preskočiť na hlavný obsah

Sklo v súčasných fasádach administratívnych budov

/up/images/featured/images/fasady_sklo.png

Najcharakteristickým prvkom administratívnych aj obchodných budov sú ich fasády. Tie zaznamenávajú v súčasnej architektúre tohto typu budov odklon od tradičných konštrukčných riešení a povrchových úprav fasád, čo sa týka materiálov, vrstvenia opláštení a vyžívania rôznych svetelných efektov. Charakteristickou črtou niektorých fasád v súčasnosti sa stáva ich dynamický výraz - premenlivý vzhľad, ktorý sa dosahuje využívaním mobilných prvkov na fasádach, inštalovaním variabilných konceptov osvetlenia fasády a hrou svetla a tieňa pri použití materiálov s lesklými povrchovými úpravami.

Mobilné prvky na fasádach vo forme horizontálnych žalúzií sa používajú z ľahkých kovov, alebo zo skla a slúžia na uzavretie, resp. otvorenie vzduchovej vrstvy ako tepelného nárazníka. Tieniace prvky predsadené pred okenné alebo transparentné konštrukcie sú taktiež v určitom časovom úseku v rozličnej polohe v závislosti od potreby ochrany vnútorných priestorov pred slnečným žiarením. Pri fasádach s použitím prvkov v podobe vertikálnych alebo horizontálnych lamiel v poslednej vrstve fasádneho plášťa je účinok premenlivosti dosahovaný aj z hľadiska zmeny zorného uhla pohybom pozorovateľa vzhľadom na sledovaný objekt.

Sklo sa v súčasných fasádach uplatňuje ako výplňový prvok v nosných fasádach, ako hlavný výplňový materiál nenosných roštových a dvojitých fasád, ale aj ako obkladový materiál vrstvených fasád. Fasáda s prvkami zo skla nadobúda premenlivý vzhľad použitím umelého osvetlenia, zmenou vonkajšieho slnečného svetla v priebehu denného cyklu a pri použití mobilných sklených prvkov na fasáde zmenou ich polohy. Osobitým problémom pre výraz fasád je používanie farebných skiel, resp. skiel s potlačou.

Fasáda a konštrukčný systém

Okrem estetického hľadiska zaznamenali súčasné fasády posun aj z hľadiska ich konštrukcie a vzťahu fasády a konštrukčného systému. Vývoj v 20. storočí znamenal oddelenie fasády od nosného konštrukčného systému, fasáda sa stávala nenosnou resp. doplnkovou konštrukciou a bola oddelená od nosného systému.

Súčasné transparentné fasády sú v niektorých prípadoch integrálnou súčasťou nosného obvodového systému budovy. Pri týchto fasádach sa účinok ich premenlivosti dosahuje využívaním amorfných povrchov na fasádach alebo celkovým skulpturálnym tvarovaním hmoty objektu. Pri obvodových systémoch sa samotný konštrukčný systém prejaví vo fasáde a vytvára ohraničujúci rámec pre jej konečný výraz. Pri skulpturálnej architektúre existujú riešenia, kde nosná oceľová obvodová konštrukcia fasády vytvára súčasne hlavný nosný systém budovy. V presklenom objekte, ktorá je predajným sídlom módneho domu Prada v japonskej Aoyame obvodová diagonálne orientovaná oceľová konštrukcia spolu so stužujúcimi horizontálnymi premosteniami s kosoštvorcovým prierezom a podlažiami v rôznych úrovniach vytvára tuhý konštrukčný systém, schopný odolávať zemetraseniam. Kryštalický tvar budovy je dosiahnutý pomocou konvexných, konkávnych alebo rovinných izolačných dvojskiel, ktoré sú vkladané do kosoštvorcového roštu oceľovej konštrukcie. Optické efekty krivého zasklenia dodávajú objektu tvar priesvitného kryštálu. [2]

Transparentné fasády

Pri „tradičných“ transparentných obvodových plášťoch je sklený obal nenosnou konštrukciou, založenou na princípe oddelenia tzv. „kostry od kože“. Transparentné fasády prešli v poslednom desaťročí minulého storočia a začiatkom tohto storočia obrovským vývojom. Tento vývoj bol podmienený najmä snahou zabezpečiť vo výškových administratívnych budovách s transparentnými fasádami možnosť prirodzeného vetrania.
Nové fasádne systémy boli vyvinuté ako reakcia na kritické prehodnotenie výškových budov s jednoduchými transparentnými fasádami s energeticky náročnými a hlučnými klimatickými zariadeniami. Pri dosiahnutí tohto cieľa bolo nutné sledovať aj ostatné parametre ovplyvňujúce vnútorný komfort ako sú: ochrana proti slnečnému žiareniu, ochrana voči vonkajšiemu hluku, dosiahnutie požadovanej tepelnej pohody v interiéri počas celého roka a následne dosiahnutie priaznivej energetickej bilancie budovy. V snahe zabezpečiť tieto požiadavky sa koncom 20. storočia prešlo od jednoduchých transparentných fasád k dvojitým transparentným fasádam. V konečnom dôsledku impulzom k vývoju dvojitých transparentných fasád ako ich poznáme v dnešnej podobe bolo dosiahnutie úspory energie spojené so zlepšením vnútorného komfortu pomocou nových fasádnych systémov.

Dvojité transparentné fasády

Prvé dvojité transparentné fasády boli založené na princípe okenných prvkov (elementov), na výšku jedného podlažia, kde vonkajšia fasáda je opatrená pevným zasklením – (spravidla ako izolácia pred slnečným žiarením), a v určitej vzdialenosti od nej sa nachádza vnútorná fasáda, ktorú tvorí samostatný otváravý okenný prvok s jednoduchým zasklením. V medzipriestore je inštalovaná protislnečná ochrana, ktorá preberá funkciu tienenia. Medzipriestor medzi vonkajšou fasádou a vnútorným okenným prvkom je vyplnený zohriatym vzduchom. V závislosti od systému zohriaty vzduch stúpa hore do priestoru medzi podhľadom a stropom, alebo je ťahaný smerom nadol do medzipriestoru dvojitej podlahy. V snahe zabezpečiť ochranu pred nežiaducim slnečným žiarením musia byť nútené vetracie systémy v permanentnej prevádzke a budovy nie sú vetrané prirodzene.

Dvojité transparentné fasády s otvárateľným vonkajším plášťom Zabezpečenie prirodzeného vetrania pri výškových budovách bolo dosiahnuté umožnením otvárania aj vonkajšieho plášťa a regulovaním otvárania počas extrémnych poveternostných situácií. Podmienkou fungovania dvojitých transparentných fasád s otvárateľným vonkajším plášťom je správne nastavenie systému a dodržiavanie podmienok užívateľmi. V závislosti od zvoleného priestorového prepojenia jednotlivých častí fasády rozoznávame na jestvujúcich budovách systémy: kazetové (element-fasády), komínovo-kazetové, chodbové a celoplošné cez viacero podlaží.

Dvojité transparentné fasády s otvárateľným vonkajším plášťom dosahujú dynamiku svojho vzhľadu – premenlivý výraz už samotným používaním fasády – otváraním, alebo uzatvorením plášťa podľa momentálnych klimatických podmienok. Pri administratívnych budovách sú využívané z hľadiska úspory energie nielen vo výškových stavbách ale aj v nízkopodlažných administratívnych objektoch rozsiahleho charakteru v kombinácii s vnútornými átriami, ktoré sú ako predhrievacie zóny súčasťou konceptov vetrania. Fasáda trojpodlažnej administratívnej budovy v Kronbergu má špeciálne vyvinuté opakovateľné okno na výšku jedného podlažia ako samostatne fungujúci prvok fasády. Vonkajší plášť okna tvorí jednoduché bezpečnostné sklo, v medzipriestore sa nachádzajú horizontálne žalúzie, ktoré pri otvorení vonkajšieho plášťa počas extrémneho prehriatia slúžia ako ochrana pred slnečným žiarením pre vnútorný plášť. Vnútorný plášť je tvorený izolačným dvojsklom v každom module fasády opatrenom netransparentnou tepelne izolovanou vetracou klapkou. S otváraním vnútorného plášťa sa uvažuje iba pre prípad jeho čistenia, je však možné ho otvárať mechanicky aj užívateľmi. Fungovanie vonkajšej fasády a tieniacich žalúzií je kontrolované počítačom. V prípade chybného správania užívateľov sú ich kroky korigované počítačom. Dvojitá fasáda na administratívnej budove v Kronbergu a premyslený systém jej obsluhy predstavuje dobrý príklad integrácie individuálnych užívateľských potrieb a energeticky efektívneho počítačového systému. [1]

Vrstvené fasády s obkladom zo sklených tabúľ

Sklené tabule s farebným alebo pieskovaným povrchom sa pre svoju priesvitnosť a nepriehľadnosť používajú ako obkladový materiál sendvičových fasád. Oproti iným obkladovým materiálom majú takto upravené sklené tabule výhodu vtom, že môžu byť predsadené pred okenné otvory. Sklený obklad umožní v časti okenných otvorov prístup denného svetla. Fasáda objektu môže mať súvislý celistvý povrch bez tektonického členenia oknami.

Budova novej policajnej a požiarnej stanice v Berlíne je prístavbou k štítovému múru existujúcej budovy s fasádou z režného muriva z 19. storočia. Reflexné sklá so sieťotlačou v odtieňoch od zelenej po sýtu červenú sú ukotvené ako obklad do kovového roštu pred sendvičovú železobetónovú stenu so zateplením. V prípade tejto prístavby ide o spojenie obkladu zo sklených prvkov a mobilných horizontálnych žalúzií tak, že v čase zatiahnutia žalúzií pôsobí budova ako jednoliaty celok bez okenných otvorov. Zmena farebnosti prebieha od zelenej, ktorá symbolizuje priestory policajnej stanice po červené odtiene, ktoré sú vyjadrením požiarnej stanice. Sklené prvky predsadené pred okenné otvory je možné individuálne ovládať a ich hlavnou úlohou je zabezpečiť ochranu vnútorných priestorov pred slnečným žiarením. [2]

Translucentné fasády z profilov z liateho skla

Profily z liateho skla sa vyrábajú najčastejšie v tvare U a v súčasnosti nachádzajú uplatnenie v rôznych typoch stavieb najmä preto, že sú iba priesvitné a nie priehľadné. Ich translucentný charakter dovoľuje ich použitie na fasádach, ktorých úlohou je presvetlenie interiérov a vytvorenie bariéry pre vnímanie vnútornej prevádzky z exteriéru. Profily z liateho skla sú ideálnym materiálom pre fasády priemyselných objektov a skladov. Translucentná fasáda z profilov liateho skla na objekte kontajnerového skladu v Lüdenscheide pre firmu ERCO, ktorá sa zaoberá svetlom a osvetlením budov je príkladom prezentácie firmy pomocou vlastnej budovy. Objekt jednoduchého skladu v tvare hranola je vďaka použitým variantným konceptom osvetlenia v priebehu dňa a noci vnímaný odlišne. Bočné fasády skladu z liatych profilov sú z interiéru vybavené osvetľovacími trubicami, ktoré osvetľujú objekt a vytvárajú jeho premenlivý obraz. Počas dňa sa od nerovného povrchu liateho skla svetlo odráža pod rôznymi uhlami. V tomto prípade ide o vydarený príklad architektúry, ktorá je zhmotneným symbolom činnosti firmy. [2]

Záver

Sklo ako fasádny materiál sa používa v súčasných fasádach v podobe plochých, zakrivených, farbených tabúľ s rôznymi povrchovými úpravami, alebo v podobe liatych profilovaných tvárnic. Konštrukcia transparentnej fasády môže byť, alebo nemusí byť súčasťou nosného systému budovy. Sklené tabule vo fasádach sú najčastejšie v polohe výplňových konštrukcií, ale aj v polohe vonkajšieho obkladu. Ak sa na transparentných fasádach vyskytujú mobilné prvky zo sklených tabúľ, tak zmena ich polohy na fasáde nie je náhodná, ale súvisí so zabezpečením kvality vnútorného prostredia v budove. Sklo je pre svoju schopnosť prepúšťať denné svetlo a umožňovať pohľad do osvetlených interiérov prostriedkom ovplyvňujúcim výraz fasády. Premena fasády objektu v čase v dôsledku zmeny denného svetla a s tým súvisiacej polohy tieniacich prvkov, alebo v dôsledku použitia umelého osvetlenia je štvrtou dimenziou súčasnej transparentnej architektúry. Svetlo a osvetlenie obohacuje vnímanie trojrozmerných architektonických objektov o nový rozmer zmeny výrazu v priebehu denného cyklu.

Ing. arch. Eva Vojteková, PhD., Fakulta architektúry STU Bratislava
Recenzoval: Doc. Ing. arch. Ján Ilkovič, PhD., FA STU Bratislava
Foto: archív autorky

Literatúra:
[1] Schittich, Christian: Building Skins, Birkhäuser, Edition Detail, 2001, ISBN 3-7643-6465-3
[2] Schittich, Ch. – Staib, G. – Balkow, D. – Schuler, M. – Sobek, W.: Glass Construc-tion Manual, Birkhäuser Verlag AG, 2007, ISBN 978-3-7643-8290-2
[3] www.flickr.com
[4] www.architektur.tu-darmstadt.de
[5] www.bauen-mit-stahl.de

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.­

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať



Páčil sa vám článok?

áno: 157     nie: 176

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby