preskočiť na hlavný obsah

Správne vetrať a zdravo bývať

/up/images/featured/images/Spravne_vetrat_zdravo_byvat_0.png

Obdobie lacnej energie na vykurovanie nás nenútilo v minulosti premýšľať o vetraní v uzavretých miestnostiach. Vetralo sa nielen z hygienických dôvodov, ale v zime často aj za účelom zníženia vnútornej teploty často prekúrených miestností. Tento druh „tepelnej regulácie“ bol často lacnejší ako termostatické ventily na radiátoroch. Výmenou vzduchu medzi prekúreným vnútorným vzduchom a suchým studeným vonkajším vzduchom sa darilo držať relatívne nízku vlhkosť vnútorného vzduchu.

V dôsledku nízkej relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu a pomerne vysokého prúdenia vzduchu v budovách sa prakticky nevyskytovali žiadne škody a poruchy zapríčinené kondenzáciou vodnej pary na vnútorných povrchoch. Pri použití dnešných tesných okien a úspornom vetraní vystupuje táto otázka veľmi často do popredia. Preto sú dnes časté konštatovania a obviňovanie, že bolo chybou začať vyrábať okná s takými tepelno-izolačnými vlastnosťami. Energetické úspory v obytných priestoroch nie je možné dosiahnuť len zateplením obvodových stien a reguláciou a optimalizáciou vykurovacieho systému, ale aj redukciou strát energie vetraním. Túto skutočnosť potvrdzujú tisícky meraní po celej Európe.

Potrebná výmena vzduchu a jej presné určenie, či už z hľadiska stavebnej fyziky, hygieny, prevádzkových dôvodov (napr.lokálne kúrenie) nebola dodnes presne definovaná a nebol určený žiadny konsenzus, problém neustále narastá.

Obrovským problémom je vznik plesne na vnútorných povrchoch. Tento problém je známy a badateľný prakticky od prijatia úsporných opatrení začiatkom 70. rokov. Vzduch obsahuje plesňové spóry (výtrusy) rôzneho druhu, ktoré sa podobne ako prach usadzujú na povrchoch stien a nábytku. Na suchých povrchoch nenachádzajú tieto spóry podmienky na rast. Ak povrch zvlhne (kondenzuje voda, presiakne dažďová voda, zatečie voda z vane a pod.), začínajú tieto plesňové spóry veľmi bujne rásť, vytvoria viditeľný plesňový trávnik. Ak táto vlhkosť vyschne, prestane nárast plesne a začne až vtedy, akonáhle sa vlhkosť opäť vyskytne. Ak chceme odstrániťuž vzniknutú pleseň, musíme dbať predovšetkým na to, aby povrchy napadnuté plesňou vyschli a zabrániť opakovanému zvlhnutiu. Pleseň potrebuje vlhkosť a tá môže vzniknúť kondenzáciou (zrazením) vody nachádzajúcej sa vo vzduchu.

Vlhkosť vzniká v každom byte:

- dýchaním denne 1-2 litre vody
- varením denne do 2 litrov vody pri 4- člennej rodine
- kúpaním, praním, pestovaním kvetov denne do 3 litrov vody pri 4 - člennej rodine.

Aj keď neberieme maximálne množstvá, vznikne denne od 6 litrov do 10 litrov pri 3 - člennej rodine, čo je za mesiac 180 l vody. To je viac ako jedna plná vaňa.

Ak nie je vlhkosť odstránená dostatočným vetraním, vsakuje do stien, nábytku, kobercov atď. Týmto vytvárame podmienky pre vznik plesní. Zabránime tomu iba zvýšením prísunu vzduchu, čiže treba dostatočne vetrať.

Pozorovania na stavbách viedli k zaujímavým výsledkom a bolo zistené, že:

1. Menší vplyv, ako sa predpokladalo, mal spôsob stavby, tepelná izolácia, vykurovací systém, spôsob vykurovania a teplota vzduchu v priestoroch.

2. Hlavný vplyv mali stále sa zvyšujúca vlhkosť vo vlhkých bytoch v porovnaní so začiatkom vykurovacieho obdobia, kedy sa vlhkosť vyskytovala v rovnovážnom vlhkostnom stave medzi vlhkosťou vzduchu a obsahom vlhkosti stien, stropu, nábytku, zariadenia. Počas celej vykurovacej periódy sa udržovala vlhkosť vzduchu na vysokej úrovni.

3. Pozorovania viedli k prekvapivým výsledkom aj s ohľadom na spotrebu energie. Byty, kde sa vyskytujú plesne, vykazujú vyššie náklady na vykurovanie.

Plesne sa vyskytli v bytoch s vyššou vlhkosťou vzduchu, obzvlášť v oblastiach chladnejších stavebných dielcov. Vyskytovali sa v prvom rade na miestach, ktoré nie sú ľahko dostupné bežnej cirkulácii vzduchu a nie sú vyhrievané. Sú to kúty izieb, miesta za závesmi a garnižami, za nábytkom na vonkajších stenách, na okenných osteniach a  prekladoch a v kúpeľniach. Kondenzácia plesne sa vyskytovala v spálňach, detských izbách, kuchyniach, v menšom rozsahu v obývacích izbách. Hlavnou príčinou je neustále vysoká vlhkosť vzduchu vo vlhkých bytoch. Byty s tvorbou kondenzátu a plesne vykazujú celoročne nepriaznivý stav klímy, ktorý poukazuje jednoznačne aj počas teplých letných mesiacov na nedostatočné vetranie. Výskumy zamerané na vykurovanie a vetranie ukázali, že obyvatelia vlhších bytov vetrajú prakticky rovnako dlho ako obyvatelia suchých bytov, ale v inom čase.

Teploty vzduchu sú vo vlhkých a suchých bytoch takmer rovnaké. Príčina vysokej vlhkosti vzduchu spočíva vo vysokej vlhkosti stavebných konštrukcií. Toto pozorujeme, ak vlhkosť novostavby nie je odvádzaná dostatočným vetraním a ak sa v bytoch málo vetrá. Na zabránenie a odstránenie tvorby kondenzácie a plesní sa musia stanoviť určité opatrenia, ktoré znížia vlhkosť v stavebnej konštrukcii a v priestoroch bytov. Toto dosahujeme:

1. vysušovaním bytov počas letných mesiacov,

2. krátkodobým zvýšením vyhrievania a vetrania na začiatku vykurovacej sezóny , najúčinnejšie v dobe chladného a suchého počasia,

3. vysušovaním bytov mechanickými prístrojmi na odvlhčovanie.

Týmito opatreniami sa riziko tvorby kondenzátu a plesne účinne zníži.

Odporúčania:

Na základe výskumov je potrebné vo vlhkých bytoch znižovať vlhkosť vzduchu, aby byty vyschli a mohli sme dômyselným vetraním tento stav udržať, aby sme zabránili tvorbe plesní a kondenzácie.

K tomuto sa ponúkajú nasledovné opatrenia:

A) Vysúšanie

1. Mimo vykurovacej doby – letné vetranie:

Dostatočné vetranie v lete je najúčinnejším a najlacnejším spôsobom, ako byt odvlhčiť. Nevznikajú žiadne náklady na energiu. Treba často vytvárať prievan a okná nechávať dlhodobo pootvorené (vyklápačky).

2. Počas vykurovacej doby:

Na začiatku vykurovacej doby zvýšiť vykurovanie a vetranie podľa nasledovného postupu:

a) prevetranie bytu cca 10 min. pri otvorenom okne, najlepšie prievane

b) všetky okná zatvoriť a byt úplne prekúriť

c) po 3-4 hodinách je vzduch nasýtený a môžeme postup a) a b) opakovať.

Najúčinnejšie a najrýchlejšie byt vyschne, ak vetráme v suchom počasí. Chladný vonkajší vzduch obsahuje malé množstvo vlhkosti.

Tieto postupy by sa mali opakovať denne 3 - 4 razy. Dĺžka vysúšania závisí od množstva vlhkosti v byte.

Výsledok (úspech) je viditeľný až po dvoch týždňoch. Vysúšanie bytu urýchlime, ak počas odvlhčovania budú dodržované nasledovné odporúčania:

- nábytok – predovšetkým skrine – odtiahnuť od stien cca 20 cm
- závesy odtiahnuť z rohov izieb najlepšie do stredu okien
- podlahu v kútoch izieb ponechať voľnú
- skrine s bielizňou nechať otvorené

Takto umožníme prísun vzduchu na povrchy priestoru ako i na povrch nábytku.

V čase, kedy je vlhkosť vzduchu výrazne zvýšená (varenie, kúpanie, pranie), by malo byť dostatočné vetranie po ukončení činnosti, ale najlepšie i počas nej.

Týmto vzduch nenasiakne vlhkosťou, preto môže vlhkosť zo stien a nábytku veľmi dobre prijímať.

B) Udržanie suchého stavu

1. Správne vetrať – dostatočne vetrať.

Činnosti v byte, ktoré sú spojené s tvorbou vlhkosti, môžete prevádzať, ak dostatočne vetráte:

- pravidelne denne,
- spravidla by malo stačiť 3x denne vetrať – naljepšie pri úplne otvorených oknách (prievan). Ak ste zamestnaní, 2x denne. Vetranie je najúčinnejšie po rannom vstávaní a pred večerným spaním, taktiež pri zvýšenej vlhkosti – varenie, kúpanie a pod.
- zapnúť ventilátory pre bytové vetranie (WC, kúpeľňa) nechať v prevádzke minimálne po použití.

2. Vykurovanie

Všetky priestory bytu vyhrievajte rovnomerne a dbajte na to, aby rozdiel teplôt v nočných hodinách nebol viac ako 5˚C. Týmto umožníte dobrú priestorovú klímu a zabránite kondenzácii na vychladených stenách a povrchoch nevyhriatych priestorov. Ak uprednostňujete studené spálne, udržujte rozdiel iba 4-5˚C, pretože dve osoby produkujú v noci až do dvoch litrov vody iba dýchaním.

3. Sušenie bielizne

Vašu bielizeň sušte podľa možnosti nie v obytných priestoroch, ak ju sušíte v byte, tak iba v kúpeľni s možným vetraním, napr. oknom alebo ventilátorom.

4. Nábytok

Neumiestňujte podľa možnosti nábytok na vonkajšie steny. Ak však takto nábytok umiestniť chcete, musíte dodržať opatrenia, ako napr. dostatočné zadné vetranie, resp. dostatočná tepelná izolácia.

5. Tapety

Pozor pri nepriepustných tapetách a vnútorných náteroch vonkajších stien. Tieto zabraňujú procesu vysúšania taktiež zabraňujú krátkodobému zachovávaniu vlhkosti.

Po ukončení stavby by mali byť tapety nanesené najskôr až po dvoch letných periódach.

6. Závesy a garniže

Závesy by mali byť z kútov miestnosti odtiahnuté, ak sa priestor menej vykuruje a nie je používaný.

Garniže umiestňujeme s odstupom od stropu.

7. Prestavby

Pri prestavbách nových oddeľovacích stien a iných priestorov sa do bytu dostáva neuveriteľne veľa vlhkosti.

Nové okná a dodatočná izolácia zabraňujú dostatočnému odvodu vlhkosti z priestoru, preto je dôležité viacej vetrať.

Pozri taktiež bod A)

C) Zvláštne opatrenia


Uvedené odporúčania sa týkajú opatrení, ktoré môžu vykonávať a ovplyvňovať iba obyvatelia bytov. Problém stálej výmeny vzduchu viedol prakticky všetkých výrobcov okien k riešeniu otázky riadeného privetrávania pri zatvorenom okne. Riešia ho prídavnými zariadeniami, ako sú vetracie lišty, mriežky, prieduchy v osteniach, ako aj formy dômyselných tesnení, ktoré sa sami uzatvárajú pri zvýšených rýchlostiach vonkajšieho vzduchu.

Obdobne riešia problém aj výrobcovia kovaní, ktorí dnes so svojimi kovaniami umožňujú krídlo voči rámu plynulo nastavovať (od 1 do 8 mm) a takto zabezpečovať plynulú výmenu vzduchu.

Dnes sú už vyvinuté tzv. inteligentné okná, ktorých otváranie a zatváranie je riadené mikroprocesormi. Tieto pomocou spínačov vyhodnotia optimálne vetranie. Snímače sú v interéri, kde kontrolujú vlhkosť vzduchu, teplotu, obsah škodlivých látok atď. Vonku snímače kontrolujú rýchlosť vetra, vlhkosť (dážď), obsah škodlivín.

Znie to utopicky, ale pred niekoľkými rokmi aj klimatizácia v autách bola luxusom, nadštandardom, a dnes sa stáva bežnou výbavou auta.

Už dnes by mali preto architekti a projektanti venovať pri návrhu okien zvýšenú pozornosť ich kvalite a nezabúdať aj na ich vetranie. Osobitnou kapitolou je výber skla, kde často sú rozhodujúce len okamžité financie a pri lacnejších sklách s horšími tepelnoizolačnými vlastnosťami dochádza na ich vnútornom povrchu pravidelne ku kondenzácii.

Preto by architekti, projektanti aj invertori nemali klásť len obligátnu otázku, čo stojí 1m² vášho okna, ale aj čo za tieto peniaze vaše okno dokáže, akú má životnosť, čo mi garantujete.

Text: Doc. Ing. Peter Suchánek, CSc., REHAU, s.r.o.
Foto: Rehau, incon

zdroj: štýl bývania

Páčil sa vám článok?

áno: 235     nie: 240

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby