preskočiť na hlavný obsah

Sanačné omietky

/up/images/featured/images/sanacne_0.jpg

Dôvody zníženia kvality pôvodných krycích vrstiev stavby môžu byť rôzne. K hlavným patria atmosférické vplyvy. Je totiž logické, že fasády na náveterných stranách, trpia viac treba ich častejšie opravovať. Ak je však príčinou opadávania omietok aj vzlínajúca zemná vlhkosť, treba k oprave pristupovať komplexne.

Príčinou poškodzovania omietok je vždy zemná vlhkosť spojená s prienikom minerálnych solí. Koncentrácia solí v omietkach sa odparovaním vody zvyšuje a postupne zaplní objem všetkých pórov v celej hrúbke omietky.

Zasolené omietky treba odstrániť

Ak nedôjde priamo k deštrukcii omietky vplyvom obrovských tlakov pri tvorbe soľných kryštálov, posúva sa zóna odparovania čoraz vyššie. Tento stav sprevádza zmena farby omietky, tvorba výkvetov a tzv. soľných máp.

Keď sa póry omietky úplne nasýtia soľami, stráca sa ich difúzna schopnosť. Dôsledkom je strata schopnosti prirodzene odparovať vlhkosť, prenikajúcu z muriva. Soli sa začnú ukladať v murive, čo negatívne vplýva na schopnosť stavebnej konštrukcie dýchať. Preto treba poškodené omietky odstrániť. To je dôležité aj pri realizácii sanačných zákrokov, napríklad vloženia dodatočnej mechanickej hydroizolácie, vytvorenia infúznych chemických clôn alebo pri použití fyzikálnych odvlhčovacích metód.

Povrchová úprava zasolenej konštrukcie

Bežne používané (vápenno-cementové) omietky nie sú hydrofobizované, takže do svojich pórov prijímajú okolitú vlhkosť. Pri nanášaní omietok na staré murivo však do takmer vždy ide aj prienik minerálnych solí, ktoré sa rozpustia zámesovou vodou nových omietok a vstúpia do omietky ešte pred jej vytvrdnutím. Problémy so soľnými výkvetmi sa vďaka mikropórovitej štruktúre týchto omietok prejavia už asi po pol roku.

V týchto prípadoch sa používajú sanačné omietky. Podmienkou ich dlhodobej funkcie, aby neprijali vlhkosť z opravovanej steny v kvapalnej forme, spojenú s prenosom minerálnych solí.

Vnútorná štruktúra omietok má byť pórovitá, ale dostatočne pevná, dobre priepustná pre vodnú paru a vo vnútri štruktúry musí umožňovať ukladanie solí. Jej povrch však musí byť hydrofóbny, aby vonkajšia atmosférická vlhkosť nemohla vnikať do štruktúry omietky.

Vrstvy sanačných omietok

Veľmi dôležitú úlohu má tzv. základná omietka, v ktorej prechádzajú minerálne soli z muriva do vodou ťažko rozpustných foriem. Po jej vytvrdnutí sa nanáša vlastná pórovitá omietková vrstva, umožňujúca ukladanie tých soľných kryštálov, ktoré budú ešte roky vychádzať z jadra muriva. Čím je táto vrstva omietky silnejšia, tým viac solí sa v nej môže ukladať a tým dlhšia je jej životnosť. Ďalším krokom je výber správnej povrchovej úpravy – náteru.

Sanačné omietky nemajú primárne odvlhčovacie schopnosti. Ak máme po ich aplikácii dojem, že sa znížila vlhkosť muriva, je to len preto, že sa naplno využila ich schopnosť prijímať a odparovať vlhkosť uloženú v murive. Ak sa však nezastaví prísun zemnej vlhkosti do muriva a s ňou i ďalšieho množstva minerálnych solí, po čese sa aj makropórovitá štruktúra sanačnej omietky celkom naplní soľami.

TEXT Barbara Turčíková
FOTO HEKI, Baumit

zdroj: MEDIA/ST spol. s r.o.

Páčil sa vám článok?

áno: 113     nie: 147

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby