preskočiť na hlavný obsah

Romantika drevostavby

/up/images/featured/images/0drevostavba.jpg
Keby sme posudzovali drevo ako stavebný materiál z hľadiska komplexu mechanických, tepelno-technických a estetických vlastností ako aj dopadu na životné prostredie, zrejme by sme medzi ostatnými materiálmi nenašli konkurenciu.

Vymenujte aspoň niektoré vlastnosti dreva, príjemné pre človeka: nízka tepelná prijímavosť, schopnosť do určitej miery regulovať vlhkostný režim a pohlcovať škodlivé látky, príjemná aróma, rýchle zvýšenie vnútorných povrchových teplôt stien pri zakurovaní, schopnosť udržať prijateľnú klímu aj v letnom období... všetky tieto vlastnosti našli trvalé miesto aj v súčasnej architektonickej tvorbe zaoberajúcej sa riešením ľudského obydlia.

Novodobé budovy na báze dreva sú charakteristické nízkou spotrebou energie na vykurovanie a nízkymi hodnotami koeficientu prechodu tepla oplášťujúcich konštrukcií.

Z pohľadu dopadu na životné prostredie je drevo ako stavebný materiál na vrchole environmentálnej stupnice hodnotenia stavebných látok. Pri prepočte spotreby energie pri výstavbe, prevádzke a likvidácii budovy na produkciu CO2 sa drevu nevyrovná žiadny stavebný materiál – počas rastu strom pohltí viac škodlivín, ako ich vyprodukuje vo fáze zabudovania a ďalšej existencie po zabudovaní do stavby.

Čo kazí imidž drevostavby

Základná otázka znie: Prečo je na Slovensku také nízke „nasadenie“ drevených konštrukčných systémov v individuálnej bytovej výstavbe?

Ako prvý problém, ktorý bráni masívnejšej produkcii drevodomov, je všeobecný nedostatok vedomostí a technických skúseností s výnimočnými vlastnosťami dreva. Toto nie je len prípad architektov, projektantov, ale aj konečných spotrebiteľov, ktorí nemajú dostatok informácií o výhodách konštrukčných systémov na báze dreva. Drevostavby stále predstavujú vo vedomí ľudí provizórnu konštrukciu s nízkou trvanlivosťou, slabou izoláciou a náročnou údržbou. A u väčšiny ľudí ešte stále znamenajú synonymum chudoby a nízkeho postavenia v spoločenskom rebríčku, hoci úroveň kvality, životnosti a architektonického detailu súčasných drevených stavebných konštrukcií už nemá nič spoločné s montovanými drevodomami z minulého obdobia.

Druhý problém sú nereálne ceny energie, nezohľadňujúce celospoločenský ekonomický a ekologický dopad pri výrobe tzv. silikátových stavebných materiálov. Veď ako je možné, že iné energeticky oveľa náročnejšie materiálové bázy ponúkajú bezkonkurenčne nižšie ceny stavebných výrobkov?

Výrobcovia drevostavieb majú z tohto dôvodu minimálne šance zreálniť cenu finálneho produktu. Pritom by bolo možné takmer všetky tieto výrobky nahradiť drevostavbami z tuzemskej materiálovej bázy a zároveň emitovať ďalšiu priemyselnú výrobu. Príkladom môže byť Rakúsko, ktoré svojou dotačnou politikou každý zabudovaný rakúsky „zelený“ stavebný materiál dotuje priamymi finančnými injekciami. V Rakúsku plánujú docieliť formou národného programu 80 – 90%né zastúpenie drevostavieb rodinných domov – u nás sú odhadované objekty na úrovni 2 %!?

Ďalší problém je nedôvera investora k drevostavbe z pohľadu investičnej efektivity. Z pohľadu trvania realizačných prác na stavenisku nemôžu „murované“ rodinné domy drevostavbám konkurovať. Postaviť rodinný dom z dreva „na kľúč“ je technologicky možné za 3 mesiace. Efekt skrátenia výstavby zatiaľ naši investori oceňujú veľmi málo.

Finančný prínos zo skoršieho užívania „úveru“ investorom sa dá vyčísliť len veľmi ťažko a je aj tak neakceptovateľný. Súčasné porovnateľné ceny oboch typov stavieb nahrávajú „tradičným“ technológiám.

Ďalší faktor, ktorý bráni zníženiu ceny, a tým zvýšeniu konkurencieschopnosti drevostavieb, je fakt, že produkcia drevodomov na Slovensku je malosériovou produkciou. Následkom toho musí každý výrobca do svojej ceny zákonite zakalkulovať tzv. výrobné režijné náklady (cena technologických zariadení, na ktorých drevodom vyrobí) a výsledná cena sa zákonite zvýši.

Slovenskí výrobcovia si uvedomujú, že svojmu zákazníkovi musia ponúknuť niekoľko alternatív – typov domov, a tak spracovali určité množstvá tzv. typových projektov. Žiaľ, už spomínaná malosériovosť výroby im aj v tomto smere zväzuje ruky. Projektová a výrobná dokumentácia je pri drevostavbách v oblasti realizačných detailov rozsiahlejšia ako v silikátovej základni. Pri už spomínanej malosériovosti výroby nemôže byť projektov toľko, ako je to v rakúskych alebo nemeckých firmách, kde sa počet realizovaných stavieb na báze dreva pohybuje v rozpätí 30 – 50 % z ročne postavených domov.

Konštrukčné systémy drevostavieb

Z hľadiska stavebných konštrukčných systémov rozoznávame nasledujúce typy: prefabrikované panelové, stĺpikové, zrubové, skeletové, hrázdené, bunkové, z kompozitných tvaroviek. Na Slovensku v súčasnosti medzi najviac používané stavebné systémy drevených rodinných domov patria panelové, stĺpikové a zrubové konštrukcie.

Každá z týchto stavieb kladie špecifické nároky na projektovú prípravu, výrobné kapacity, logistické zabezpečenie (subdodávka reziva, skladové hospodárstvo, doprava a pod.) a montážne zabezpečenie kvalitnými remeselníkmi, čo je niekedy problém.

Na druhej strane je potešujúci fakt, že malé slovenské firmy zvládli technológie výroby drevodomov (všetkých konštrukčných typov), a tak produkcia slovenských lesov by nemusela byť realizovaná a exportovaná len ako guľatina, pretože je tu potenciál, ktorý môže byť zárukou, že obľúbenosť drevostavieb (s narastajúcou kvalitou realizácie) bude rásť.

Zdroj: Moderné drevostavby
Vyšlo vo vydavateľstve Antar 2010

Páčil sa vám článok?

áno: 132     nie: 138

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby