preskočiť na hlavný obsah

Správne navrhnuté vykurovanie - bezpečná cesta k úsporám

/up/images/featured/images/vykur_0.jpg

Máme možnosť voľby medzi viacerými druhmi vykurovacích sústav, zdrojov tepla, rôznymi druhmi vykurovacích telies i spôsobmi šírenia tepla do priestoru vrátane zodpovedajúcej regulácie.

Teplovodné vykurovacie sústavy

Voda ako teplonosná látka má mnohé výhody. Jej veľké merné teplo umožňuje prenášať na diaľku značné množstvo tepla a tepelné straty pri doprave potrubím sú aj v prípade väčších vzdialeností pomerne malé.

Teplá voda sa cirkuláciou dostáva zo zdroja tepla do vykurovacieho telesa v miestnosti, z ktorého sa ochladená vracia späť do kotla. Prúdenie vyvoláva rozdiel merných hmotností vody ochladenej v spotrebičoch a horúcej vody v kotle.

Ak je obeh vody samočinný, hovoríme o teplovodnej vykurovacej sústave s prirodzeným obehom. Jej výhody sú hlavne v tom, že systém je stabilný, nehlučný, nie je potrebné čerpadlo. Má však aj svoje nevýhody, ako je napríklad veľká zotrvačnosť sústavy, pomalý rozbeh, veľké dimenzie potrubia, možnosť zamrznutia, potreba predimenzovania zdroja tepla a iné.

V rozľahlejších systémoch, ak prirodzený obeh vody nestačí, sa na prekonanie väčších odporov používajú čerpadlá, čiže nútená cirkulácia. Systémy s núteným obehom majú menšie rozmery, potrebujú menšie množstvo vody, a teda aj potrubia menších priemerov. Spotreba paliva je tiež menšia. Sústava má rýchly nábeh. Ich nevýhodami sú vyššie prevádzkové náklady súvisiace s chodom čerpadiel, možnosť rozladenia sústavy a malá zotrvačnosť.

Vzhľadom na priestorové usporiadanie môžeme teplovodné vykurovacie sústavy rozdeliť z rôznych hľadísk. Napríklad podľa vzájomného prepojenia telies na jednorúrové a dvojrúrové. Jednorúrové môžu byť navrhnuté ako prietokové alebo s obtokom. Dvojrúrové sa navrhujú ako protiprúdové alebo súprudové.

Podľa umiestnenia ležatého rozvodu ich delíme na sústavy s horným alebo spodným rozvodom alebo kombinované. Podľa vedenia prípojok k vykurovacím telesám môžu byť vertikálne, horizontálne a hviezdicové. Podľa najvyššej pracovnej teploty vykurovacej vody rozoznávame nízkoteplotné sústavy (do 65 °C ), teplovodné (od 65 °C do 115 °C ) a horúcovodné, kde teplota vody vystúpi až nad 115 °C .

Pri teplovodných sústavách počítame najčastejšie s teplotným spádom 90/70 °C. Prvé číslo označuje teplotu rozvádzanej vody a druhé spätnej. Voľba druhu teplovodnej vykurovacej sústavy závisí aj od teploty pracovnej látky. Pri teplote 92 až 70 °C sa najčastejšie volia sústavy klasické konvekčné s článkovými, doskovými alebo rúrovými telesami, veľkoplošné stropné sálavé sústavy alebo zavesené sálavé panely. Pri teplote 70 až 60 °C sú vhodné klasické sústavy so zväčšenou plochou vykurovacích telies, stropné a stenové sústavy. Pri teplote 60 až 40 °C sa navrhujú stenové a podlahové systémy a pri 40 až 30 °C nízkoteplotné podlahové vykurovanie. Úprava teplonosnej látky na nižší teplotný spád sa uskutočňuje v zmiešavacej armatúre alebo vo výmenníku tepla a jej obeh zabezpečuje obehové čerpadlo.

Odovzdávanie tepla sálaním

Sálavé teplovodné vykurovanie (čiže vykurovanie podlahové, stenové alebo stropné) odovzdáva teplo z teplonosnej látky podľa fyzikálnych zákonov radiácie. Teplo prechádza z telesa na teleso, aj keď priestor medzi telesami nie je vyplnený hmotou. V rámci teplovodného vykurovania sa sálavé vykurovanie vyznačuje najväčšou tepelnou zotrvačnosťou. Dostatočné odvzdušňovanie je prvoradou podmienkou správnej funkcie tohto druhu vykurovania. Teplota povrchu stropu a stien by nemala prekročiť 35 až 40 °C a podlahy 26 °C .

Tieto sústavy sa prevažne navrhujú s núteným obehom, kde je čerpadlo najčastejšie zapojené do spätného potrubia, a to preto, že rozvodná voda má pomerne nízku teplotu a gravitačná sila by teda nestačila na prekonanie odporov.

Medzi výhody sálavého vykurovania môžeme zaradiť napríklad lepšie využitie obytného priestoru, napríklad pri použití zabudovaných vykurovacích hadov, ako aj rovnomernejšie rozdelenie teploty vzduchu v miestnosti vzhľadom na pobyt ľudí. Menší pohyb vzduchu znamená menšie vírenie, a teda aj nižšiu prašnosť. Vyššia teplota podlahy ako je teplota vzduchu vyvoláva príjemný pocit. Tento spôsob vykurovania umožňuje využiť rozvod aj v letnom období, a to na chladenie miestností. Medzi nevýhody sálavého vykurovania patrí ťažká oprava pri poruchách, značná tepelná zotrvačnosť, vyššie vstupné náklady ako aj vysychanie zariadenia v miestnostiach.

Teplovzdušné vykurovacie sústavy

Teplonosnou látkou je vzduch. Hlavným znakom takejto sústavy je to, že vo vykurovaných miestnostiach nie sú nijaké vykurovacie telesá, ale rôzne murované alebo plechové rozvodné aj spätné kanály. Takáto sústava je vhodná na vykurovanie priestorov s častými vykurovacími prestávkami, kde sa vyžaduje krátka zakurovacia doba a kde sú v miestnostiach veľké tepelné výkyvy. Vykurovanie sa často kombinuje súčasne s vetraním a v letnej prevádzke aj s chladením.

Teplonosnou látkou môže byť vzduch z miestností alebo čerstvý vzduch z atmosféry. Poznáme tri druhy teplovzdušného vykurovania, a to sústavy recirkulačné, kde je vzduch odoberaný z miestnosti, výmenné, pri ktorých sa používa čerstvý vzduch, a zmiešané. Ďalším riešením je využitie aj odpadového tepla prostredníctvom vetracích zariadení so spätným získavaním tepla, napríklad rekuperáciou.

Vykurovanie parou

Parné vykurovacie sústavy používajú na prenos tepla z kotla do vykurovacieho telesa prehriatu paru. Najväčšiu časť tepla v teplonosnej látke predstavuje skupenské teplo, ktoré para spotrebičom odovzdáva vo forme kondenzačného tepla. Hlavnými výhodami parného vykurovania je malá merná hmotnosť pary, rýchle zakúrenie, malá tepelná zotrvačnosť, ľahké prerušenie prevádzky, pričom nehrozí nebezpečenstvo zamrznutia. Nevýhodami sú najmä vysoké povrchové teploty vykurovacích telies a problematická regulácia výkonu.

Podľa výšky pracovných tlakov ich delíme na strednotlakové, kde je pretlak pary od 70 kPa do 1,6 MPa, nízkotlakové s pretlakom pary do 70 kPa a podtlakové, kde je prevádzkový tlak nižší než tlak atmosférický. Podľa polohy parného rozdeľovacieho vedenia rozoznávame parné sústavy s horným rozvodom a so spodným rozvodom. Obidve tieto sústavy môžu mať suché alebo mokré vedenie kondenzátu.

Elektrické kúrenie

Predstavuje druh vykurovacej sústavy, v ktorej sa ako hlavný zdroj tepla používa elektrická energie. Môže sa však riešiť aj v kombinácií s inými druhmi vykurovania. Medzi výhody tohto systému patrí predovšetkým ekologická prevádzka, vysoká účinnosť, bezpečnosť, možnosť dobrej regulácie, spoľahlivosť, presné meranie a pod. Vykurovanie môže byť riešené ako ústredné alebo individuálne, ďalej akumulačné, priame alebo zmiešané. Akumulačné poznáme s akumuláciou do vody, do pevného materiálu, akumulačné kachle a odporové akumulačné vykurovacie káble v podlahe. Medzi priame patria vykurovacie sústavy s elektrokotlom.

Najviac sa používajú kombinované systémy vykurovania, ktoré vytvárajú z hľadiska energetického, ekonomického a environmentálneho optimálne vyvážené vnútorné prostredie. Dá sa to docieliť využitím výhod jednotlivých vykurovacích systémov.

Vykurovacie telesá

Vykurovacie teleso je konečný článok vykurovacej sústavy, ktorého úlohou je odovzdať teplo privedené zo zdroja cez rozvodové potrubie prostredníctvom teplonosnej látky do vykurovaného priestoru. Výkon vykurovacích telies sa stanovuje na základe normatívneho výpočtu tepelných strát pre každú miestnosť samostatne, a to podľa STN 06 0210 tak, aby tepelný výkon vykurovacieho telesa bol väčší ako celková tepelná strata.

Druhy vykurovacích telies môžeme rozdeliť z rôznych hľadísk. Napríklad podľa materiálu, z ktorého sú vyrobené, môžu byť oceľové, liatinové, z medeného plechu, keramické, atď; podľa tvaru môžu byť článkové alebo panelové, či už jednoduché, dvojité alebo trojité a nakoniec telesá doskového typu. Medzi vykurovacie telesá sa počítajú aj integrované podlahové, stropné a stenové vykurovacie plochy. Druh teplonosnej látky delí vykurovacie telesá na vodné, parné, teplovzdušné a podľa výšky jej teploty rozoznávame nízkoteplotné a teplovodné. Vykurovacie telesá môžu odovzdávať teplo konvenčným alebo sálavým spôsobom.

Tvary a druhy

Podľa tvaru rozoznávame vykurovacie telesá článkové, panelové, rúrkové alebo vo forme konvektorov.

Článkové sú zložené z článkov bez ohľadu na ich tvar. Vyrábajú sa z rôznych materiálov ako napr. z liatiny, oceľového plechu či zo zliatin hliníka. Vyznačujú sa dlhou životnosťou, malým hydraulickým odporom a malými tlakovými stratami. Medzi nevýhody patrí ich vyššia hmotnosť. Telesá majú väčší vodný obsah v článkoch, čo tiež spôsobuje menšiu pružnosť pri zakúrení.

Panelové vykurovacie telesá sa vyrábajú s predným profilovaným panelom alebo s hladkým. Môžu byť riešené ako jednoduché, dvojité alebo trojité. Celý panel musí byť napojený na zdroj tepla, tým môže byť plynový kotol, ktorý ohrieva vodu prúdiacu do telesa, ale aj elektrická energia.

V závislosti od druhu radiátora je pripojenie možné viacerými spôsobmi. V súčasnosti je novým a obľúbeným spôsobom pripojenie v dolnej časti steny. Nie je problém nainštalovať vhodnú výšku, dĺžku a tým aj výkon vykurovacieho telesa v každej miestnosti. Sálavé teplo, ktoré sa šíri z vykurovacích panelov, vzduch hneď nepohlcuje. Dochádza k priamemu ohrievaniu predmetov, plôch, ale i osôb, ktoré sa nachádzajú v zóne sálania, a až potom sa sprostredkovane ohrieva vzduch. Vykurovacie panely sa používajú buď ako hlavný zdroj vykurovania miestností, alebo len na prikurovanie ako doplnkový zdroj tepla.

Vysoká kvalita je zaručená dvojitým náterom, ktorý vytvára krásny lakovaný povrch. Vykurovacie teleso môžeme doplniť termostatickou vykurovacou tyčou, ktorá zvyšuje komfort pri používaní tohto spôsobu vykurovania a zároveň rozširuje možnosti jeho využitia. Vykurovacia tyč sa vkladá do radiátora a montuje sa do telesa zdola. Prístupný zostáva len ovládací prvok, ktorý umožňuje nastaviť základné funkcie tyče.

Konvektorové vykurovacie telesá majú malý vodný objem, preto dokážu rýchlo reagovať na zmeny tepelnej záťaže v miestnosti, napríklad na sálanie slnka, pohyb osôb a podobne. Pracujú na princípe konvekcie a práve v tom je ich výhoda. Prúdenie vzduchu pomáha rýchlemu vykúreniu miestnosti a udržiava príjemne teplé prostredie. Teplý vzduch sa dostáva k stropu, kde chladne a klesá k podlahe. Cirkuláciou priestorom sa vracia späť ku konvektoru.

V porovnaní s klasickým radiátorom je teplo v miestnosti rozdelené rovnomernejšie a klíma je preto príjemnejšia. Konvekčným vykurovaním sa dá ušetriť, pretože pri ohrievaní malého množstva vody je ohrev efektívnejší a ekonomickejší, pričom dochádza k rýchlejšiemu vykúreniu priestoru najmä pri prerušovanom vykurovaní. Tento spôsob je šetrnejší aj pre alergikov, lebo vyrovnaná teplota medzi stropom a podlahou menej dráždi.

Konvektory sú cenovo náročnejšie ako klasické radiátory. Vyrábajú sa v rôznych typoch a tvaroch. Nástenné konvektory v rôznych hĺbkach a dĺžkach sa inštalujú pod okno na stenu a môžu mať spodný prívod. Konvektorové lavice majú najčastejšie dosku z umelého kameňa. Tiež si môžete vybrať lavice bez dosky, či už ako stojaté alebo nástenné. Podlahové s ventilátorom by sa hodili do kúpeľne, ktorá má napríklad veľké presklenné steny ako sú francúzske okná.

Rúrkové vykurovacie telesá sú plastom izolované vykurovacie tyče, ktoré fungujú na princípe termostatu. Vyrábajú sa v rôznych veľkostiach, tvaroch a farbách. Môžu mať štvorcový, kruhový či kombinovaný prierez a sú usporiadané do registra so zvislými rúrkami, vodorovnými alebo v tvare meandra. Nie sú ani veľmi drahé, výrazne si budeme musieť priplatiť len za farebné vyhotovenie. Môžeme k nim pridať aj prídavné zariadenie, ktoré nám zaistí teplo i v dobe, keď nie je vykurovacia sezóna. Ide o zariadenie, ktoré má možnosť kombinovaného pripojenia: na teplovodný okruh aj elektrinu. Takéto riešenie umožňujú aj niektoré typy klasických radiátorov.

Teplovzdušné vykurovacie telesá sú zariadenia na ohrev vzduchu elektrickou energiou. Obsahujú ventilátor, ktorý spôsobí prúdenie ohriateho vzduchu do miestnosti. Ich veľkou výhodou je teda veľmi rýchle vyhriatie priestoru, ďalej nízka cena a možnosť premiestňovania. Nevýhodu predstavuje značne vysoká okamžitá spotreba elektrickej energie, pretože väčšina teplovzdušných ventilátorov má elektrický príkon 1 až 2 kW. Výkon zariadenia môžeme jednoducho nastavovať, a to podľa okamžitej potreby dodávky tepla. Regulácia výkonu je obvykle v šiestich až desiatich výkonových stupňoch.

Kreatívne druhy vykurovacích telies predstavujú napríklad netradičné vykurovacie telesá, ktoré sú vyrobené z vertikálnych trojuholníkových sálavých rúr, navzájom prepojených prostredníctvom zahnutých oceľových rúrok. Môžu byť spojené do rôznych tvarov, ako je napríklad kruh, ďalej v tvare voľne stojacich telies po obvode stĺpov, polkruhové, mierne oblúkovité alebo ploché stenové modely pre zvislé umiestnenie. Všetky tieto vykurovacie telesá sa dodávajú aj s montážnym príslušenstvom a odvzdušňovačmi. Môžu sa pripájať k plastovému, medenému aj oceľovému potrubiu, tak ako všetky bežné vykurovacie telesá. Dajú sa použiť aj ako priečka alebo lavička.

Elektrické vykurovacie rohože alebo káble ako samostatný systém vykurovania sú vhodné do novostavieb alebo sa používajú pri kompletnej rekonštrukcii podlahy. Môžeme nimi vykurovať, ale aj temperovať.

Zdroje tepla

Systémy na získavanie tepla na vykurovanie spaľovaním sa od seba odlišujú druhom spaľovaného paliva, spôsobom spaľovania, druhom spaľovacieho zariadenia a veľkosťou tepelného výkonu. Medzi základné zdroje na získavanie tepla patria všetky zariadenia, v ktorých sa uskutočňuje premena energie. Na zabezpečenie tepelnej pohody sa používajú rozličné druhy kotlov.

Existuje veľa hľadísk, podľa ktorých rozlišujeme jednotlivé druhy kotlov, napr. podľa veľkosti môžu byť malé, stredné a veľké, podľa spaľovania s dolným alebo horným odhorievaním a podľa materiálu, z ktorého sú vyrobené, liatinové, oceľové alebo z medi. Z hľadiska konštrukcie rozoznávame kotly vodorúrkové, plamenicové, žiarorúrkové a kombinované. Spaliny z horenia sa môžu odvádzať prirodzeným alebo núteným odvodom. Podľa toho, ako sú kotly v priestore umiestnené, môžu byť zavesené alebo stacionárne.

Ďalšie rozdelenie je napríklad podľa toho, či pripravujú aj teplú úžitkovú vodu. Ak áno, tak môžu byť prietokové a zásobníkové.

Spôsob zabezpečenia spaľovacieho vzduchu a odvod spalín rozdeľuje kotly na otvorené a uzavreté a spôsob regulácie na ručné, poloautomatické a automatické. Podľa pripojenia ich delíme na zaústené do komínového telesa alebo bez potreby komína, pretože sú zaústené do strešnej konštrukcie, tzv. turbokotly. Jednookruhové kotly sú určené len na vykurovanie a dvojokruhové na vykurovanie aj na prípravu teplej vody. Podľa teploty spalín a využitia ich energie rozoznávame kotly ústredného vykurovania klasické, nízkoteplotné a kondenzačné.

Klasické kotly sú riešené ako jednokomorové alebo dvojkomorové, kde teplota spalín presahuje 180 °C . Konštrukcia kotla nie je úplne dokonalá a príčinou jeho nižšej účinnosti je vysoká teplota spalín. Straty dosahujú až nad 10 %, pretože latentné teplo vodnej pary nie je využité a odvádza sa spalinami do ovzdušia.

Kotly pracujú s konštantnou teplotou vratnej vykurovacej vody, ktorá sa udržuje na teplote nad 60 °C , a teda nie sú veľmi vhodné pre podlahové vykurovanie. Vysoký obsah tuhých i plynných škodlivých látok v spalinách zaťažuje životné prostredie. Účinnosť klasických kotlov dosahuje 88 – 91 %.

Nízkoteplotný kotol tvorí medzistupeň medzi klasickým a kondenzačným kotlom. Spaľovací priestor kotla je rozdelený na viac komôr na usmernenie toku spalín. Spaliny v prídavných komorách zotrvávajú dlhší čas, a preto sa znižuje ich teplota pod 160 °C . Kotly sa prevádzkujú s plynulo klesajúcou teplotou kotlovej vody a ich povrchové straty sú len 2 až 3 %. Pri tomto systéme je veľmi dôležitá kvalitná regulačná technika, aby nedochádzalo ku kondenzácii vodnej pary. Komínové straty sú pod 6 %, a tým je dosiahnutý zvýšený stupeň využitia, t. j. až 94 %.

Pri kondenzačných kotloch je teplota spalín pod rosným bodom, čiže pod 60 °C . Energetický zisk takto narastá. Spaľovaním zemného plynu vzniká voda, ktorá pri klasických konvenčných kotloch uniká cez komín ako vodná para. Pri kondenzačných kotloch majú komínová vložka aj kotol špeciálne konštrukčné a aj materiálové vlastnosti, a preto sa môže využiť spalné teplo v rámci kotla. Kondenzát zo spalín sa dostáva buď priamo do kotla, alebo do výmenníka. Tieto kotly sú ekologicky veľmi výhodné.

Kondenzačné kotly sú vhodné ako zdroj tepla pri vykurovaní radiátormi, ale aj pre podlahové vykurovanie. Pri použití kondenzačnej techniky sa dá spaľovať aj drevo alebo olej. Kondenzačný kotol je približne o 100 % drahší ako klasický, no dosahuje účinnosť nad 104 %.

Druh paliva

Podľa druhu spaľovaného paliva rozoznávame kotly na tuhé, kvapalné a plynné palivá a elektrické kotly. Kotly na tuhé palivá spaľujú hnedé uhlie, drevo, brikety, drevené štiepky, biomasu a umiestňujú sa do samostatnej prízemnej alebo pivničnej miestnosti.

V súčasnosti sú obľúbené tzv. splyňovacie kotly. Pracujú na princípe splyňovania, čo predstavuje tepelný rozklad organických a anorganických látok v uzavretej nádobe kotla za mierneho pretlaku primárneho vzduchu, ktorý vytvára dúchací ventilátor. Používajú sa na efektívne a komfortné vykurovanie drevom. Ich účinnosť sa pohybuje od 80 – 90%.

Peletový kotol dokáže generované teplo prispôsobovať aktuálnym potrebám, a preto nepotrebuje veľké akumulačné nádoby. Tieto kotly sú plne automatické pri spúšťaní horákov, majú digitálnu reguláciu a sací ventilátor zabezpečuje prevádzku, ktorá sa vie prispôsobiť tepelným potrebám. Spaľovanie v ňom je takmer dokonalé s veľmi nízkou tvorbou popola.

Pri kotloch na plynné palivo je palivom zemný alebo skvapalnený plyn, ich súčasťou je už zvyčajne aj zásobník teplej vody. Môžu byť stacionárne alebo závesné. Medzi vykurovacie zariadenia na kvapalné palivá patrí napríklad aj olejový kotol, ktorý spaľuje ľahké a super ľahké vykurovacie oleje. Tieto kotly majú horizontálnu spaľovaciu komoru, ktorá je dostatočne dlhá pre voľné a čisté vyhorenie plameňa. Dosahujú stupeň využitia 93 %, majú dlhú životnosť a spaľovanie s nízkym obsahom emisií. Montáž a čistenie sú veľmi jednoduché. Výrobcovia ponúkajú výber v širokom výkonovom rade.

Elektrický priamovýhrevný kotol je plne automatizovaný s regulovateľným výkonom najčastejšie 8, 12, 16 kW, a tak ako plynový alebo akýkoľvek iný kotol zaisťuje bezpečnú, spoľahlivú a hospodárnu prevádzku vykurovacieho systému. Jeho súčasťou býva vnútorný aj vonkajší termostat na regulovanie prívodu tepla.

Alternatívne zdroje

Medzi alternatívne zdroje energie zaraďujeme slnečné kolektory a tepelné čerpadlá. Slnečný kolektor dokáže až 75 % zachytenej slnečnej energie premeniť na teplo.

Základnou prednosťou solárneho ohrevu je získanie ekologicky čistej energie zdarma. Ďalšia výhoda spočíva v pomerne krátkodobej návratnosti investícií, najmä pri neustále sa zvyšujúcej cene energií. Zariadenia majú primerane dlhú životnosť, umožňujú automatickú prevádzku a ich spoľahlivosť spočíva vo vysokej kvalite materiálov i použitých technológií.

Tepelné čerpadlá využívajú obnoviteľné zdroje energie čiže slnečné teplo akumulované v pôde, podzemnej vode alebo vo vzduchu prostredníctvom malého množstva pohonnej energie. Navrhujú sa spolu s doplnkovým zdrojom tepla, pričom môžu spolupracovať dvoma spôsobmi, a to tak, že samostatne pracuje tepelné čerpadlo a samostatne zdroj tepla, čiže kotol, alebo je navrhnutý bivalentný systém, kde pracuje tepelné čerpadlo a doplnkový zdroj podľa potreby. Najčastejšie používané typy tepelných čerpadiel sú kompresorové alebo absorpčné.

Tepelné čerpadlá môžu byť napojené na teplovodnú alebo teplovzdušnú vykurovaciu sústavu. Najčastejšie sa stretneme so systémom tepelné čerpadlo voda/voda v kombinácii s kotlom na tuhé palivo alebo sa používa systém voda /vzduch. Ďalším riešením je systém tepelného čerpadla voda /voda s nízkoteplotným zdrojom energie získanej z plochých slnečných kolektorov, alebo tiež tepelné čerpadlo a elektokotol. Existuje však veľa iných možností. Najviac sa používa napojenie na nízkoteplotný vykurovací systém s maximálnou teplotou prídavnej vody 50 až 60 °C alebo aj nižšou.

S použitím tepelného čerpadla sa najčastejšie stretávame pri podlahovom alebo stenovom vykurovaní, ale tepelné čerpadlá sú vhodné aj pre iné systémy ako napríklad konvektory, tiež článkové vykurovacie telesá, veľkoplošné radiátory, parapetné jednotky s nútenou cirkuláciou vzduchu čiže nízkoteplotné vykurovacie systémy. V systémoch s tepelnými čerpadlami má byť navrhnutý aj doplnkový zdroj tepla, ako sú nízkoteplotné, kondenzačné kotly, moderné kotly na pevné palivo a biomasu, ale tiež kotly na oleje, splyňovacie a elektrické.

Správny výber


V súčasnej dobe je na trhu dostatočne veľká ponuka kvalitných vykurovacích sústav, kotlov, vykurovacích telies a aj regulačných systémov. Nové konštrukcie, materiály a systémy vykurovania s optimálnym spaľovaním, s nízkymi emisiami škodlivých látok a dlhou životnosťou nám umožňujú navrhovať kvalitný vykurovací systém s jednoduchým servisom, s výhodnou dobou návratnosti nákladov a tiež ohľaduplný k životnému prostrediu. Všetky tieto výhody však poskytujú len správne navrhnuté, dokonale vyhotovené a odborne obsluhované vykurovacie systémy.

Ing. Mária Kostolná
Snímky: archív redakcie

zdroj: Stavajte a bývajte s nami

Páčil sa vám článok?

áno: 163     nie: 159

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby