preskočiť na hlavný obsah

Správne napojenie okien

/up/images/featured/images/0-napojenieokien.jpg

Rastúca potreba tepelnej ochrany a energetických úspor vyžadujú, aby domy mali čo najtesnejšie obvodové plášte. Oproti minulosti sú požiadavky na dilatačné škáry a začlenenie okien do obvodového muriva aj z vnútornej strany oveľa prísnejšie.

Ešte pred zabudovaním okien treba definovať hraničné hodnoty vlhkosti vnútorného vzduchu, vyhovujúce pre obvodový plášť budovy, navrhnúť bezchybne riešenie všetkých kritických miest a skontrolovať ich realizáciu. Obvodové steny, okná a vonkajšie dvere so všetkými styčnými škárami treba posudzovať ako systém.

Vytvorenie bezchybných spojov medzi oknami a obvodovým murivom sťažujú nepresné rozmery hrubej stavby, neskoršie zmeny napojených konštrukčných prvkov (priehyb prekladov a stropov, dotvarovanie a zmršťovanie betónových prvkov), hmotnosť ťažkých okenných krídel v otvorenej polohe a zmeny dĺžky vplyvom teplôt a vlastností materiálov okna.

Ukotvenie

Okná treba zabudovať osadzovacími rámami do okenných otvorov tak, aby sa ich vlastná hmotnosť a všetky vonkajšie sily (zaťaženie vetrom a náhodné zaťaženia) bezpečne preniesli na stavebný objekt.

Deformácie spôsobené teplotou, špecifické pre plastové a kovové okná, ako aj pohyby a zmeny tvaru susediacich konštrukčných prvkov, nesmú spôsobiť vynútené napätie či zaťaženie, aby nenastali poruchy funkčnosti a vydúvanie osadzovacích rámov.

Vlastná hmotnosť sa prenáša nosnými podložkami. Pridaním ďalších dištančných podložiek sa okná pri zabudovaní vyrovnajú. Podložky treba prispôsobiť šírke rámu, aby nemali negatívny vplyv na neskôr zhotovenú hydroizoláciu. Spoje s murivom musia byť pružné či posuvné. Pohybom nesmie brániť ani omietka a iné susediace konštrukčné prvky.

Okná sa po vyrovnaní bezpečne ukotvia v murive. V dôsledku tepelnej rozťažnosti, závislej od materiálu rámu, sú vzdialenosti kotviacich bodov rozdielne.

Kotviace prvky

Kotviace prvky sa vyberajú podľa zaťaženia, možností kotvenia k osteniu a konštrukcie rámu. Používajú sa najmä prestrkovacie rámové kolíky a kotviace príponky, ktoré treba pripevniť rozperkami. Plastové a kovové rámy sa pripevňujú rôznymi typmi nosných kotiev. Ťažké okenné prvky sa ukotvujú pomocou kotviacich koľajníc. Ak sa okenné rámy pripevňujú zo strany miestnosti, nebude možné bezchybne zhotoviť vnútornú hydroizoláciu. Pri rovných osteniach sa uprednostňuje kotvenie príponkami na vonkajšej strane.

Montážna pena nesmie byť jediným kotviacim prostriedkom, používa sa v spojení s kotvami. Jednozložkové peny môžu vplyvom vlhkosti reagovať a väčšie okná sa môžu zaseknúť či zdeformovať v dôsledku napúčania. Toto riziko nehrozí pri dvojzložkových penách. Vypenenie nemožno považovať za hydroizoláciu škáry. Plochu pri hranách rámu, resp. dilatačné škáry, treba chrániť oblepením, aby sa do nich nedostala napúčajúca pena a nebránili zhotoveniu hydroizolácie.

Tepelná izolácia a hydroizolácia škár

Izolácia škár

Škáru medzi okenným rámom a hrubou stavbou treba kvôli dobrej tepelnej a zvukovej izolácii po celom obvode dôkladne vyplniť minerálnou vlnou či prírodnými materiálmi (sisal, juta, plsť), výplňovými pásmi obalenými penovým materiálom alebo vypenením v mieste zabudovania.

Hydroizolácia

Stykové škáry medzi oknami a osteniami treba uzavrieť. Vytvorenie tesného spoja (parozábrany) zamedzí kondenzácii vodnej pary v priestore napojenia, resp. tepelnoizolačnej výplne. Preniknutá dažďová voda sa musí odviesť von, aby nespôsobila poruchu. Pri vytvorení hydroizolácie (ako pri všetkých viacvrstvových konštrukčných prvkoch) má difúzny odpor jednotlivých vrstiev klesať zvnútra smerom von – vrstvy bližšie k miestnosti musia byť parotesnejšie ako vonkajšie vrstvy.

Vnútorná hydroizolácia

Vnútorná hydroizolácia sa robí na obvode stykových škár, teda i na vnútornej škáre medzi okenným rámom a parapetnou doskou. Skrinky lamelových roliet musia byť vzduchotesné smerom dnu. Na vonkajšej strane zvyčajne netreba vytvoriť ďalšiu špeciálnu ochranu pod vodotesnými parapetnými doskami a inými konštrukčnými prvkami na odvod vody, konštrukcia škáry má jedno alebo dve štádiá tesnenia. Potrebná minimálna šírka škáry závisí od materiálu rámu, dĺžky prvkov a použitého hydroizolačného materiálu.

Na tesnenie proti vode sa používajú materiály, ktoré možno striekať (silikón, polysilfid, polyuretán), impregnované izolačné pásiky z penového materiálu, tesniace pásiky (samolepiace bitúmenové fólie, mäkké PVC), izolačné pásy (butyl, polyzobutylén) a elastomérové škárovacie pásiky (polysulfid, silikón, polyuretán).

Tesniace látky musia byť stabilné, adhézne (resp. v spojení s prednáterom), odolné proti striedaniu teplôt a mechanickému zaťaženiu, znášať sa s bežnými materiálmi a kovmi, s ktorými susedia a po dokončení nesmú mať lepivý povrch.

Škáry s hydroizoláciami zo striekaných izolačných materiálov musia mať šírku 10 – 20 mm. Podľa podkladu sa na zlepšenie priľnavosti používa prednáter. Susediace plochy rámu a stavebného objektu treba prelepiť a chrániť pred znečistením prednáterom a napúčajúcim izolačným materiálom. Náter nepriľne na plochu znečistenú materiálom s obsahom silikónu.

TEXT a FOTO Barbara Turčíková

zdroj: MEDIA/ST spol. s r.o.­     

Páčil sa vám článok?

áno: 146     nie: 172

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby