preskočiť na hlavný obsah

Schody do podkrovia

schody

Konštrukcie pre vertikálnu dopravu pomáhajú prekonávať výškové rozdiely. Okrem vertikálneho spojenia jednotlivých výškových úrovní je schodisko výtvarne veľmi exponovaný priestor. Má teda vyhovovať ako výtvarným, tak aj dispozičným i konštrukčným požiadavkám, takže musí stvárňovať celý schodiskový priestor.

Schodisko tvoria schodiskové ramená, jednotlivé schodiskové stupne a zábradlie. Konštrukcia zaručuje nadväznosť jednotlivých priestorov interiéru. Výber vhodného miesta pre schodisko závisí od celkového vnímania priestoru a určuje aj jeho atmosféru. Vytvoriť kvalitné, estetické schodisko pritom nemusí byť vôbec zložité, najmä ak platí, že v jednoduchosti a originalite je krása.

Návrh

Schodiskový priestor môže byť prirodzene vetraný a osvetlený prirodzeným svetlom (cez okná) alebo umele vetraný a osvetlený umelým osvetlením. Správne navrhnuté schodisko je ľahko prístupné, úsporne ekonomicky navrhnuté a to tak, že zaberá malú pôdorysnú plochu a vyhovuje všetkým statickým, požiarnym, bezpečnostným i hygienickým požiadavkám. Materiál, z ktorého sú vyrobené stupne, má dostatočne odolávať opotrebovaniu.

Pri navrhovaní schodiska určujeme predovšetkým jeho pôdorysný tvar, počet a tvar schodiskových ramien, ktorými je prekonávaná výška jednotlivých podlaží, a potom šírku a dĺžku pôdorysného priemetu schodiskového ramena. Ďalej navrhujeme veľkosť, tvar a polohu odpočívadiel, sklon schodiskových ramien a s tým súvisiace rozmery schodov i použitý materiál na schodiskové prvky.

Podľa Vyhlášky č. 532/2002 sklon schodiskových ramien vnútri bytu s konštrukčnou výškou menšou ako 3 000 mm môže mať najviac 41°. Príliš prudké schody môžu byť veľmi nebezpečné pre staršie osoby a deti.

Základné prvky schodiska

Základným prvkom schodiska je schod (stupeň), ktorý tvorí nástupnica (vodorovná plocha schodu) bez sklonu v priečnom i pozdĺžnom smere (na ňu kladie chodec pri výstupe alebo pri zostupe nohu) a podstupnica (predná zvislá plocha schodu). Povrch nástupnice volíme drsný, aby umožňoval istú a bezpečnú chôdzu. Koeficient šmykového trenia pri okraji schodu musí byť najmenej µ = 0,6, na ostatných plochách nástupnice najmenej µ = 0,2.

Šírku schodu b meriame na výstupnej čiare ako vodorovnú vzdialenosť predných hrán dvoch za sebou radených schodov. V jednom schodiskovom ramene majú mať rovnakú šírku. Minimálna šírka schodu na výstupnej čiare je b = 210 mm, no odporučená šírka schodu na výstupnej čiare je 260 mm.

Výšku schodu h meriame ako zvislú vzdialenosť predných hrán nástupníc dvoch za sebou radených schodov. V jednom schodišťovom ramene musia byť výšky schodov rovnaké. V dvoch rôznych ramenách toho istého schodišťa majú byť výšky rovnaké, maximálny povolený rozdiel je 5 mm.
Rozmery schodov sa udávajú zlomkom h / b, v ktorom čitateľ je výška a menovateľ šírka schodu. Schod je charakterizovaný šírkou nástupnice a výškou podstupnice. Medzi šírkou a výškou schodu platí všeobecne známy vzťah 2 h + b = 630 mm. Vzťah vychádza z priemerného kroku človeka 630 mm (muži 750, ženy 600, žiaci 540 mm).

Schodiskové rameno je konštrukcia určená na vertikálne spojenie dvoch rôznych výškových úrovní. Tvoria ho schody radené za sebou, pričom musí obsahovať minimálne tri a maximálne 16 výšok. V rodinných domoch, chatách, mezonetových bytoch a u pomocných schodíšť môže byť do jedného ramena zaradených 18 výšok. Ramená s väčším počtom výšok schodov sú nepohodlné a chodca veľmi unavujú, preto sa rozdeľujú odpočívadlami. Schodiskové rameno má svoju pôdorysnú dĺžku LR, šírku BR a priechodnú šírku BP. Pôdorysná dĺžka ramena (s výnimkou mlynárskych schodov) sa meria v pôdoryse ako vodorovná vzdialenosť medzi prednou hranou nástupného a prednou hranou výstupného schodu na výstupnej čiare. Priamočiare schodiskové ramená majú výstupnú čiaru v strede svojej priechodnej šírky.

Poloha výstupnej čiary u krivočiarych a zmiešanočiarych ramien sa mení podľa ich priechodnej šírky.

Poloha výstupnej čiary u ramien s priechodnou šírkou:

- do 900 mm je 300 mm od vonkajšieho okraja zakrivenia,
- od 901 do 1200 mm, je 400 mm od vonkajšieho okraja zakrivenia,
- od 1 201 do 1800 mm, je v 1/3 priechodnej šírky od vonkajšieho okraja zakrivenia,
- pri 1 801 mm a viacej je v 1/2 priechodnej šírky ramena.

Priechodná šírka schodiskového ramena sa navrhuje ako násobok šírky potrebnej na prechod dospelého človeka, t. j. 550 mm. Najmenšia povolená priechodná šírka schodiskových ramien BP v hlavnom schodišti rodinných domov a mezonetových bytoch je 900 mm.

Pravidlá pre návrh

Schodiskové ramená môžu mať vzhľadom na jednotlivé podlažia a okolitý terén budovy určitú polohu, podľa ktorej sa rozdeľujú na – nástupné, medziľahlé, výstupné a vyrovnávajúce. Špeciálnym prípadom sú súmerne združené ramená.

Podchodná výška hp v schodiskovom priestore je zvislá vzdialenosť hrany schodiskového schodu na výstupnej čiare a konštrukcie nad touto hranou. Najmenšia dovolená podchodná výška hp sa určí v mm v závislosti sklonu schodiskového ramena podľa vzorca

hp = 1500 + 750/cos alfa [mm ]

kde alfa je sklon schodiskového ramena.

Dôležitá je tiež priechodná výška hd , ktorá je vyjadrená vzťahom

hd = 750 + cos ? [mm]

kde hd je priechodný rozmer meraný na kolmici ku sklonu schodiskového ramena.

Podchodná výška schodiska v rodinných domoch a mezonetových bytoch môže byť znížená na 2 100 mm.

Pôdorysné tvary schodiska

Pôdorysný tvar schodiskového ramena ovplyvňuje samotný pôdorys, konštrukčná výška daného priestoru, jeho charakter i účel. Podľa tvaru výstupnej čiary poznáme schodiskové ramená priamočiare, krivočiare (kruhové, točité, elipsovité) alebo zmiešanočiare.

Priamočiary tvar schodiskového ramena sa volí vždy vtedy, ak to dispozícia dovolí a schodisko v objekte je možné navrhnúť bez priestorového obmedzenia. Niektoré druhy krivočiarych ramien sa z architektonických dôvodov navrhujú v náročných priestoroch, ktoré vhodne kompozične dopĺňajú. Zmiešanočiare a točité ramená sa navrhujú vtedy, ak je priestor stiesnený a pôdorysná plocha malá.

Priamočiare schodiskové ramená sú zostavené z rovných schodov. Výstupná čiara je priamka vedená uprostred schodiskového ramena. Sklon schodiskového ramena je na všetkých miestach rovnaký. Výstup a zostup po priamočiarom schodisku je bezpečný a pohodlný. Priamočiary tvar schodiskového ramena sa volí vždy, keď to dovoľuje dispozícia a schodisko možno navrhnúť bez priestorového obmedzenia.

Krivočiare schodiskové ramená sú zostavené zo schodov, ktorých šírka sa mení. Výstupná čiara je krivka. Vypočítaná výška a šírka schodu vyhovuje iba v mieste výstupnej čiary. Pomer výšky a šírky schodu sa po šírke ramena mení. Minimálna šírka schodu na vnútornej strane zakrivenia je 130 mm. Tvar najbežnejších krivočiarych schodiskových ramien je kruhový, točitý alebo elipsovitý.

Kruhové schodisko

Kruhové schodiskové ramená majú pôdorysný priemet výstupnej čiary v tvare kružnice alebo jej časti, t. j. schodisko je kruhové, polkruhové prípadne segmentové. Pozostávajú zo skosených schodov, ktorých podhľad tvorí skrutková plocha, výrazne alebo len náznakovo. Ich výroba je prácnejšia ako výroba priamočiarych ramien. Z architektonických dôvodov sa navrhujú najmä na prekonávanie celej výšky jedného podlažia.

Správny návrh kruhového schodiska pri výstupe i zostupe ako aj pri prenášaní bremien má spĺňať približne rovnaké podmienky, ako platia pre priamočiare schodiskové rameno, t. j. bezpečný a pohodlný výstup i zostup po celej šírke schodiskového ramena, využitie celej šírky na prechod osôb a prenášanie bremien. Posledné dve podmienky (nulovú zbiehavosť predných hrán schodov a rovnaký sklon schodiskového ramena po celej jeho šírke) však nie je možné pri kruhovom ramene dodržať, preto sú stanovené zásady návrhu, aby zbiehavosť a nerovnaký sklon neboli prekážkou pri výstupe alebo zostupe po schodoch.

Výstupná čiara sa musí stotožňovať s prevádzkovou polohou maximálneho pohybu osôb po schodišti. Poloha výstupnej čiary bude mať vplyv na skosenie schodov. Keď sa výstupná čiara umiestni v blízkosti vonkajšieho zakrivenia schodišťového ramena, budú mať schody malé skosenie. Skosenie schodov bude tým väčšie, čím bližšie sa umiestni výstupná čiara k vnútornému okraju zakrivenia schodišťového ramena. Z uvedeného vyplýva, že poloha výstupnej čiary v pôdoryse kruhových schodíšť nemôže byť náhodná, ale musí sa stanoviť podľa určitých pravidiel. Ak pre kruhové schodiskové ramená chceme vytvoriť také isté podmienky pre výstup i zostup, ako majú priamočiare schodiskové ramená, potom treba vo vzdialenosti 400 mm od vnútorného okraja zakrivenia zachovať šírku schodu 260 mm. Na 260 mm široký schod sa môže pri výstupe i zostupe umiestniť celé chodidlo, čo umožňuje bezpečnú a pohodlnú chôdzu. Na užší schod sa celé chodidlo nezmestí. Na schod široký 230 mm sa pri zostupe umiestni iba časť chodidla od päty po kĺbový zhyb na palci. Zostup je síce pomerne bezpečný, ale nepohodlný. Stabilitu chodca možno zaručiť v krajnom prípade tak, že chodidlo od päty po ťažisko zhybov prstov na chodidle sa umiestni na nástupnici schodu. Priemerne dlhé chodidlo potrebuje teda približne 210 mm širokú nástupnicu. Chôdza po schodiskových ramenách so schodmi širokými 210 mm je možná, avšak neistá.

Z uvedených poznatkov možno urobiť záver: pre pohodlný a bezpečný zostup je potrebná minimálna šírka schodu 260 mm od vnútorného okraja zakrivenia. Toto pravidlo treba brať do úvahy pri návrhu kruhových trojprúdových i viacprúdových schodísk. Šírka schodu 230 mm od vnútorného okraja ramena zabezpečuje už menej pohodlný, ale ešte bezpečný zostup. Táto veľkosť bude dostatočná pre ramená s priechodnou šírkou od 1 100 do 1 650 mm. Schody užšie ako 230 mm už nie sú veľmi vhodné na zostup. Šírka schodu od 210 do 230 mm síce ešte umožňuje zostup, no tento sa stáva psychologicky veľmi náročný.

Rozmer 210 mm možno použiť pri menej frekventovaných dvojprúdových schodištiach, pri ktorých predpokladáme, že zostupovať sa bude na vonkajšej strane zakrivenia. Vnútorná strana zakrivenia sa používa len výnimočne (pri vyhýbaní sa osôb).

Jednoprúdové schodiskové ramená s priechodnou šírkou 900 mm budú mať výstupnú čiaru umiestnenú 300 mm od vonkajšieho okraja zakrivenia. Je to ťažisko výstupu po krivočiarych, resp. zmiešanočiarych ramenách schodiska.

Dvojprúdové schodiskové ramená s minimálnou priechodnou šírkou 1 100 mm – 1 200 mm musia zaručovať dobrý výstup a zostup vo vzdialenosti 400 mm od vonkajšieho aj vnútorného okraja schodiskového ramena. Zostupuje sa väčšinou 400 mm od vonkajšieho okraja zakrivenia, a preto v tomto mieste sa nachádza výstupná čiara. Pri dvojprúdových schodiskových ramenách sa musí dodržiavať zásada, že 400 mm od vnútorného okraja zakrivenia má byť šírka schodu min. 210 mm. Táto šírka ešte zaručuje stabilitu chodca.

Tvary schodiskových ramien

Točité schodiskové ramená sa od kruhových odlišujú menšou priechodnou šírkou (600 až 900 mm), malým polomerom zakrivenia na vnútornej strane schodov, väčším stúpaním, a preto majú len druhoradú funkciu. Výška schodov býva 180 až 215 mm, šírka na výstupnej čiare 215 až 270 mm. Výstupná čiara sa umiestňuje 300 mm od vonkajšieho zakrivenia ramena. Točité ramená sa používajú tam, kde je k dispozícii len malá pôdorysná plocha.

Eliptické schodiskové ramená sa navrhujú veľmi zriedkavo. Ich veľkou nevýhodou je, že rozmery – výška a šírka za sebou radených schodov sú rovnaké len na mieste výstupnej čiary. Uhol stúpania sa mení nielen po šírke, ale aj po dĺžke schodiskových ramien.

Zmiešanočiare schodiskové ramená sa navrhujú všade tam, kde nie je v pôdoryse objektu dostatok miesta na umiestnenie priamočiarych schodiskových ramien. Výstupnú čiaru tvoria priamky a krivky. Priemet dĺžky schodiskového ramena do pôdorysnej roviny sa skracuje návrhom skosených schodov, ktorých nástupnice majú premennú šírku.

Ak je polomer zakrivenia na vnútornej strane schodov menší ako dve tretiny šírky ramena, nemajú sa nástupné hrany schodov viesť do stredu zakrivenia ramena, ale šírky schodov treba rozvinúť, čím sa zaistí bezpečný výstup nielen v mieste výstupnej čiary, ale aj na užších koncoch schodov. Šírka skosených schodov na ich vnútornej strane a určuje výpočtom alebo graficky, minimálna šírka nástupnice v najužšom mieste má byť 130 mm.

Materiál

Na zhotovenie schodísk sa používajú najrôznejšie materiálydrevo, oceľ, betón i sklo, a to v najrôznejších formách. Najčastejšie používaný materiál na schody je drevo. Schodisko z dreva evokuje pocit tepla a zároveň je dekoratívnym prvkom interiéru. Vyrába sa z tvrdého dreva (najčastejšie dub a buk), ktoré sa neopotrebúva a aj vekom zostáva stále pekné.

V poslednej dobe sa rozšírilo oceľové schodisko. Nosným prvkom je oceľová konštrukcia, ktorá sa kombinuje s iným materiálom. Sama osebe vytvára dojem ľahkosti a v spojení s drevom, mramorom, žulou či sklom dostáva zaujímavý rozmer. Drahé a luxusné schodiská sa zhotovujú z ušľachtilej ocele, ktorá má vysokú pevnosť, stabilný povrch, je mimoriadne odolná a nevyžaduje špeciálnu údržbu.

Schody z betónu sú pomerne častá alternatíva, ktorá na rozdiel od schodiska z dreva ušetrí nemalé finančné prostriedky. Betón sám osebe však nepôsobí esteticky, preto sa často obkladá iným materiálom – umelým alebo prírodným kameňom, no najčastejšie drevom.

Schodiská z elementov sú jednoduchšou a pomerne lacnou možnosťou na vybudovanie podkrovného schodišťa. Základ tvoria kovové elementy, ktoré sa poskladajú a zoskrutkujú. Kostra, ktorá tým vznikne, sa prvým a posledným elementom prichytí do prekladov, podláh či nosných múrov. Na jednotlivé elementy sa namontujú schodiskové stupne.

Mlynárske schody

V dispozične stiesnených podmienkach sa navrhujú tzv. mlynárske schody. Svojím pôdorysným tvarom a konštrukciou predstavujú úsporné riešenie. Mlynárske schody sa obyčajne navrhujú len na prekonávanie výšky jedného podlažia, ako je napríklad spojenie najvyššieho podlažia s podkrovnými priestormi.

Chodenie po týchto schodoch predstavuje zvýšenú psychickú záťaž – je síce bezpečné, ale nepohodlné. Šírka schodišťových ramien sa pohybuje okolo 750 mm, väčšie šírky ako 900 mm sa neodporúčajú. Optimálna šírka ramena mlynárskych schodov je 600 až 800 mm. Po oboch stranách schodišťového ramena by malo byť osadené držadlo umožňujúce bezpečnú a istú chôdzu.

Navrhnutím mlynárskych schodov (namiesto bežných priamočiarych) dosiahneme úsporu miesta, a to tým väčšiu, čím väčší výškový rozdiel sa bude prekonávať. Úspora miesta, vzhľadom na skrátenie dĺžky pôdorysného priemetu ramena, je veľmi výrazná. Mlynárske schody sú pochôdzne len v strede ramena, preto nie je dôvod, aby boli široké. Prekrytie za sebou nasledujúcich stupňov na výstupnej čiare je maximálne 100 mm prípadne 120 mm. Schody môžu mať netradičný tvar. Schodisko sa tak dokáže prispôsobiť priestorovým požiadavkám.

Výstup po schodisku zaťažuje ľudský organizmus približne dvakrát viac ako bežná chôdza. Preto sa pri jeho návrhu berie ohľad na obyvateľov domu, najmä na ich vek a pohybové schopnosti. Okrem užívateľov treba pamätať aj na sťahovanie väčších kusov nábytku.

Zábradlie

Na voľné strany schodiskových ramien a odpočívadiel sa osadzujú schodiskové zábradlia s držadlom, ktoré chránia osoby pred pádom na nižšie položené rameno, prípadne cez zrkadlo na dno schodiskovej šachty. držadlo slúži na oporu vystupujúcich alebo zostupujúcich osôb.

Každé schodišťové rameno musí mať držadlo, a to minimálne po jednej strane pri priamočiarych ramenách s priechodnou šírkou do 1 650 mm a pri krivočiarych alebo zmiešanočiarych ramenách s priechodnou šírkou do 1 100 mm. Držadlo po oboch stranách musí byť pri väčšej priechodnej šírke.

Rebríkové schody musia mať na voľných stranách zábradlie a po oboch stranách držadlá na uľahčenie výstupu, ale najmä zostupu.

Zábradlie musí byť dostatočne pevné a stabilné, spoľahlivo upevnené do schodov alebo schodníc. Musí bezpečne preniesť zaťaženie od podopierania sa osôb a odolávať bočným nárazom.

Výšku zábradlia (vrátane držadla) meriame na zvislici, od prednej hrany schodu po vrchné líce držadla. Výška zábradlia (prípadne len držadla) sa dimenzuje z dvoch hľadísk, a to z hľadiska ochrany proti pádu a z hľadiska opory pri výstupe a zostupe po schodisku.

Zábradlie má osobu priemerného vzrastu zadržať v akejkoľvek situácii tak, aby jeho horná časť dosahovala po spodný okraj hrudného koša (približne miesto ťažiska ľudského tela). Teoretická výška zábradlia by teda mala byť asi 1 100 mm.

STN 73 3305 určuje štyri varianty výšky zábradlia v závislosti od hĺbky voľného priestoru a od možnosti pádu, voči ktorému má zábradlie chrániť osoby na pochôdznej ploche:

- základná výška hz = 1 000 mm pre možnosti pádu do hĺbky od 3 000 do 12 000 mm,

- znížená výška hz = 900 mm pre hĺbky do 3 000 mm,

- zvýšená výška hz = 1 100 mm pre hĺbky od 12 000 do 30 000 mm,

- zvláštna výška hz = 1 200 mm pre hĺbky nad 30 000 mm.

Na určovanie výšky zábradlia v schodišťovom priestore bude rozhodujúca hĺbka, do ktorej môže chodec spadnúť.

Podľa konštrukcie rozlišujeme plné schodišťové zábradlie, zábradlie so stĺpikmi a zábradlovou výplňou (stĺpiky kotvené v každom 3 až 4 schode) a zábradlie tvorené len výplňou, kotvenou v každom schode. Zábradlie so stĺpikmi a zábradlovou výplňou je teda zostavené z nosných stĺpikov a z výplne, prípadne len z výplne kotvenej do jednotlivých schodov. Nosné stĺpiky sa kotvia do každého tretieho alebo štvrtého schodu, v prípade ak sú ramená na voľnej strane podopierané schodnicou, tak sa stĺpiky kotvia do schodnice.

Výplň zábradlia môže byť tabuľová alebo prútová – zvislá, vodorovná alebo šikmá.

Na pochôdznych plochách s voľným prístupom osôb musia mať medzery medzi zvislými alebo šikmými prútmi so sklonom nad 45o od vodorovnej roviny maximálny rozmer 120 mm. Medzery medzi vodorovnými a šikmými prútmi do 45o musia mať rozmer maximálne 180 mm.

Výplň zábradlia môže byť drevená, oceľová, betónová, oceľobetónová, kamenná, sklenená alebo z umelých hmôt, ktoré pri prípadnom požiari nevytvárajú dusivé plyny.

Podľa spôsobu osadenia poznáme zábradlie osadené zhora do nástupníc schodov, zhora do schodnice, osadené spredu do podstupnice, zo strany do čiel schodov a zospodu do schodišťového ramena.

Držadlo

Neodmysliteľnou súčasťou schodiskového zábradlia je držadlo. To ako konštrukčný prvok poskytuje chodcom oporu pri chôdzi po schodoch. Musí mať prierez vhodný na uchopenie rukou zhora, preto sa jeho prierezom musí dať opísať 3/4 obvodu kružnice s priemerom 30 až 60 mm, v objektoch určených pre deti je to 30 až 40 mm. Veľkú pozornosť treba venovať ukončeniu zábradlia v miestach, kde začína a končí. Treba tam vytvoriť pevnú oporu konštrukcie zábradlia i držadla.

Členenie zábradlia sa odporúča navrhovať zvislé, so vzdialenosťou deliacich častí do 120 mm. Ak je vodorovné, treba z hľadiska bezpečnosti použiť ako výplň bezpečnostné sklo, dierovaný plech alebo pletivo.

Schodisko zabezpečuje vertikálnu prevádzku v dome. Predstavy obyvateľov podkrovia splní vtedy, ak na každého bude pôsobiť príjemne z výtvarnej stránky, z hľadiska dizajnu, materiálového riešenia i vhodného začlenenia do obytného priestoru. Dôležité sú aj jeho typologické a rozmerové parametre, umiestnenie v rámci dispozície a jeho vzťahy k ostatným priestorom .

Ing. Mária Gieciová, PhD., Stavebná fakulta STU, Bratislava

zdroj: Stavajte a bývajte s nami

Páčil sa vám článok?

áno: 172     nie: 141

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby