preskočiť na hlavný obsah

Romantika spoza skla - zimné záhrady

/up/images/featured/images/zimne_zahrady.png

Moderné koncepcie zimných záhrad využívajúce funkčné a energetické atribúty takejto stavby si získavajú čoraz viac priaznivcov. Dokonale technicky zvládnutá zimná záhrada môže rozšíriť obytný priestor a zároveň môže byť celoročne zelenou oázou plnou vôní, farieb a harmónie života v zeleni.

Pôvodnou funkciou zimných záhrad bola snaha o vytvorenie prostredia vhodného na pestovanie vzácnych exotických rastlín v stredoeurópskom klimatickom priestore.

Vznikli tak skleníky, v ktorých sa dala vykurovaním vytvoriť klíma vyhovujúca rastlinám. Konštrukcie týchto skleníkov boli oceľové, zasklené jednoduchým sklom, okolo ktorého prúdil vzduch ohriaty na vykurovacích registroch v pätách konštrukcie. Takéto konštrukcie z dnešného pohľadu na energie mali nepredstaviteľné tepelné straty. Ešte dnes sa s nimi môžeme stretnúť vo všetkých botanických záhradách.
Menšie konštrukcie skleníkov postavených pri rodinných domoch prešli zásadnou inováciou aj preto, lebo vývoj v oblasti sklenených stavebných materiálov nabral neobyčajnú dynamiku. Izolačné dvoj- či trojsklá šetriace energiu, hliníkové konštrukčné profily s prerušeným tepelným mostom, nízkoenergetické plastové profily ponúkajú v konštrukčnej tvorbe zimných záhrad nové možnosti riešení skeletov, ale aj veľkosti zasklených plôch.

Mení sa aj funkcia

Moderný prístup k problematike bývania dnes vníma a zapracováva zimnú záhradu do svojich riešení ako štandardný stavebný prvok rozširujúci obytné priestory. Moderné koncepcie zimných záhrad využívajúce funkčné a energetické atribúty takejto stavby si získavajú čoraz viac priaznivcov, a tak zimných záhrad pri stavbách rodinných domov pribúda. Z väčších či menších v celoročne obývateľnom priestore môže byť celá obývacia izba alebo jej rozšírenie, pracovňa, jedáleň, prípadne schodisko s mobilnou zeleňou. Pre milovníkov prírody zasa dokonale technicky zvládnutá zimná záhrada môže byť celoročne zelenou oázou plnou vôní, farieb a harmónie života v zeleni.

Platí však, že stavebná konštrukcia zimnej záhrady musí s tvarovým, materiálovým i farebným riešením vytvárať priestor, ktorý obohatí nielen vnútornú prevádzku stavby, ale obohatí aj vonkajší vzhľad celej stavby. Ak sa rozhodneme zrealizovať vo svojom dome zimnú záhradu, mali by sme si uvedomiť, že to svojím spôsobom je a aj vždy bude dominantný prvok, ktorý musí brať ohľad aj na určité funkčné a dispozičné požiadavky.

Skúsenosti výrobcov zimných záhrad potvrdzujú, že pri požiadavke rozšírenia obytnej plochy s celoročným užívaním by mala mať zimná záhrada minimálne 15 m2 a hĺbku najmenej 2,5 m. Treba počítať s miestom pre nábytok, komunikačnými terasami. Nábytok a zariadenie by nemal byť masívny - vo svojej predstave hľadáme voľnosť prírodnej záhrady. Nesmieme zabudnúť, že zimná záhrada musí mať otváracie zvislé steny, ktoré nám umožnia v letnom období otvoriť priestor a spojiť náš obytný priestor so záhradou.

Prechod do exteriéru musí byť riešený ako bezbariérový - vodiace koľajničky posuvných dverí musia byť zapustené do podlahy. Pri otváravých dverách treba zabudovať magnetické prahy. V prípade, že vyrovnávame terénnu vlnu v záhrade, z dôvodu bezpečného pohybu musí byť rovná plocha pred zimnou záhradou minimálne 120 cm široká. Otváranie dverí si tiež vyžaduje určitú hĺbku, ktorá nám odoberá z obytnej plochy. Ak budeme riešiť našu zimnú záhradu ako zelenú - živú, jej technologické zariadenie bude veľmi náročné. Takýto typ záhrady bude mať zvýšenú vhkosť, vyššie nároky na vykurovanie v lete zasa na celoplošné tienenie, aby sme v nej nepestovali len kaktusy. Najdôležitejším predpokladom využitia zimných záhrad sú teda stabilné klimatické pomery vo vnútri. Tieto zabezpečia, že sa zimná záhrada dá používať v horúcich letných dňoch, ale aj počas chladného zimného dňa či večera. Ako ich docieliť?

Tepelná a energetická pohoda

Všetci vieme, že dráha Slnka sa v priebehu roka mení. V lete je dopad slnečných lúčov kolmejší, a tak dopadajú do priestoru záhrady cez strechu. V zime je oslnenie zimných záhrad silnejšie cez kolmé steny. Slnečná energia (jej infračervená zložka) viac v lete a menej v zime prehrieva vnútorný priestor. Tieto tepelné zisky sú v lete zbytočné, zato v zime sú prínosom v energetickej bilancii. Sklo je teda najdôležitejší prvok zimnej záhrady. O tom, aké hodnoty tepelnej energie nám sklo prepustí do priestoru alebo z priestoru, hovoria dve fyzikálne vlastnosti: faktor "g" hovorí o priepustnosti intenzity slnečného žiarenia, súčiniteľ prechodu tepla "U" zasa charakterizuje tepelno-izolačné vlastnosti zasklenia.

Zatiaľ neexistuje sklo, ktoré by obe funkcie (letné aj zimné) dokázalo splniť k absolútnej dokonalosti. Pri ich návrhu teda skladba izolačného dvoj- či trojskla musí byť riešená individuálne. Napríklad strešné izolačné sklá musia byť dimenzované na bezpečnosť proti náhodnému rozbitiu. Ak je stavba - teleso zimnej záhrady pripojené k domu, musíme počítať, že môže dôjsť k neočakávanému uvoľneniu škridle zo strechy domu. Faktor "g" by mal v lete eliminovať tepelné zisky. Štandardné sklady izolačných trojskiel dosahujú hodnoty okolo 60 %, pri dvojsklách je to cca 80 %. V lete je to veľa. Musíme preto použiť vhodnú zatieňovaciu techniku. Odporúča sa použitie vonkajšej tieniacej techniky, lebo nedovolí prestup UV žiarenia, ktoré je najbohatšie na tepelnú energiu, do vnútra obytného priestoru.

Z tepelno-technického hľadiska musíme rozhodnúť, či bude vnútorný priestor zimnej záhrady vykurovaný alebo nie. Pri neobývanej a v zime nevykurovanej záhrade vystačíme s obyčajným izolačným dvojsklom. Takéto zasklenie však nestačí, ak chceme zimnú záhradu využívať na pobyt osôb alebo umiestnenie teplomilnej zelene. Použitie izolačných trojskiel (Uok = 0,6) by malo byť samozrejmosťou. Nesmie sa zabudnúť na vykurovanie vnútorného priestoru. Vykurovanie je treba zabudovať do podlahy, aby sa nám neobmedzil obytný priestor. Najvýhodnejšie sú systémy "fan coil", ktoré majú vedľa vykurovacieho registra ventilátor. Počas jeho funkcie máme zabezpečené ofukovanie kolmých skiel teplým vzduchom a tieto sa neorosujú.

Vetranie - samostatná kapitola

Pri prechode sklom sa krátkovlnné slnečné žiarenie mení na dlhovlnné a uvoľňuje sa pritom tepelná energia, ktorá sa akumuluje do masívnych častí konštrukcie stavby (napr. do podlahy či do stien), odkiaľ spätne do priestoru zimnej záhrady vyžaruje tepelnú energiu. Vzniknuté prehriate je nutné (v lete) odviesť. Dá sa to uskutočniť vetraním. Platia tu fyzikálne zákony, že pohyb vzduchu je spôsobovaný rozdielom tlakov medzi teplým a studeným vzduchom.

Pri konštrukcii zimnej záhrady prichádza do úvahy prirodzené alebo mechanické vetranie. Množstvo vymieňaného vzduchu prirodzeným vetraním je možné len vtedy, ak je teplota vzduchu v zimnej záhrade väčšia ako teplota vonkajšieho vzduchu a zimná záhrada má strešné vetracie otvory.

Teplý vzduch sa odvetrá vplyvom rozdielu teplôt medzi nasávacími otvormi (napr. otvorené dvere alebo podlahová vetracia klapka) a strešným vetracím systémom. V letných horúčavách však tento systém nezabezpečí tepelnú pohodu. Teploty v zimnej záhrade v lete dosahujúce až 65 °C nie sú pri silnom slnečném žiarení ničím mimoriadnym. Niektoré štúdie uvádzajú, že pri 2,5-násobnej gravitačnej výmene vzduchu za hodinu (strešným otvorom 1 m2) znížime maximálnu teplotu v zimnej záhrade na 60 °C, pri 10-násobnej na 52 °C a pri 50-násobnej na 40 °C. Z uvedeného vyplýva, že iba samotné vetranie nestačí, pretože pri 50-násobnej výmene vzduchu dosiahneme iba teplotu 40 °C.

Ďalšou možnosťou je umelé vetranie vnútorného priestoru zimnej záhrady. Pri mechanickom vetraní treba veľmi pozorne riešiť problém relatívne veľkého vymieňaného množstva vzduchu v súvislosti s pomerne malými privádzacími a odvádzacími otvormi, čo môže spôsobiť zvýšené prúdenie vzduchu a stály prievan.

Skúsenosti ukazujú, že najvýhodnejšia je kombinácia oboch technológií výmeny vzduchu, riadená automatickým procesorom, napr. strešné vetracie otvory sú otvárané hydraulickým piestom na základe prehrievania sa hydraulického média. Ak teplotný senzor prekročí nastavené hodnoty, zapne sa umelé vetranie.

Zimná záhrada môže byť veľmi pekným architektonickým prvkom takmer každej obytnej stavby, musí však byť vystrojená zharmonizovanými technickými prvkami, tienením z vonkajšej strany, regulovaným odvetrávaním a prisávaním čerstvého vzduchu. V zime je zasa dôležitý ohrev, inak je plnohonodnotné užívanie obmedzované niektorými nedostatkami vnútornej klímy (zvýšená teplota, pocit spádu studeného vzduchu, zvýšená vlhkosť...). Zimná záhrada je vo svojej podstate dokonalým inžinierskym dielom. Otázky dimenzovania veľkosti zimnej záhrady, typu zasklenia, akumulácie tepla, tienenia, vetrania a tepelnej izolácie sú úzko špecializované otázky, ktoré si vyžadujú erudovaný prístup odborníka aj užívateľa.

Ing. Pavel Kleskeň

zdroj: Dom a Byt­­­

Páčil sa vám článok?

áno: 164     nie: 203

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby