preskočiť na hlavný obsah

Skleník – praktická ozdoba záhrady

/up/images/featured/images/sklenik_0.png

Donedávna mali skleníky jednu hlavnú funkciu – praktickosť. To se nezmenilo, ale pribudli ďalšie trendy – farebná a tvarová rozmanitosť. Dnešný skleník má byť praktický, spĺňať požiadavky na pestovanie rastlín a má byť aj ozdobným prvkom záhrady, v súlade s jej celkovým štýlom.

Typ a tvar skleníka závisí od jeho plánovaného využitia. Ak chcete skleník využívať len od jari do jesene na pestovanie zeleniny, postačí vám i lacnejší fóliovník. Mnohostrannejšie a trvanlivejšie sú skleníky z klasického skla alebo z polykarbonátových dosiek. Na pestovanie zimnej zeleniny a na prezimovanie rastlín v nádobách na mráz, má byť skleník čo najlepšie izolovaný, aby nevznikali zbytočné straty tepla a nezvyšovali sa náklady na ich vykurovanie.

Izolácia je základ

Kvalitná tepelná izolácia sa začína prípravou stavebných základov. Prvý a najdôležitejší krok je asi 80 cm hlboký výkop, do ktorého sa vylejú betónové základy spevnené oceľovou armatúrou. Z vonkajších strán sa základy izolujú doskami zo styroduru, aby neunikalo teplo. Menšie a ľahšie skleníky môžu mať základy napríklad z drevených fošní položených vodorovne v piesčitom lôžku.

Sklo versus plast?

Jednoduché priehľadné sklo začína ustupovať materiálom s lepšími tepelnoizolačními vlastnosťami. Klasické sklenené tabule sa ešte využívajú napríklad v skleníkoch vo viktoriánskom štýle, najmä z estetických dôvodov, ale aj tu sa často nahrádzajú dvojitým vákuovaným sklom s lepšími tepelnoizolačními vlastnosťami. Najviac sa osvedčili priesvitné dosky z polyakrylátu (plexisklo) či z dutinkového polykarbonátu. Tieto materiály tvoria dobrý kompromis medzi priepustnosťou svetla a tepelnou izoláciou, pričom sa vyznačujú vysokou trvanlivosťou a nerozbitnosťou a vďaka ľahkému rezaniu na mieru sa dajú prispôsobiť rozmanitým tvarom.

Veľkosť a umiestnenie

Pre voľne stojaci skleník je ideálny smer východ – západ, pre skleník opretý o múr budovy je vhodná južná strana (dlhšia strana má smerovať na juh). Vtedy možno skleník využívať aj ako zimnú záhradu. Skleník má do pozemku nenásilne zapadať a byť v súlade so štýlom záhrady. Veľkosť skleníka určuje spôsob jeho využívania, resp. ako dlho v roku sa má využívať. Ideálne sú voľne stojace skleníky so sedlovou strechou a s plochou 3 – 50 m2. Ak má skleník slúžiť len na predpestovanie zopár kvetinových a zeleninových priesad, stačí aj menšia plocha (3 – 8 m2). Pri využívaní aj v zime (zimovanie exotických rastlín), má mať väčšiu plochu. Ak sa totiž na príliš malú plochu sústredí veľa rastlín v nádobách, hrozí ich napadnutie škodcami a chorobami. V tomto prípade je vhodný skleník s plochou aspoň 12 m2. V skleníku môžu byť stojace alebo závesné regály či pestovateľské stoly na umiestnenie črepníkov s rastlinami. Praktické sú aj vyvýšené záhony so stredovou, dostatočne širokou cestičkou (50 cm – 60 cm). Dvere skleníka majú byť na klimaticky miernejšej strane – východnej či južnej. Praktické sú širšie, resp. posuvné dvere. Bočné okná treba umiestniť na skleníky dlhšie ako 5 m.

Konštrukcia

Základ skleníka majú tvoriť kvalitné hliníkové profily (drevená konštrukcia je pekná, ale nepraktická) a základy, ktoré zlepšujú tepelnú izoláciu. Ak sa bude skleník využívať len počas sezóny, stačí pevne ukotviť obvodový rám na rovnom pozemku. Celoročne fungujúci skleník vyžaduje základy z tehál či z betónu. Dôležitá je aj kvalitná tepelná izolácia, najmä v zimných mesiacoch, ak je skleník vykurovaný či temperovaný. Rozhodne na nej netreba šetriť. Súčasťou skleníka môže byť aj automatické otváranie okien, automatická závlaha, teplomery, odkvapy na zachytávanie dažďovej vody zo strechy, lampy na osvetľovanie rastlín, pracovný stôl s aspoň 20 cm vysokou obrubou na zadržanie zeminy či zdroje tepla a vzdušnej vlhkosti. Praktické je aj situovanie zdroja vody do skleníka.

Vykurovanie a vetranie

Skleníky môžu byť vykurované alebo nevykurované. Ten, kto chce pestovať rôznorodé exotické rastliny a chce skleník využívať celoročne, musí rátať s vykurovaním. Ideálne je teplovodné vykurovanie – teplú vodu možno do skleníka privádzať z kotla v dome. Drahšie, ale efektívne je pôdne vykurovanie. Možno použiť aj elektrické ohrievače (musia byť vhodné do skleníkov). Aj výmena vzduchu v skleníku je dôležitá, lebo ovplyvňuje mikroklímu tohto priestoru. Vetraním sa rastliny otužujú a lepšie rastú. V lete môže teplota vnútri riadne stúpnuť. Ideálne je, ak cez bočné okno môže prúdiť do skleníka chladnejší vzduch zo severnej strany. Horúci vzduch potom môže unikať z otvorených strešných okien. Veľmi praktické je však aj automatické otváranie okien podľa potreby. Zárukou dokonalého vetrania môžu byť aj dvere na oboch koncoch skleníka. Bežné sú automatické otvárače, kvapôčková závlaha a netkané textílie brániace rastu buriny.

TEXT Mária Fureková
FOTO Steve Dudinsky, archív autorky

zdroj: MEDIA/ST spol. s r.o.

Páčil sa vám článok?

áno: 47     nie: 39

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby