domov. Škoda však, že používanie týchto systémov ešte nie je v praxi také výrazné, pravdepodobne aj z finančných dôvodov.

Výrobky z ľahkých betónov

Tvárnice z  pórobetónov sa vyrábajú z kremičitého piesku (prípadne popolčeka), spojiva (vápno, cement) a prísad (sadrovec). Najznámejšou značkou na Slovensku sú biele tvarovky Ytong. Stavivá z ľahkých betónov majú dobré tepelnoizolačné a tepelnoakumulačné vlastnosti, sú ekologické, zvukovoizolačné, mrazuvzdorné a odolné voči požiaru. Steny zvyčajne netreba dodatočne zatepľovať, pretože milióny vzduchových dutiniek zabraňujú stratám energie pri vykurovaní. Ide o tvarovky, pri ktorých sa v porovnaní s keramikou, a to aj v menších hrúbkach, dosiahli vyššie hodnoty tepelného odporu (R = 3,05 m2.K.W-1 je hodnota tepelného odporu udávaná výrobcom pri 6 % hmotnostnej vlhkosti), zároveň však spĺňajú základnú požiadavku na pevnosť v tlaku – 2MPa.

Nové tvarovky Ytong Lambda s hrúbkou 375 mm majú tepelný odpor až 4,31 m2.K.W-1, čo je hodnota, ktorá vôbec nevyžaduje zateplenie. Akumulačná schopnosť v porovnaní s keramikou je všeobecne nižšia, súvisí to s nižšou objemovou hmotnosťou materiálu (cca 400 kg.m-3). Väčšia únosnosť tvaroviek P4-500 je daná vyššou objemovou hmotnosťou materiálu, z ktorého sú vyrobené. Hodnota tepelného odporu je však nižšia.

Výhoda pórobetónových tvaroviek je ich presnosť a nízka hmotnosť, čo ocenia najmä murári. Jednotlivé prvky sa dajú ľahko a presne rezať, a to aj ručnou vídiovou pílou priamo na stavbe, tvárnice sa tiež ľahko vŕtajú a frézujú.

Tvárnice z ľahkých betónov vyrobené z keramického granulátu, napr. liaporu s cementom a vodou, sú známe pod názvom Liatherm. Základnou surovinou je hlina, ktorá sa po úprave granuluje. Výsledkom procesu je keramická granula, ktorá v liaporbetóne plní funkciu kameniva. Táto betónová zmes má špecifickú vnútornú štruktúru, ktorá je základom tvaroviek murovacieho systému s výbornými tepelnoizolačnými, akustickými a protipožiarnymi vlastnosťami. Tvarovky sa osadzujú na zámok a malta sa spravidla nanáša do vodorovnej škáry. Pri hrúbke steny 365 mm zhotovenej z tvaroviek Liapor SL udáva výrobca pevnosť v tlaku 2 MPa a tepelný odpor R = 3,7 až 4,4 m2.K.W-1 v závislosti od použitej malty prípadne aplikácie tepelnoizolačnej omietky. Z hľadiska murovania ide o presné tvarovky.

Debniace tvarovky

Tam, kde nie sú tepelnoizolačné nároky na obvodové steny, môžeme využiť debniace murovacie betónové tvarovky. Používajú sa bežne na výstavbu suterénu v šírkach 25, 30 a 40 cm a spolu s monolitickým stropom vytvárajú tuhú škatuľovú konštrukciu spodnej stavby. Tvarovky sa murujú nasucho a je nutné ich podkladať drevenými klinmi, aby bola zabezpečená požadovaná vodorovnosť a presnosť murovania. Vyrábajú sa v rôznych výškach spravidla 22 až 25 cm, takže si ich môžeme aj výškovo veľmi presne rozmerať.

Hrúbka steny jednotlivej tvarovky je spravidla 4 cm. Voľný priestor dutej tvarovky sa po vymurovaní 3 radov zalieva betónom, ktorý predpisuje projektant. Pred betónovaním sa do tvaroviek ukladá výstuž, a to vertikálne i horizontálne, pričom sa viaže viazacím drôtom tak, aby vznikla sieť pri vnútornom i vonkajšom povrchu. Tento proces je značne prácny a pritom ešte treba klásť dôraz na vibrovanie zmesi v tvarovkách. Takto vznikne konštrukcia s veľmi dobrými pevnostnými parametrami a dobrou priľnavosťou omietky.

Tvarovky z betónu s organickým plnivom

Systém Durisol predstavuje kompletný systém pre nosnú konštrukciu rodinného domu. Plášť tvaroviek tvorí zmes na báze dreva a cementu a po vymurovaní štyroch radov a pokládke výstuže sa zalievajú betónovou zmesou. Tvarovky pre obvodové steny majú zo strany exteriéru polystyrénovú vložku hrúbky 50, 80 alebo 135 mm. Na základe údajov výrobcu môžeme dosiahnuť hodnotu tepelného odporu neomietnutej steny až 3,13 m2.K./W.

Základné pravidlo väzby spočíva v tom, aby druhý rad bol uložený tak, že tvarovka bude posunutá o polovicu dĺžky prvého radu. Sieť nosných stĺpikov z výplňového betónu bude plynulo prebiehať od jedného stropu po druhý. Betónová vrstva po zatuhnutí vytvorí masívnu stenu s naozaj výbornými zvukoizolačnými a tepelnoakumulačnými vlastnosťami.

Betónové jadro predstavuje najlepší materiál na akumuláciu tepla. Počas vykurovania sa betón zohreje a s odstupom času uvoľňuje teplo do miestnosti. Steny umožňujú aj difúziu vodnej pary. Systém ponúka primeraný sortiment doplnkových výrobkov vrátane rohových tvaroviek, špaliet a prekladov, dokonca i často žiadaný roletový preklad. Tvárnice po vytvrdnutí betónu zostávajú súčasťou zvislej konštrukcie steny. Nezanedbateľnou výhodou tohto mokrého procesu je suché murovanie s následnou zálievkou, ktorú je možné realizovať aj pri teplotách do – 5 oC.

Stratené debnenie

Velox systém nie je síce reprezentantom stien z klasických tvaroviek, ale je to po mnohých stránkach výhodný variant výstavby nosného systému rodinného domu. Vo svojej podstate ide o stratené debnenie z cementotrieskových dosiek hrúbky 35 mm, ktoré je pre obvodové steny doplnené o tepelný izolant z penového polystyrénu hr. 100 mm. Priamo na stavbe sa pomocou špeciálnych spôn spojí do systému a vytvorí sa debnenie, ktoré sa podľa projektu vystuží a zaleje betónom. Ťažké betónové jadro hr. 150 mm dáva stenám pevnosť a dobré akumulačné i zvukoizolačné vlastnosti. Výrobca udáva hodnotu tepelného odporu pre takúto sendvičovú konštrukciu R = 3,2 m2.K.W-1, resp. 4,39 až 6,82 m2.K.W-1 s aplikáciou dosky WS-EPS-plus.

Hlavnými výhodami systému Velox sú jednoduchosť a rýchlosť výstavby, čo sa premieta aj do finančnej oblasti.

Debniace tvarovky z expandovaného polystyrénu

Základným prvkom tohto systému sú stenové debniace tvarovky vyrobené z expandovaného polystyrénu – napríklad systémy Tatramat 2000 alebo ISORAST, ktorý využíva stavebné tvárnice z tvrdeného Neoporu.
Systém Tatramat 2000 má tvárnice hrúbky 250 mm, kde statickú funkciu plní betónové jadro s výstužou, ktorá sa do tvaroviek vkladá podľa kladačského plánu. Bežnou súčasťou systémov sú doplnkové prvky ako koncové, oblúkové, prekladové i vyrovnávajúce tvarovky. Nezanedbateľnou výhodou je možnosť výstavby pri nižších teplotách v zimnom období. Tvarovka a hydratačné teplo betónu zabránia zmrznutiu betónu a spravidla sa nevyžaduje následné náročné zimné ošetrovanie. V prípade systému Tatramat 2000 dosiahneme bez dodatočného zateplenia hodnotu R = 3,68 m2.K.W-1, pri následnom zateplení izolantom hrúbky 70 mm výrobca udáva hodnotu R = 6,42 m2.K.-1.

Systém ISORAST má do detailu prepracovaný kompletný stavebný program z moderného Neoporu, ktorého základ tvoria tvárnice hrúbky 180 až 430 mm, čomu zodpovedajú hodnoty R od 3,45 až 8,25 m2.K.W-1. Neopor predstavuje novú generáciu expandovaného polystyrénu s nižšou hodnotou súčiniteľa tepelnej vodivosti, čo znamená, že pri rovnakých hrúbkach získavame o 15 až 20 % lepšie tepelnoizolačné vlastnosti obvodovej steny. Steny tvárnice sú spojené neoporovými a oceľovými priečkami, železobetónové jadro spoľahlivo plní statickú funkciu. Steny sa následne povrchovo upravujú podľa želania architekta alebo investora primeranou technológiou.

Stavebný systém MEDMAX ponúka na výber klasické tvarovky MED z expandovaného polystyrénu rozmerov 1 200 x 250 x 250 mm s hrúbkou steny 50 mm, porovnateľné s vyššie uvedenými systémami. Druhá generácia systému MEDMAX predstavuje systém dvoch stenoviek dĺžky 1 200 mm, výšky 250 mm a s hrúbkou 50, 100, 150 alebo 200 mm. Ich kombináciou vzniká stena hrúbky 350, 400 alebo 450 mm. Stenové tvárnice z expandovaného polystyrénu alebo Neoporu sa jednoducho spájajú plastovými spojkami, spony umožňujú aplikovať rôzne kombinácie a hrúbky stien od 250 do 450 mm, čo dovoľuje dosiahnuť tepelný odpor až do hodnoty R = 10,3 m2.K.W-1.

Prefabrikované systémy

Silikátové prefabrikované systémy majú svoje miesto aj v konštrukčných sústavách rodinných domov. Okrem dobrých fyzikálnych vlastností je ich výhodou rýchlosť výstavby. Je na škodu, že sa u nás na stavebnom trhu presadzujú pomalšie v porovnaní napríklad s naším západným susedom.

Ako príklad konštrukčného systému panelového typu možno spomenúť systém HIPS, ktorého základným prvkom je stenový panel OPS 300. Pozostáva z polystyrénového jadra hr. 200 mm a drevocementových dosiek Krupinit hrúbky 50 mm. Takáto doska kumuluje niekoľko funkcií, okrem iného chráni panel pred mechanickým poškodením, vytvára podklad pre omietkový systém alebo prispieva k zlepšeniu akustických parametrov. Nosná časť – rám panelu je na báze dreva. Základný rozmer panelu je 500 x 300 x 2750 mm. Výrobca udáva hodnotu tepelného odporu R = 6,3 m2.K.W-1.

Systémy z dreva

Výstavba drevených domov sa realizuje viacerými spôsobmi: Ako drevená rámová konštrukcia, stenová konštrukcia z priestorových tvaroviek alebo prefabrikovaná stenová konštrukcia z celostenových dielcov na báze lepeného dreva.

Vo všeobecnosti ide o vrstvené konštrukcie zložené z viacerých materiálov, ktoré sú v skladbe zoradené tak, aby tvorili difúzne otvorený alebo difúzne uzavretý konštrukčný systém. Vytvorená montovaná konštrukcia obsahuje množstvo stykov. Dôležité je dosiahnuť vzduchotesnosť, čo sa dosiahne fóliami. V koncepcii difúzne uzatvorenej konštrukcie aplikujeme parozábranu na vnútornej strane a pri difúzne otvorenej koncepcii sa na vnútornej strane aplikuje parobrzda a na vonkajšej strane difúzne otvorená poistná hydroizolácia, napríklad pod odvetranou vzduchovou vrstvou dreveného obkladu.

Druhy drevených konštrukcií

Masívny drevený skelet je konštrukčne náročný. Jeho prednosťou môže byť priznanie esteticky upravenej konštrukcie v interiéri, pričom obvodová stena sa rieši ako samonosná za ním. Pri zabudovaní mohutnejších drevených stĺpov dovnútra steny zvyčajne hrozí vytvorenie tepelného mosta a kondenzácia vlhkosti, preto takéto riešenie musí byť overené zo stavebnofyzikálneho hľadiska. Steny sa navrhujú z dosiek (vonkajšie a vnútorné opláštenie), medzi ktorými je tepelná izolácia.

Stĺpikové konštrukcie na výstavbu drevených rodinných domov sa používajú najmä v Amerike. Štíhle drevené stĺpiky sú v stene rozmiestnené pomerne husto (po 60 cm) a pevne sú spojené s opláštením. V našich podmienkach používame väčšie hrúbky stĺpikov, pričom obmedzenie vzniku tepelného mosta sa rieši použitím I-nosníkov alebo stĺpikov v tvare „rebríka“.

Vnútorné opláštenie steny z OSB dosiek má vlastnú únosnosť a po prelepení jednotlivých stykov dosiek pôsobí ako parobrzda. Tieto steny je výhodné navrhovať ako difúzne otvorené (s možnosťou odparenia vlhkosti do exteriéru), preto sa vonkajší plášť zhotoví z mäkkých či stredne hustých drevovláknitých dosiek a paropriepustnej omietky alebo odvetrávaného obkladu.

Často používané konštrukcie z masívnych stĺpikov, s vonkajším aj vnútorným plášťom z OSB, parozábranou na vnútornej strane a kontaktným zateplením z penového polystyrénu na vonkajšej strane sú síce ekonomicky výhodné, ale prinášajú riziko zavlhnutia steny pri porušení parozábrany. Pri týchto systémoch je výhodné zriadiť na vnútornej strane inštalačnú predstenu, aby sme inštalačnými rozvodmi nenarušili rovinu neprievzdušnosti a parotesnosti. Požiarnu bezpečnosť obvykle zaisťujeme sadrokartónovým obkladom, rovnako však poslúži hrubá hlinená omietka či tehlová obmurovka.

Steny stĺpikovej konštrukcie sa môžu zhotovovať priamo na stavbe, ale často sa tu uplatňuje prefabrikácia. Stenové panely sa zmontujú v hale a samotná výstavba domu je potom otázkou niekoľkých dní. Vonkajšie opláštenie nemusí byť súčasťou prefabrikátov, zjednoduší to montáž stien a kvalita realizácie tepelných izolácií sa dá na stavbe ľahko skontrolovať.

Drevené stenové konštrukcie môžu byť v tradičnom vyhotovení ako zrubové, no modernejšie riešenie využíva drevené steny vytvorené z niekoľkých vrstiev navzájom spojených dosiek.

Dom sa poskladá a zvonku obloží potrebnou vrstvou tepelnej izolácie. Na trhu sú aj špeciálne drážkované stenové panely, ktoré zjednodušujú montáž inštalácií do steny. Ďalším typom sú „murované“ steny z dutých drevených tvaroviek vyplnených izoláciou – sú originálnym riešením, oproti konvenčným dreveným konštrukciám však majú menšiu tuhosť a množstvo škár vyžaduje použitie fóliovej parozábrany či parobrzdy.

Panely s izolačným jadrom sú trochu neobvyklým riešením. Stenu tvorí izolácia (pur-pena či penový polystyrén) pevne spojená s opláštením z dosák z aglomerovaného dreva alebo z plechu do tuhého nosného celku. Tieto panely sa skôr využívajú pri výstavbe veľkých halových objektov ako nízkoenergetických domov.

Voľba konštrukčného systému stavby a to zvlášť pri výstavbe nízkoenergetických alebo pasívnych domov nemôže byť samostatne riešeným problémom, práve naopak, pri návrhu treba brať do úvahy množstvo súvislostí, požiadaviek i konkrétnych daností. Pravdou však zostáva, že konštrukčný systém tvorí základnú a podstatnú časť stavby. Od správneho výberu potom závisí funkčnosť a životnosť stavby ako aj spokojnosť majiteľa.

(mez)
Snímky: archív redakcie

zdroj: Stavajte a bývajte s nami

Páčil sa vám článok?

áno: 182     nie: 243

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby