preskočiť na hlavný obsah

Stavba roka 2010 z pohľadu predsedu odbornej poroty

Doc. Ing. arch. Petr Hruša

Výsledky tohtoročnej súťaže Stavba roka 2010 sa verejnosť dozvedela na slávnostnom galavečere 7. októbra 2010 v priestoroch divadla HEINEKEN TOWER STAGE v Bratislave. Prihlásené stavebné diela už tradične posudzovala medzinárodná odborná porota. Aj tento rok mala veľmi dôležitú úlohu. Profesionálne zhodnotiť 30 prihlásených stavebných diel a následne z nich oceniť tie najlepšie. Predsedom tohtoročnej odbornej poroty bol Doc. Ing. arch. Petr Hrůša (CZ), ktorého sme požiadali o rozhovor.

Pán architekt, tento rok ste boli predsedom medzinárodnej odbornej poroty súťaže Stavba roka 2010. Ako hodnotíte celkovú kvalitu prihlásených diel do súťaže najmä v porovnaní s úrovňou stavieb podobného typologického druhu realizovaných v Českej republike?

Porovnávanie úrovne našich stavieb so zahraničím u nás, v Českej republike sa stalo skoro módou, a to najmä s ohľadom na snahu stále akosi dobiehať zahraničnú a nie samotnú úroveň stavieb. Samozrejme je dobré, ak máme možnosť porovnávať, ale osobne v tom často nachádzam komplex a z neho snahu akosi z pozície „supervízora", s náležitou kritikou skoro všetkého, čo je doma, najprv porovnávať. A potom sa dozviete nielen od renomovaných (a o to viac je mi to trápne, keď aj od priemerných architektov) kritikov, že úroveň českej architektúry je mizerná... K tomu by som sa tu, podobne ako pri hodnotení Stavby roka na Slovensku, nechcel prepožičať; pretože vždy si taký kritik vyberie tie módne „najtrblietavejšie", extravagantné alebo extrémne luxusné, no nie vždy najkvalitnejšie stavby zo zahraničia a potom každá stavba doma nie je dosť dobrá. Napriek tomu sa mi zdá, že aj na Slovensku podobne ako v Čechách, bolo tento rok niekoľko ambicióznych stavieb, ktoré akoby sa snažili tomuto kritickému trendu nadbiehať. Preto by som vyhodnotil skôr stavby skromnejšie, vychádzajúce z teórie Keneth Framptona a jeho „kritického regionalizmu", ako tie, ktoré sa snažia iba volať do sveta. V tomto zmysle je úroveň niektorých stavieb na Slovensku veľmi slušná, na tie „svetové" by som radšej s ohľadom na vyššie uvedené nepoukazoval. A tak podľa mňa: ťažko nájdete v Čechách taký ohľad a vzťah k verejnému priestoru v súvislosti s biznisom stavania a developmentom, ako pri dvoch či troch skvelých stavbách z tohto hľadiska práve u vás.

Ako predseda poroty ste mali určite neľahkú úlohu, koordinovať činnosť porotcov, spolu s nimi zhodnotiť postupne všetkých 30 prihlásených stavieb a následne vybrať tie najlepšíe. Ako prebiehalo samotné porotovanie a o ktorých dielach ste v porote diskutovali najviac a prečo?

Ak dovolíte, začnem od konca otázky a z toho vyplynie aj téma koordinácie. Odbornosť hodnotenia i inžinierskej stavby, pokiaľ stojí vo verejnom priestore, nie je téma iba inžinierska, aj spoločenská, takže nie iba odborná. V poslednom období sa snaží túto spoločenskú úlohu zaujať ako celkový pohľad na vec urbanizmus a architektúra (čo samozrejme reprezentuje politiku v pravom zmysle slova - či chceme ale nechceme - má na starosti všeobecné blaho, či už to tak v skutočnosti v tomto čase je alebo nie je...). Nemyslím si, že je na ťahu architektúra iba tá dizajnová, ale skutočná, spoločensky ohľaduplná. V tomto zmysle snáď najväčšie diskusie sa odohrávali na tému, či majú byť ocenené jednotlivé profesie - ako inžinierske stavby a ostatné - a či ich tak vlastne od seba oddeľovať. Aký je výsledok, je patrné z toho, ako boli rozdelené ceny Stavby roka. Odbornosť hodnotenia inžinierskej stavby, pokiaľ je súčasťou verejného priestoru a podľa mňa dosť mení merítko mesta i svoje vlastné - ale nie na úkor inžinierskeho postoja ku konštrukcii, nie je predsa v protiklade inžiniera a architekta. Je to jeden koncepčný odbor a pokiaľ inžinier nezohľadňuje architektonickú jednotu s inžinierskou i spoločenskou, je len úzkoprsý technokrat - a architekt? Pokiaľ si naopak nectí základné konštrukčné parametre (nemusí ich samozrejme vždy priznávať), je iba čalúnnik a dekoratér a dnes - len prchavo módny dizajnér. Nemožno teda stavať na tom, že porota spojila akosi nesúrodo inžinierov a architektov, ale naopak, je to prednosť tejto Stavby roka. Koordinovať jednotný profesijný a hlavne celistvý pohľad na vec, ktorý bol pre mňa s ohľadom na účasť v niektorých iných porotách, vzácnosťou, mi bolo profesijným potešením. To, že v porote vládla kolegiálna a takmer jednotná atmosféra bolo oživujúce, a s ohľadom na vyššie uvedené k tejto otázke, až osviežujúce. Naše názory na jednotlivé stavby boli konfrontované v priebehu nenásilne vedených obhliadok stavieb a všetci po celý týždeň partnersky zvažovali argumenty svojich kolegov v mnohých diskusiách, a snáď aj preto, že to nebolo ako od pracovného stola, záverečné hodnotenie prebiehalo až neuveriteľne nekonfrontačne, hladko. Záverečné hodnotenia boli produktom nášho vzájomného konsenzu.
Dovolím si v tomto zmysle pripojiť sa svojím názorom, ak môžem spomenúť a citovať či skôr nepresne, ale snáď výstižne parafrázovať jedného z iných významných porotcov, ktorý k akémusi všetečnému podozreniu (v porote bola polovica architektov a polovica stavebných inžinierov), že predsa nemohlo všetko prebiehať hladko a v jednote, hovorí jasne: dovoľte vyjadriť svoje úprimné potešenie, že som mohol byť účastný na rozhodovaní o udelení ocenení v tomto ročníku Stavby roka. Bola to pre mňa cenná skúsenosť nielen čo sa týka preštudovania dokumentácie k prihláseným stavbám a ich obhliadky, ale aj konfrontácie mojich názorov na architektúru s ostatnými pánmi porotcami. Práve z tejto vzájomnej diskusie a spôsobu, akým porota navzájom komunikovala som mal veľmi dobrý pocit. Myslím si, že každý porotca mal dostatočný priestor na vyjadrenie svojho odborného názoru a jeho argumentom bola zo strany jeho kolegov venovaná dostatočná pozornosť a tiež boli rešpektované."

Ktoré z neocenených diel v súťaži vás ešte zaujali?

Zaujatie stavbami vyjadruje rozhodnutie a výroky poroty, ktorá udelila dve prvé ceny, respektíve dve ceny Stavby roka. Nebol som v prvej chvíli zástancom tohto riešenia, ako je zrejmé možno aj z vyjadrenia k predchádzajúcej otázke, preto som bol presvedčený, že cenu Stavba roka má dostať len jedna spoločensky najzásadnejšie sa prejavujúca a náročná stavba. Totiž taká, ktorá je najkomplexnejšia, má najdôraznejší verejný zmysel a najviac zohľadňujúce občianske prostredie. Je to téma možno architektonicko-urbanistická a politická, ale práve preto, že nie je možné oddeľovať od sebe jednotlivé profesijné sekcie (inžinierov, architektov, urbanistov, ekológov atď.), som presvedčený, že toto spojenie paradoxne profesijne vedie k odvahe dať dve ceny a chmáry obmedzených pohľadov na detaily, ako sa často vníma technokraticky okolitý svet, rozptyľuje. Zaujatie konkrétnymi dielami sa vyjasní po vyhlásení výsledkov súťaže. Osobne sa ale predsa len najviac stotožňujem s udelením jednej hlavnej ceny a potom s niektorými, ktoré zohľadňujú - napríklad v bývaní - normálny pokojný ľudský spôsob stavieb a nie kvázi svetové excesy a extravagancie. Tiež sme celkom zhodne nehodnotili nijako vysoko budovy, ktoré majú síce dobrý východzí základ, napríklad svojou polohou v meste, ale neberú tak ohľad na okolie a stavajú sa dizajnérsky nadradene; a pritom zotrvávajú len na priemernom architektonickom, príliš skomercionalizovanom remesle. A dobrá stavba by mala byť nielen exkluzívna, možno skromnejšia (nielen preto, že je stále kríza), ale dômyselná budova vo skvelom urbanizme, v nevšednej, ale nie iba reklamný záujem budiacej architektúre.

Pripravila M. Trnkusová Foto: archív P. Hrůša

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 195     nie: 190

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby