preskočiť na hlavný obsah

Správne osadenie okien

/up/images/featured/images/spravne_osadenie_okien_male.png

Stavanie ako proces môžeme neskromne nazvať večným bojom proti chladu a vode, resp. vlhkosti. Aby nedošlo k prieniku vodnej pary do škáry detailu osadenia, platí „hrubé“ pravidlo: zvonku tesné ako je len nevyhnutné, z vnútra tesné ako je len možné.

Ak predsa len prenikne vodná para do detailu osadenia, závisí výskyt kondenzácie vodných pár od teploty vnútorného povrchu konštrukcií a priebehu teploty samotným detailom. Ak tepelná izolácia nevypĺňa škáru ostenia a nadpražia po celej šírke a dĺžke, resp. obvode rámu okennej konštrukcie, môže v detaile poklesnúť teplota pod teplotu rosného bodu, čo priamo vedie ku kondenzácii. Následok: vlhnutie vnútornej omietky, jej odúvanie, vznik fľakov, olamovanie, opadávanie... Bežný užívateľ pri zistení kvapiek vody na vnútornej strane poväčšinou utesní práve exteriérovú hranu škáry v domnení, že došlo k prieniku dažďa. Tým však situáciu iba zhorší, pretože vodné pary sa ešte intenzívnejšie hromadia v škáre osadenia. (obr. č. 1)

Podobná situácia môže vzniknúť v detaile parapetu. Treba dbať na dostatočné tepelné zaizolovanie exteriérovej strany parapetu pod vonkajšou parapetnou doskou a zároveň zamedziť prieniku vodnej pary do detailu z interiéru. Nerešpektovanie zásad má podobný následok ako vyššie uvedený príklad. Oblasti rohov exteriérových strán parapetov musia byť utesnené hydroizoláciou v tvare vane z hydrofóbneho izolačného pásu, aby nedošlo k nasiaknutiu tepelnej izolácie pod vonkajšou parapetnou doskou. Pri nedostatočnom vyvedení izolácie po výške ostenia a prieniku hnaného dažďa do detailu stráca tepelná izolácia svoje izolačné vlastnosti, nehovoriac o podmáčaní vonkajšej omietky pod otvorovou konštrukciou, či už okna alebo detailu prahu vonkajších vstupných dverí alebo terasových dverí. (obr. č. 2)

Obľúbeným tepelnoizolačným materiálom pri osadzovaní okien sa stali integrálne izolačné peny. Majú štruktúru veľkého množstva uzavretých vzduchových pórov, čím je zabezpečená ich tepelnoizolačná vlastnosť. Tieto peny po stuhnutí zväčšujú svoj objem a škáru dostatočne vyplnia. Mnohokrát sa ale stane, že pena presahuje po stuhnutí objem škáry. Montážnik neznalý veci potom jednoducho presahujúcu penu odreže. Tým však naruší spomínanú uzavretú štruktúru a znehodnotí jej materiálové vlastnosti. Navyše sa tým umožní transport vlhkosti do detailu osadenia okna práve spomínanou pórovitou štruktúrou, ktorá miestami nemusí obsahovať všetky póry dokonale uzavreté.

Z uvedených dôvodov sa neodporúča používanie integrálnych tepelnoizolačných pien ani pod vonkajšiu parapetnú dosku. Tu je vhodnejšie použiť tepelnoizolačné dosky so stálou geometriou tvaru. Zmena objemu integrálnej peny pri jej tuhnutí môže totiž deformovať vonkajší parapet.

Pri vonkajších hliníkových parapetoch, ktoré sú dlhé vyše 3000 mm musia byť tieto parapety prerušené zvlneným dilatačným profilom na vyrovnávanie pomerných deformácií spôsobených zmenou teploty a tepelnou rozťažnosťou materiálu. Okraje parapetu preto musia byť tvarované alebo ukončené ochrannými profilmi. Inak hrozí vrezanie oplechovania, prípadne poškodenie vonkajšej omietky a hydroizolácie po stranách vonkajšieho ostenia.

K zníženiu teplotechnických a zvukovoizolačných vlastností okennej konštrukcie môže dôjsť paradoxne pri jej sanácii. Pri každej sanácii si musí projektant a najmä investor vopred určiť ciele, ktoré má daná úprava dosiahnuť, a tomu podriadiť celý návrh detailu. Napríklad pri výmene starého dreveného dvojitého okna v obvodovej stene s tepelnou izoláciou za izolačné dvojsklo v plastovom profile, bez dostatočného doriešenia detailu ostenia, nadpražia, parapetu a dodatočného plošného tepelného izolovania obvodovej steny, môže nastať situácia, keď povrchová teplota na interiérovej hrane rámu okna s izolačným dvojsklom poklesne pod teplotu rosného bodu a dochádza ku kondenzácii. Navyše znížime vzduchovú nepriezvučnosť otvoru (nárast hluku v interiéri), keďže dvojité okná majú lepšie zvukovoizolačné vlastnosti ako bežné jednoduché okno (i keď modernej konštrukcie) s dreveným alebo plastovým profilom. Investované prostriedky sú potom využité vyslovene neefektívne a následné dodatočné úpravy na „záchranu situácie“ len zvyšujú náklady na kompletnú sanáciu.

K deformáciám na samotných okenných rámoch môže dôjsť mechanickým namáhaním, zaťažením od vlastnej tiaže a malými pretvoreniami geometrie otvoru z pohybov celej stavby. Rám okna musí byť preto správne vypodložený klinmi alebo dostatočne nadimenzovanou oceľovou pásnicou.

Na upevnenie otvorových konštrukcií k obvodovej stene slúžia určené lavičníky, hmoždinky, skrutky, osadzovacie rámy... Vysloveným diletantstvom je používanie vyššie spomínaných tepelnoizolačných integrálnych pien ako kotviaceho materiálu okennej, resp. akejkoľvek otvorovej konštrukcie, bez použitia seriózneho kotviaceho materiálu. Vyskytli sa prípady, keď takto nezodpovedne osadené okno vpadlo do interiéru obytnej miestnosti.

Pri uchytení rámu na mnohých a často nie príliš zmysluplných miestach dochádza k tomu, že samotný rám sa stáva staticky preurčitou konštrukciou. Uchytenie rámu okna do ostenia a parapetu teda nepodlieha ľubovôli montážnika. Závisí od typu okna a spôsobu jeho otvárania. Uchytenia tiež musia rešpektovať rozmiestnenie stĺpikov a priečnikov, teda vodorovných a zvislých deliacich prvkov, a dodržať minimálne odstupy od nich. Nedodržaním týchto odstupov dochádza k nepredpokladanému priebehu vnútorných síl v rámoch, vzniku pnutí a deformáciám. Následkom je nepriliehanie rámu krídla k  rámu okna, čím dochádza k nedoliehaniu vnútorných tesnení v profiloch, k netesnostiam, infiltrácii chladného vzduchu a prieniku hnaného dažďa. (obr.č.3)

Nerešpektovanie časti doposiaľ uvedenej teoretickej znalosti stavu poznania o detaili osadenia otvorovej konštrukcie, spolu s chybami pri montáži, vedie k častému vzniku porúch, ktoré v drvivej väčšine spôsobuje buď prienik hnaného dažďa do konštrukcie detailu osadenia, alebo prienik vodnej pary a jej následná kondenzácia v škáre z interiérovej strany.

K príčinám, ktoré vedú k vzniku porúch počas fáz celkovej životnosti otvorovej konštrukcie, teda patrí:
-nevhodný projektový návrh
-nevhodný výber materiálov
-neodborná a nekvalitne prevedená montáž
-dodatočné neodborné zásahy a úpravy
-nesprávne navrhnuté sanácie

Text: Prof. Ing. Anton Puškár, PhD., Ing. Róbert Žúdel
Foto: archív Ing. Róbert Žúdel 

zdroj: štýl bývania

Páčil sa vám článok?

áno: 125     nie: 139

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk
Všetko o: Osadenie okien
firmy, články, foto

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby