preskočiť na hlavný obsah

Sanácia = liečba stavby

/up/images/featured/images/038.jpg

Sanáciu nemožno vykonať bez dôkladnej znalosti príčin vlhnutia i stavby samej. Sanáciu stavby by vždy mali robiť odborníci, ktorí po prieskume objektu určia príčiny vniku vlhkosti a určia najvhodnejšie druhy sanácie.  Keďže len málokedy stavba vlhne len z jedného dôvodu, treba kombinovať aj spôsoby sanácie.

Nadmernou vlhkosťou muriva sa rozumie vlhkosť stavebných materiálov, ktorá výrazne zhoršuje vlastnosti, statickú, tepelnú či estetickú funkciu muriva, vedie k tvorbe výkvetov solí a k rastu nežiaducich mikroorganizmov. Pri kritickej miere vlhkosti nastáva rozpad povrchu muriva a omietok. Dôsledkom je tmavnutie povrchov, vzdúvanie omietok, vznik tmavých máp a výrazných kontúr na murive. Tam, kde vlhkosť dosahuje 6 až 9 %, dobre rastú plesne, pri 10 % vlhkosti prevládajú baktérie a drevokazné huby.

Výber vhodnej sanácie

K prvým krokom patrí prieskum muriva, štúdium pôvodnej dokumentácie a jeho porovnanie so skutočnosťou. Sondami sa zisťuje stav a zloženie nadzemnej i základovej konštrukcie a stav hydroizolácie. Rovnako treba zistiť množstvo vlhkosti, prítomnosť solí a mikroorganizmov v murive. Prieskum sa považuje za skončený až po dôkladnej obhliadke stavby vrátane strechy, klampiarskych konštrukcií či terénnych úprav. Samostatne sa kontroluje stav nosných častí krovu, drevenej stolice a jej ukotvenia v nosnom murive.

Rozhodovanie, akou metódou a v akom rozsahu objekt sanovať, ovplyvňuje viac faktorov. Využitie objektu vplýva na rozhodnutie, či je potrebný zásadný zásah do muriva. Prevádzka budovy môže použitie niektorých metód obmedziť alebo znemožniť. Historické stavby vyžadujú špecifické spôsoby sanovania, lebo v nich nemožno znehodnotiť stavebné detaily, maľby, štuky a ďalšie.

Vzduchové sanačné systémy

Princípom je prúdenie vzduchu okolo i vo vnútri zavlhnutého múru, ktoré zabezpečí jeho dodatočné vysychanie. Medzi stenou a izoláciou sa vytvorí medzera, umožňujúca prevetrávanie stien. Omietka sa nanáša na predsadenú konštrukciu. Prúdenie vzduchu treba zabezpečiť medzi medzerou a exteriérom, ak toto riešenie nie je možné, môže sa v niektorých prťípadoch medzera odvetrávať aj do interiéru, čo však zmenší vnútornú plochu miestností. Tento problém rieši odvetranie muriva pod úrovňou terénu vytvorením vzduchovej dutiny z exteriéru. Vzduchové sanačné systémy sú vhodné najmä na režné murivo a tam, kde sa vyžadujú bezproblémové stavebné zásahy, ich účinnosť je však obmedzená.

Vkladanie vodorovných izolácií

Ide o tzv. podrezanie muriva, teda prerezanie muriva po celej šírke lanovou či reťazovou pílou. Do prerezanej a vyčistenej škáry sa postupne, po úsekoch, vkladá hydroizolácia. Proti sadnutiu muriva sa úsek zabezpečí klinmi, do škáry sa vložia plastové rúrky a omietne sa. Nakoniec sa vyplní škára cez plastové rúrky zálievkovou cementovou maltou. Obdobou tejto metódy je vtĺkanie vlnitého plechu do muriva. Podrezanie muriva znamená zásadný zásah do stavebnej konštrukcie. Keďže je prácne, na izoláciu treba používať kvalitné a trvanlivé materiály.

Chemická injektáž

Jej princípom je, tak ako pri podrezaní muriva, náhrada nefunkčnej plošnej izolácie hydrofobizovaním a utesnením pórovitej štruktúry materiálu múru. Do muriva sa kolmo alebo pod uhlom udaným výrobcom injektážnej zmesi, navŕtajú diery. Ich dĺžka má byť o niekoľko cm kratšia, ako hrúbka muriva. Diery sa vyčistia tlakovým vzduchom. Otvory možno napĺňať pomocou hadičky z kalibrovaných nádob či voľným napúšťaním priamo z nádoby. Účinnosť tohto spôsobu sanácie závisí od chemickej zmesi použitej na injektáž.

Elektrofyzikálne sanačné systémy

Sú založené na pohybe molekúl vody v elektromagnetickom poli. Do muriva sa zavedú kladné a záporné elektródy. Kladné náboje spolu s molekulami vody sa pohybujú k zápornej elektróde umiestnenej v zemi. Výsledkom je „sťahovanie“ vlhkosti z muriva do zeme, a tým vysúšanie muriva. Riešenie elektrofyzikálnymi metódami neovplyvňuje statiku objektu. Alternatívnym systémom vysúšania z hľadiska polarizácie kvapalnej vlhkosti v murive je magnetokinéza.

Sanačné omietky

Sanačné omietky sú neoddeliteľnou súčasťou komplexnej sanácie. Po odstránení príčin vlhnutia, zabezpečení proti ďalšiemu navĺhaniu a aspoň čiastočnom preschnutí možno pristúpiť k aplikácii sanačnej omietky. Postihnuté murivo sa očistí od napadnutých častí obitím až za hranicu oblasti poškodenia. Maltu z ložných škár treba vyškrabať, zvyšky odstrániť z dosahu muriva a poškodené prvky muriva nahradiť novými. Na takto pripravený podklad sa nanáša podkladová vrstva. Druhú časť tvorí jadrová omietka sanačného systému, ktorá prepúšťa vodnú paru. Povrchovú časť tvorí štuková vrstva a náter. Sanačné omietky sú paropriepustné a môžu byť aj čiastočne tepelnoizolačné. Majú veľké množstvo pórov a nízku kapilárnu nasiakavosť, čo zabraňuje vode prenikať až na povrch. Sú účinné aj pri rozsiahlejšom zasolení objektu.

Polyuretánové živice

V praxi sa osvedčila dodatočná náhrada hydroizolačných prvkov tlakovou mikroinjektážou s použitím polyuretánových živíc. Chemická tlaková mikroinjektáž polyuretánovými živicami sa dá využívať pri vytváraní dodatočných hydroizolačných clôn. Táto metóda eliminuje riziká statických porúch izolovaných konštrukcií, nedochádza k vzniku trhlín a k sadaniu konštrukcií. Mikroinjektáž a vhodné aplikačné látky patria k  najdokonalejším nástrojom dodatočnej izolácie stavieb. Metóda je vhodná aj pre pamiatkovo chránené objekty

Nátery

Na hydroizoláciu betónových i murovaných konštrukcií sa používajú aj tesniace nátery, tvoriace formáciu kryštálov nerozpustných vo vode s tesniacim účinkom. Náter preniká do značnej hĺbky betónovej konštrukcie a jeho účinnosť závisí viac od prítomnosti vody v konštrukcii a teploty konštrukcie ako od priľnavosti k povrchu. Hydroizolačné nátery spravidla prepúšťajú paru.

Tesniace nátery zacelia aj vlasové trhliny (do hrúbky cca 0,5 mm), širšie trhliny treba pred použitím náteru vysekať po pevný betón a utesniť. Nátery sa väčšinou dodávajú vo forme prášku alebo suspenzie, ktoré sa zmiešajú presne podľa pokynov výrobcu – väčšinou pridaním riedidla (vody) do prípravku. Nanášajú sa po vrstvách špeciálnymi štetcami (hrúbka vrstvy 0,5 až 1 mm) alebo metlou s tvrdými štetinami, môžu sa i nastriekať. Druhá vrstva sa nanáša po zaschnutí, ale pred zatvrdnutím prvej vrstvy (do 48 hodín).

TEXT Barbara Turčíková
FOTO AK-projekt  Sikkaton, Baumit, Sanak, Sanstav Group, Aquaizoling, Sanizol, Samag, Parapetrol

Uverejnené v SaB apríl 2010.

zdroj: MEDIA/ST spol. s r.o.

Páčil sa vám článok?

áno: 147     nie: 166

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby