preskočiť na hlavný obsah

Slovenské stavebníctvo roku 2008 z pohľadu ZSPS

/up/images/featured/images/slovenske_stavebnictvo_2008.png

Pre naše stavebníctvo bol rok 2008 najúspešnejší v samostatnej histórii Slovenska. Aj keď v poslednom štvrťroku 2008 už boli zrejmé znaky celosvetovej krízy aj na Slovensku, aktuálne štatistiky slovenského stavebníctva za rok 2008 tieto príznaky nepotvrdili. V roku 2008 sme v stavebníctve na Slovensku dosiahli historicky najvyšší objem stavebnej produkcie za existenciu Slovenska a to 189 878 mil. korún (cca 6,24 mld. EUR), čo je 11,9 % rast oproti roku 2007. Ešte výraznejší bol nárast tržieb stavebných podnikov za vlastné výkony a tovar, ktoré dosiahli 310 577 mil. korún (cca 10,3 mld. EUR).

V závere minulého roka už bolo vidieť, kde smerujú rozhodujúce investície do slovenského stavebníctva, čo naznačovalo nasledujúci trend vývoja stavebníctva. Zaznamenali sme hlavne rast v oblasti rekonštrukcii stavieb, ktorá dosiahla až 25 % rast. Menší nárast stavebnej produkcie bol v novej výstavbe cca 12 %. Očakávaný a ohlasovaný rast výstavby dopravných a inžinierskych stavieb sa nepotvrdil a bol v roku 2008 nižší o 3 % ako v roku 2007. V tomto segmente očakávame výrazný nárast v objemoch stavebnej produkcie v rokoch 2009 až 2010, ak budú realizované projekty súkromného a verejného partnerstva (graf 1).

Z hľadiska podielu krajov na stavebnej produkcii dominuje Bratislavský kraj, ktorého dominancia sa od roku 2001 znížila o takmer 5 %. Ďalej je to Žilinský kraj s podielom 17 % na celkovej stavebnej produkcii SR a nasleduje Košický kraj. Už tradične má najnižší podiel na celkovej stavebnej produkcií SR Banskobystrický kraj, čo je logické, vzhľadom na regióny s menšou intenzitou stavebnej výroby v juhovýchodných okresoch.

Z hľadiska zamestnanosti v slovenskom stavebníctve bol rok 2008 opäť rekordný, najvyšší za posledné roky. Stavebníctvo na konci roku 2008 zamestnávalo 185 777 ľudí a z toho najväčší podiel na zamestnanosti mali živnostníci 56 %. Podniky do 100 zamestnancov mali 35 % podiel na zamestnanosti a najmenší podiel na zamestnanosti tvoria podniky nad 100 a 250 zamestnancov, ktoré sa podieľali na celkovej zamestnanosti v stavebníctve iba 9 %. Takže rozhodujúcimi zamestnávateľmi sú logicky, tak ako i v iných krajinách EÚ, živnostníci, malé a stredné podniky. Z hľadiska štruktúry podnikov v minulom roku bolo registrovaných len 23 podnikov, ktoré mali viac ako 250 zamestnancov. Dominujúcimi zamestnávateľmi v slovenskom stavebníctve sú malé a stredné podniky.

Podľa správy Eurostatu Slovensko zaznamenalo v uplynulom roku najvyšší nárast stavebnej produkcie (o 7,2 %) spomedzi krajín EÚ. V rámci krajín združenia Euroconstructu Slovensko zastáva posledné miesto podielom 0,3 % na stavebnej produkcii stavebníctva EÚ.

Veľmi pozitívne výsledky roku 2008 a doterajší stavebný boom podnietili predovšetkým atraktívne podmienky pre investorov, nastavené ekonomickou reformou, postupne ho generoval aj rozvoj priemyslu, a to predovšetkým v odvetví strojárstva, obchodu a služieb, či logistiky Uplynulé obdobie bolo charakteristické najmä pokračovaním trendu rozvoja individuálnej bytovej výstavby, ale tiež pokračovaním výstavby polyfunkčných a administratívnych objektov. V súčasnosti je stále vysoký záujem o termickú sanáciu panelových domov (zatepľovanie), ktorý by mal aj naďalej pokračovať.

V roku 2008 bol veľmi pozitívny aj pre Zväz stavebných podnikateľov Slovenska. Hospodárenie ZSPS skončilo s vysokým prebytkom, ktorý je uložený na účte Zväzu. Tento rok sa bude využívať na podporu tvorby podnikateľského prostredia v stavebníctve hlavne pre členov ZSPS, ako aj prezentáciu pozitívnych výsledkov slovenského stavebníctva a členov ZSPS. V súčasnosti má ZSPS stabilizovanú členskú základňu so 158 členmi, medzi ktorými sú aj lídri stavebného priemyslu na Slovensku.

Je zrejmé, že rok 2008 bol posledným rokom konjunktúry stavebníctva na Slovensku. Vedeli sme, že dvojciferné rasty stavebnej produkcie nemôžu byť pravidlom. Udržanie primeraného proporcionálneho rastu našich podnikov však musí byť našim cieľom. Prudký pokles stavebnej produkcie je dnes realitou a východiská z tejto situácie sú len v rukách a schopnostiach nás stavebných podnikateľov.

Slovenské stavebníctvo v roku 2009 - výsledky, očakávania, perspektívy

Slovenské stavebníctvo začalo rok 2009 podľa predpokladov s negatívnymi výsledkami. Stavebná produkcia za 1. štvrťrok dosiahla 1 041,4 mil. EUR, o 13,6 % menej ako v rovnakom období roku 2008. Uvedený prepad za 1. kvartál 2009 zatiaľ rešpektuje našu predikciu vývoja (graf 2).
Produkcia realizovaná v 1. kvartáli 2009 v tuzemsku medziročne klesla o 12,8 % na 1 004,3 mil. EUR a produkcia realizovaná v zahraničí klesla o 30,1 %. Tento pokles stavebnej produkcie sa prejavil v celej štruktúre. Realizované objemy stavebných prác boli nižšie pri nových stavbách, rekonštrukciách aj modernizáciách budov. Ako pozitívny jav vidíme rast v objeme stavebnej produkcie na inžinierskych a dopravných stavbách, ktoré sme štatisticky zaznamenali za mesiac marec 2009.

Tento negatívny vývoj bol však v období začiatku roka 2009, ktorý bol poznamenaný pre stavbárov veľmi zlým počasím a plynovou krízou. Z toho dôvodu výsledky stavebníctva za 1. kvartál 2009 majú svoje opodstatnenie.

Rozhodujúcim obdobím pre stavebníkov určite bude prvý polrok tohto roku, kedy sa rozhoduje o zákazkách na ďalšie obdobie. Zásoba práce v stavebných podnikoch je v priemere približne na 6 mesiacov. V predchádzajúcom období sme mali dohodnuté zákazky v priemere na sedem až desať mesiacov dopredu. Podľa môjho názoru, bude tento rok ešte vyrovnaný. Aj keď dôjde k zníženiu stavebnej produkcie, nemusí to znamenať výrazné zhoršenie pre stavebné firmy. Bude síce menej súkromných investícií do bytovej výstavby, očakávame však zvýšenie investícií do cestnej infraštruktúry čoho dôkazom môže byť aj rast stavebnej produkcie v tomto segmente v marci tohto roku, v porovnaní s rovnakým obdobím za rok 2008.

V súčasnej dobe je možné povedať, že rozhodujúce peniaze, ktoré vieme najrýchlejšie získať, sú práve tie, ktoré by mali ísť do dopravy. Dnes vieme, že je potvrdený projekt PPP na trase R1 z Nitry do Banskej Bystrice a rokuje sa o predložených ponukách na ďalšie dva balíky projektov PPP. Rokovania komplikujú súčasné podmienky pre získavanie úverových zdrojov z bánk, ktoré sú ovplyvnené negatívnymi dôsledkami ekonomickej a hospodárskej krízy. Dnes je jasné, že ambiciózny plán vlády SR, zrealizovať diaľnicu D1 v plnom profile z Bratislavy do Košíc do roku 2010, nebude splnený. Dôležitejšie je túto mimoriadne vyťaženú trasu mať dobre projekčne a inžiniersky pripravenú a v danom období mať zahájené všetky úseky, aby bolo toto dôležité dopravné spojenie dokončené do roku 2015.

Tento ambiciózny plán vidím splniteľný, ak štátny investor bude efektívne a dynamicky organizovať kombináciu financií, ktoré môže pre realizáciu tejto cestnej trasy získať. Ide o zdroje zo štátneho rozpočtu, ktorý počíta ročne s približne 597 mil. EUR (18 mld. SKK) na výstavbu dopravnej a cestnej infraštruktúry, ďalej je tu aj veľmi ambiciózny plán a zdroje z operačného programu Doprava, kde sú 3 mld. EUR (90 mld. SKK) na päť rokov a už spomínané súkromné zdroje z projektov PPP. Touto kombináciou finančných zdrojov je možné ročne preinvestovať v diaľničnom programe približne 1,0 až 1,5 mld. EUR.

Stavebníctvo na Slovenku bude aj v roku 2009 patriť medzi významných zamestnávateľov. Podiel stavebníctva na celkovej zamestnanosti na Slovensku sa za posledné tri roky zvýšil na 7 %. V stavebníctve pracovalo v marci 2009 vyše 183 000 zamestnancov. K výraznému prepúšťaniu zatiaľ v roku 2009 nedošlo, aj keď došlo k zníženiu počtu zamestnancov oproti decembru 2008 o cca 3 000. Pri zamestnávaní budeme určite uprednostňovať našich pracovníkov a to z ekonomických, komunikačných, či kultúrnych alebo spoločenských dôvodov. Je to však vecou každej firmy, akým spôsobom pristúpi k pracovnej politike (graf 3).

V štruktúre zamestnanosti sa v roku 2009 nič zásadné zatiaľ nemenilo. Rozhodujúci podiel na zamestnanosti majú naďalej živnostníci a malé podniky a tento stav sa bude zvyšovať vzhľadom od systému subdodávateľskej štruktúry našej profesie, ktorá sa bude v čase krízy zvyšovať (graf 4).

Začiatok roka 2009 pre slovenské stavebníctvo nebol úspešný. Zhoršenie výsledkov vo všetkých sledovaných ukazovateľoch potvrdilo naše negatívne predikcie z konca roku 2008. Aj napriek týmto výsledkom s prihliadnutím na dekádu roka, kedy sme ich hodnotili, nevidím našu perspektívu v roku 2009 vzhľadom na vplyv krízy až tak negatívne. Každý stavebný podnikateľ si však musí uvedomiť, že jeho výsledky v roku 2009 nebudú závisieť len od vonkajších vplyvov ale hlavne od našich schopností orientácie sa v týchto podmienkach.

Očakávania, perspektívy a možnosti stavebníctva na Slovensku v roku 2009


V našich odborných diskusiách si najviac kladieme otázku našej perspektívy, očakávaní, možností ale hlavne riešení, ktoré treba prijať pre prekonanie podmienok krízy, ktorá svojou veľkosťou a rýchlosťou viacerých prekvapila.

Dnes vieme s istotou povedať iba to, že nevieme s istotou definovať, čo nás v najbližších mesiacoch a roku čaká. Neistota je najfrekventovanejšie slovo v dnešnej firemnej a obchodnej komunikácii.

Pre objektívne hodnotenie vplyvu krízy na slovenské stavebníctvo bude rozhodujúci prvý polrok roku 2009, atmosféra a diskusie medzi stavebnými podnikateľmi však nedávajú veľký optimizmus a vyhliadky na dostatočný odbyt stavebnej produkcie. Aj predikcia Euroconstructu z decembra 2008 na vývoj štruktúry stavebnej produkcie v krajinách EÚ nie je optimistická. Slovenské stavebníctvo bolo na konferencii Euroconstructu prezentované ako krajina s najviac dynamickým rastom a veľkým prepadom pre najbližšie tri roky, čo bolo prezentované na nasledovných grafoch pre jednotlivé segmenty výstavby (graf 5a, b, c).

Očakávame pokles v novej výstavbe ale aj v oblasti rekonštrukcií a obnovy budov, čo je dôsledok hlavne obmedzených súkromných investícií do výstavby priemyslu a logistiky ale aj oblasti bytovej výstavby, hlavne veľkých developerskych projektov. Naopak pozitívne očakávania máme v raste výstavby inžinierskej, najmä cestnej, infraštruktúry a ekologických stavieb.

Pri orientácii v týchto nových, vo väčšine negatívnych trhových podmienkach, vychádzame najmä z ohrození a negatívnych tendencií, ktorými sú hlavne zníženie dopytu - zníženie investícií a miezd, napätý verejný rozpočet, zvýšenie ceny práce, zníženie konkurencieschopnosti vyvážať stavebné materiály, čo súvisí hlavne so zavedením eura a určite aj väčší prejav nedôvery medzi partnermi v investičnom procese.

Pre riešenie tejto situácie je rozhodujúca aktivita dopytu po stavebnej produkcii v daných podmienkach, ktorá je priamo úmerná množstvu financií, ktoré vie generovať dopyt po stavebnej produkcii. V čase krízy, kedy sú obmedzené hlavne veľké súkromné investície, sú rozhodujúcim faktorom dopytu investície štátu. Práve dnes má štát atraktívnu možnosť maximálne využiť kontrahované investičné zdroje z EÚ v rozsahu 11,3 mld. EUR, ktoré môžeme vyčerpať do konca roku 2012. V jedenástich operačných programov je veľké množstvo opatrení, ktoré priamo súvisia s investíciami, na ktorých majú hlavnú ambíciu zúčastniť sa slovenskí stavbári. Podľa našich odhadov ide o 40 % čo je takmer 4,5 mld. EUR finančných zdrojov, ktoré súvisia so stavebnými investíciami v nasledovných operačných programoch - tab. 1

Samozrejme nie sú to len investície z EÚ ale aj samotný (aj keď veľmi obmedzený) štátny rozpočet, súkromné investície a už spomínané PPP projekty. To všetko je dnes možný potenciál financií, ktorý generuje dopyt po stavebnej produkcii. Keď bude štát dôsledne, odborne a dynamicky, podľa pravidiel EÚ a verejného obstarávania, manažovať verejné zdroje z EÚ v kombinácii s ostatnými uvedenými zdrojmi, bude to potenciál, ktorý môže chýbajúci dopyt po stavebnej produkcii zabezpečiť na najbližšie roky, pokiaľ sa svetová ekonomika bude revitalizovať z dôsledkov hospodárskej a finančnej krízy.

Zväz stavebných podnikateľov sa pravidelne vo svojich riadiacich orgánoch zaoberá v odborných diskusiách témou podmienok podnikania v stavebníctve v súčasnom období.

V komuniké, ktoré prijalo Valné zhromaždenie ZSPS 30. marca 2009 sa konštatuje, že najvýhodnejšou investíciou pre štát je v súčasnosti investovanie do obnovy bytových budov a výstavby nájomných bytov s akcentom na zatepľovanie. Takáto forma investícií nezaťaží štátny rozpočet, pretože ide o úvery, ktoré sa štátu vrátia. Z jedného investovaného eura sa takto štátu vráti 57 centov, jeden stavbár viaže na seba ďalších troch zamestnancov iných odvetví, jedna investovaná miliarda korún vytvorí približne 3 700 pracovných príležitostí. Zníženie energetickej náročnosti bytových domov môže ušetriť peniaze občanom a celospoločensky sa zníži spotreba energie až do 60 %.

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska je presvedčený, že systémovými opatreniami a podporou štátu by sa dlhodobo riešila energetická bezpečnosť Slovenska a súčasne by sa tak napĺňali ciele EÚ z Energeticko-klimatického balíčka do roku 2020, ku ktorému sa prihlásilo aj Slovensko.

Východiská, stratégia a smerovania pre slovenské stavebníctvo v čase krízy

V súčasnej dobe sa musí slovenské stavebníctvo zorientovať v podmienkach, kedy je dvojciferný stavebný boom minulosťou. Firmy dnes riešia skôr otázky udržateľnosti, dôsledky globálnej finančnej krízy začíname postupne pociťovať aj tu. Keď s partnermi zo stavebných firiem diskutujeme o tejto téme, vidím, že informácie o pozastavení investícií alebo odstúpení od dohodnutých kontraktov sú už aktuálne a budú témou najbližších mesiacov Na krízu sme však neboli prichystaní a myslím, že žiadna firma na Slovensku neplánovala krízové scenáre. Bude záležať od schopností manažmentov jednotlivých podnikov, ako sa vyrovnajú s jej dôsledkami. Myslím si, že každý sa bude snažiť udržať zamestnanosť vo svojom podniku. Nevyhnutná bude orientácia na výkonnosť, zvýšenie produktivity za podmienky nezvyšovania počtu zamestnancov, zmena obchodnej politiky, ako aj zahraničná orientácia - teda nové výzvy a možnosti.

Často v ZSPS diskutujeme o otázkach stratégie, vízie, ale aj o propagácii stavebníctva. ZSPS má jasný názor, ako potrebné sa nám javí spracovanie celkovej Vízie stavebníctva na Slovensku do roku 2015. Toto je materiál, ktorý je potrebný aj pre našich stavebných podnikateľov, pre tvorbu svojich stratégií, ale aj na orientáciu v smerovaní slovenského stavebníctva. Myslím, že práve z pohľadu ZSPS dobre vidíme, kam sa stavebníctvo uberá a kam by sa malo uberať v budúcnosti, a chceli by sme tento veľmi dôležitý materiál realizovať.

Taktiež si myslím, že slovenské stavebníctvo nie je dostatočne pozitívne propagované v slovenskej spoločnosti. Často počúvame len o problémoch a tragédiách, ale myslím si, že spoločnosť by mala viac vedieť aj o pozitívach stavebníctva ako segmentu národného hospodárstva, ktoré jednoznačne najviac ovplyvňuje životné prostredie.

Nemyslím si, že zmeny podmienok pre poskytovanie úverov budú obmedzovať realizácie investičných projektov. Je v záujme všetkých strán, ktoré sa zúčastňujú tohto „obchodu“, aby vytvárali podmienky, ktoré budú v danej situácii výhodné pre všetkých. Zároveň neočakávam výrazné zmeny v požiadavkách financovania investičných projektov. Ak budú tieto podmienky veľmi vplývať na ochotu ľudí zadĺžiť sa, spomalí sa spotreba v oblasti stavebníctva. V tomto smere je to určite nová úloha a výzva pre finančné inštitúcie alebo priamo pre slovenskú vládu.

Určiť v súčasnosti relevantné prognózy nie je možné. Keby sme to vedeli, tak môžeme pripraviť a realizovať scenár riešenia. Kríza je produktívny stav, netreba jej až tak veľmi pripisovať rôzne tragické nálepky. Aj v tejto situácii sú riešenia a príležitosti, ale aj ohrozenia. Ako som už spomínal, v čase globálnej finančnej krízy je nevyhnutný zásah štátu, pretože práve štátne investície môžu, v čase celospoločenských hospodárskych kríz, eliminovať ohrozenia. Opäť pripomínam, že kríza nás zasiahla v čase silných dotácií z Európskej únie, čo môže riešeniu problémov pomôcť. Takisto bude záležať od schopnosti manažmentov stavebných firiem reagovať na výzvy a ohrozenia, ktoré nám kríza predkladá. Každý stavebný podnikateľ si určí svoj scenár riešenia krízy, ak sa do nej dostane. Bude nevyhnutná orientácia na výkonnosť, zvýšenie produktivity za podmienky nezvyšovania počtu zamestnancov, zmenu obchodnej politiky, ako aj zahraničné orientácie.

Aj napriek všetkým negatívnym javom súčasného obdobia vidím perspektívu slovenského stavebníctva optimisticky.

Ing. Ján Majerský PhD.,
prezident ZSPS, generálny riaditeľ PROMA s. r. o. Žilina
Ilustračné foto: D. Lalíková


zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.­

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 112     nie: 116

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby