preskočiť na hlavný obsah

Šikmé zelené strechy sú ekologické i ekenomické

/up/images/featured/images/sikme_zelene_strechy_0.png

V centrách veľkých miest sa prejavujú negatívne vplyvy hustotej zástavby, prevádzky a vykurovania budov – väčšie znečistenie a menší obsah kyslíka vo vzduchu, vyššia teplota vzduchu a mračná prachu nad mestom. Riešením, zlepšujúcim mikroklímu centier miest, sú šikmé zelené strechy.

Zelené plochy a husté stromy v mestách negatívne vplyvy výrazne redukujú. Optimálne riešené zelené strechy s listovou plochou 5 až 10 krát väčšou ako plocha zeleného parku, sú však pri zlepšovaní klimatických pomerov miest ekonomicky oveľa efektívnejšie. Okrem vplyvu na mikroklímu miest sú prínosom aj pre obyvateľom budov so zelenými strechami. Okrem toho, že zmierňujú znečistenie životného prostredia, zvyšujú úspory energie na kúrenie i chladenie a znižujú prienik vysokofrekvenčného elektromagnetického vlnenia. Ak zvážime celú dobu ich životnosti, sú aj ekonomicky výhodnejšie ako bežné strechy.

Prínosy zelených striech

Prestup tepla z vonkajšieho prostredia môže zelená strecha znížiť o viac ako 90 %. Podľa meraní v lete v extrémne teplých obdobiach s dennou teplotou 35 °C teplota na spodnej strane zelenej strechy nikdy neprevýši 25 °C. Tento chladiace efekt vytvára najmä odparovanie vody, tieniaci efekt vegetácie, schopnosť odrážať slnečné lúče, spotreba energie na fotosyntézu a tepelná akumulácia zadržanej vody. S hrúbkou vrstvy vegetácie sa zvyšujú tepelnoizolačné vlastnosti - studený vietor nepreniká k povrchu zeminy. Zrkadlový tepelný efekt má hmota vrstvy zeminy. Spôsobuje ho odraz infračerveného žiarenia z budovy rastlinami a produkcia tepla pri vzniku rannej rosy (kondenzácia 1 g vody uvoľní 530 kalorií tepla).

Pomalšie odtekanie zrážok

Podľa nemeckej normy DIN 1986 zelená strecha s 10 cm zeminy uvoľňuje iba 30 % srážok, zvyšok zadrží a odparí. To umožňuje vyrazne zredukovať dimenziu kanalizačného systému. Oveľa významnejšie je však spomalenie odtekania zrážkovej vody.

Pohlcovanie hluku

Kým vegetácia zelenej strechy absorbuje hluk len do 2 – 3 d B, zemina pôsobí ako silná akustická bariéra. 12 cm hrubá vrstva vlhkej zeminy zníži prestup hluku o 40 dB a 20 cm hrubá vrstva až o 46 dB.

Požiarna odolnosť

V Nemecku sa zelené strechy zaraďujú mezi „solid“ strešné krytiny, čo znamená, že nehoria a odolávajú požiarom, ak vrstva zeminy dosahuje hrúbku aspoň 3 cm.

Tieniaci efekt

Izolácie vplyvom uv-žiarenia a zmien teplôt degenerujú. Pokrytie strechy substrátom a vegetáciou tento vplyv eliminuje, preto dobre navrhnutá zelená strecha oveľa dlhšie vydrží a nepotrebuje takmer žiadne opravy a údržbu, na rozdiel od tradičných striechh, kde sú náklady na opravy a údržbu po 30 – 50 rokoch asi dvojnásobné. Životnosť kvalitne zhotovenej zelenej strechy môže vysoko prekročiť 100 rokov.

Zníženie vysokofrekvenčného elektromagnetického žiarenia

Zelená strecha pokratá 16 cm hrubým substrátom a prírodnou trávou znižuje žiarenie rozsahu 2 GHz, v ktorom pracuje väčšina mobilných telefonov o 24 dB (99 %). V kombinácii s 24 cm hrubou nepálenou tehlovou klenbou (green/earth bricks) je to až 99,999 %.

Návrh zelenej strechy

Zelené strechy bez sklonu vyžadujú viac ako 30 cm hrubú vrstvu substrátu alebo špeciálnu drenážnu vrstvu. V prvom prípade vegetácia rastie vyššie, vyžaduje starostlivosť, zálievku a hnojenie. Tekéto strechy sa nazývajú „intenzívne“ zelené strechy. Ak je hrúbka substrátu len 3 – 16 cm, treba použiť špeciálnu vegetáciu odolnú voči suchu i mrazu, napríklad neupravovanú trávu, byliny či špeciálne druhy rozchodníkov a netreskov. Tieto zelené strechy sa nazývajú „extenzívne“, nevyžadujú starostlivosť a sú ekonomicky výhodné. Šikmé zelené strechy nepotrebujú špeciálnu drenážnu vrstvu, ak majú sklon väčší ako 5 % (3°). Pri sklone nad 20 – 30 % (11 – 17°) sú potrebné zábrany, aby substrát nekĺzal dole.

Extenzívne zelené strechy, kde sa nepočíta s údržbou, nesmú mať substrát hrubší ako 18 cm, chudobný na živiny. Inak vegetácia prerastá, je citlivá na vietor a sucho a vyžaduje údržbu ako „intenzívne“ strechy. Hrúbke substrátu a klimatickým podmienkam treba prispôsobiť aj výber druhov rastlín.

V centrálnej a severnej Európe možno budovať šikmé zelené strechy len s 3 cm substrátu s machmi a rozchodníkmi, ktoré dokážu prežiť, ak sú dostatočne odolné proti suchu a mrazu. Samozrejme, nemôžu vytvoriť hrubú vrstvu, preto majú nízky vlyv z hľadiska pasívneho vykurovania a chladenia.

Prvky šikmých striech

K základným prvkom šikmých „extenzívnych“ zelených striech patrí vodotesná a koreňom odolávajúca izolácia, substrát a vegetácia.
Izolácia pod vegetáciu musí byť vodotesná a odolná proti prerastaniu koreňov a humídnym kyselinám. Používajú sa najmä polyesterové textílie potiahnuté PVC a textílie zo sklených vlákien s polyolefínovou vrstvou. Spoje sa zvárajú teplým vzduchom a môžu sa utesniť roztopeným plastom. Asfaltové fólie nie sú odolné proti prerastaniu koreňov. Navyše, niektoré korene žijú v symbióze so špeciálnymi mikroorganizmami, rozpúšťajúcimi asfalt a využívajú ho ako výživu.Pri malých sklonoch 5 – 10 % sa dáva pod substrát drenážna vrstva – 4 – 8 cm hrubá vrstva expandovanej keramiky či kameniva frakcie 4 – 8 mm alebo špeciálny pórovitý materiál s drenážnymi drážkami. Strmšie strechy drenážnu vrstvu nevyžadujú, ak sa použije substrát s určitou drenážnou kapacitou.

Substrát musí zadržiavať a odvádzať vodu, musí mať teda dostatok vzduchových pórov a nižší obsah živín. Obvykle je ornica zmiešaná s ľahkým kamenivom (pemza, troska, expandované kamenivá, expandované íly). Ak nie je dôležitá hmotnosť, dá sa použiť aj piesok a štrk. Hrúbka vrstvy musí zodpovedať typu vegetácie a klimatickým podmienkam. V európskej klíme stačí na udržanie vody spravidla 14 – 18 cm substrátu, lebo obdobie bez akýchkoľvek zrážok nezvykne byť dlhšie ako šesť týždňov (suchšie podnebie vyžaduje zavlažovací systém či špeciálnu vegetáciu). Hrúbka substrátu nad 16 – 18 cm sa na extenzívne zelené strechy neodporúča. Na hrubších vrstvách substrátu tráva a rastliny rastú do väčšej výšky, čo spôsobuje problémy pri silnejšom vetre a dlhšie trvajúcom suchu. Výsledkom môže úplný alebo čiastočný úhyn vegetácie. Rovnako negatívny efekt spôsobuje i substrát s vysokým obsahom živín. Treba rátať s tým, že šikmé strechy orientované k slnku vysychajú oveľa rýchlejšie ako strechy s malým sklonom, čiastočne zatienené či oslnené len pod priamym uhlom.

Vegetácia musí byť odolná proti náročným klimatickým podmienkam – sucho, silný vietor a často i mráz. Čím tenšia je vrstva substrátu, tým odolnejšia musí byť vegetácia proti suchu. Na substráte hrúbky 5 – 10 cm vytvára hustý porast zmes rozchodníkov, cesnaku, pažítky spolu s divou trávou ako je lipnica stlačená, lipnica lúčna tenkolistá, kostrava vivipara a sverep strešný alebo kostrava červená genuina, kostrava červená trsnatá, kostrava ovčia, kostrava medvedia, lipnica lúčna s pažítkou pobrežnou, materinou dúškou vajčitou či materinou dúškou obyčajnou.

Pozitívny vplyv zelenej strechy je o to vyšší, o čo hustejšia a hrubšia je vrstva vegetácie. To súvisí s veľkosťou listovej plochy. Bežný parkový trávnik s priemernou výškou 5 cm má asi 9 m² listovej plochy na 1 m² plochy, kým mierne šikmá strecha s hustým porastom neupravovanej trávy má v lete až 100 m² listovej plochy. Túto hustotu vegetácie možno v stredoeurópskom podnebí dosiahnuť len pri hrúbke substrátu 12 – 16 cm a sklone strechy 5 -  40 % (3 – 22°).

TEXT Barbara Turčíková
FOTO archív redakcie 

zdroj: MEDIA/ST spol. s r.o.­ 

Páčil sa vám článok?

áno: 247     nie: 226

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby