preskočiť na hlavný obsah

Rodinný dom - Malokarpatská oblasť, Juraj Polyák

/up/images/featured/images/DOM_VO_VINOHRADOCH.png

POZITÍVNY SIGNÁL DLHO OČAKÁVANEJ ZMENY

Okolie malokarpatskej obce s typickou drobnou mierkou rodinnej zástavby lemujú kopce viníc a príjemný zelený masív malokarpatského hrebeňa. Malokarpatská oblasť je jednou z najlepších vinárskych lokalít na Slovensku s dlhoročnou tradíciou pestovania viniča, kolíska známych vinárskych značiek, ktorých renomé prekračuje hranice Slovenska. A tam, kde je dobré víno, je aj dobrá vôľa, príjemná atmosféra a harmonický život... Možno aj to bol dôvod, ktorý prilákal mladých Bratislavčanov, aby si práve tu postavili nový dom. Pozemok, na ktorom pôvodne stál starý vinohradnícky dom, má výnimočnú polohu - na okraji obce v zelenom lone úrodných viníc, s výnimočnými panoramatickými výhľadmi do údolnej nivy bratislavskej roviny a s výbornou juhovýchodnou orientáciou. Miesto má skutočne magickú atmosféru. Je nabité pozitívnou energiou, dýcha pokojom, harmóniou, ktoré jednoznačne pocítite už pri prvom dotyku s týmto čarovným prostredím.

Nenarušiť túto atmosféru bolo cieľom konceptu rodinnej vily z dielne architekta Juraja Polyáka. Vila s prostredím viníc nadväzuje harmonický dialóg.

Základný kubus bieleho domu v pozdĺžnom smere „vrastá“ do stúpajúceho terénu tak, že jeho strešná rovina (na západnom konci) splýva s prírodným terénom hornej terasy. Na druhej strane (východnom konci) je pozdĺžny hranol jemne vykonzolovaný - hmota hlavného východného priečelia prečnieva nad terénnu hranu a odľahčuje priestorovú situáciu. Koncept je založený na citlivej hre geometrických pravouhlých objemov - vlastne len jedného základného hranola, ktorý je fragmentovaný na viacero nezávislých priestorových celkov.

Základný objem hranola je premyslene perforovaný, pričom rôzne nekonvenčné architektonické prvky vytvárajú priestorovo segmentované časti. Exteriérové priestory plynulo nadväzujú na kompaktne vymedzenú hmotu vnútorných privátnych priestorov domu, pričom presklené plochy nie sú situované náhodne. Naopak. Členenie dispozície domu vynikajúcim spôsobom komunikuje s exteriérom, každý okenný otvor má jasné priestorové súvislosti. Hlavná obytná zóna je prepojená s exteriérom vo všetkých možných smeroch. Keď sedíte v obývačke, za jedálenským stolom alebo v kuchyni, otvárajú sa priehľady do vnútorného átria až na hornú terasu, kde sa pohľad zastaví na solitérnom strome (osadený na jasne čitateľnú vnútornú hlavnú kompozičnú os). V opačnom smere možno cez hlavné priečelie vnímať krajinnú panorámu. Predpolie južnej strany domu tvorí priestranná terénna terasa – tiež miesto, kde si môžete vychutnávať výnimočné výhľady. Z tejto strany je situovaný aj hlavný prístup do domu s otvoreným car-portom pre dve autá, ktorý je zadnou stenou opretý o rastlý terén. Na juh orientované hlavné vnútorné priestory nočnej zóny domu chráni pred prehrievaním nevšedný prvok prekrytého stĺporadia – vydarená interpretácia gánku, ktorú v inej obmene použili v koncepte Vily „G“ aj architekti Kusý s Paňákom. Prekryté stĺporadie, ktorému architekt venoval osobitú pozornosť v detailoch aj v materiáloch, priestorovo vymedzuje vnútorné átrium na dve časti. Hlavná časť átria - terasa s exteriérovým krbom - je polouzavretým priestorom, zásluhou stĺporadia aj s príjemnou mikroklímou a s dobrými dispozičnými väzbami na interiér domu. Átrium plynulo prechádza do druhej časti - zelenej predzáhrady s väzbou na spálne domu.

Práve v tejto časti je možné vnímať zaujímavé priestorové sekvencie - fragmenty vnútorných exteriérových priestorov, ktoré sú jasnou súčasťou základnej priestorovej gramatiky domu, vymedzenej čistým primárnym tvarom hranola. V tomto momente sa podarilo Polyákovi rozvinúť už trochu ošúchané a okukané minimalistické koncepty bielych hranolov do sofistikovanejšej a rozhodne inšpiratívnejšej polohy, v ktorej poctivá práca (hľadanie vhodných priestorových súvislostí medzi exteriérom a interiérom) priniesla očakávaný efekt. Tento prístup rozhodne nie je prvoplánovým konceptom, naopak, môžeme ho považovať za dlho očakávaný signál zmeny dnes už naozaj zaužívaných minimalistických konceptov. Príjemné narušenie bielej sterility prináša aj materiálový koncept vily. Lomová bridlica a žula (mimochodom kompletne vyťažená z miestnych zdrojov na pozemku) je vhodne uplatnená na jednotlivých architektonických prvkoch (stĺpy, obklady fasád, terénne úpravy, car-port) a prechádza aj do interiéru. Rovnako aj príjemné drevené obklady a exteriérové podlahy sú vhodným zjemnením sterility bielych domov. Dispozícia zodpovedá geometrickej čistote hranola. Vychádza z logických priestorových súvislostí. Výhodou je rozmiestnenie celého domu na jednej súvislej ploche (tvar písmena L) s miernym výškových rozdielom, ktorý vykrýva nevšedne riešená cca 20 metrov dlhá, ale dostatočne presvetlená chodba s vnútornou rampou - v súčasnosti obľúbený hrací priestor malých detí. Na juhovýchod (vo vykonzolovanej časti domu) je orientovaná hlavná denná zóna - obývacia izba s jedálenskou časťou, na ktorú priamo nadväzuje vstupná predsieň a s átriom priamo prepojená kuchyňa. Veľkosti jednotlivých miestností ako aj servisno-obslužné zázemie sú primerane veľké, zodpovedajú vilovému štandardu domu. Vila je programovo optimálne nadimenzovaná pre potreby štvorčlennej rodiny. Okrem funkčne štandardnej dennej časti má tri samostatné spálne - spálňu rodičov so zázemím (hygiena, šatník) a dve spálne detí so spoločnou hygienou. V suteréne, ktorý je sprístupnený zo schodiska vo vstupnej hale, sa nachádza technologické zázemie a samostatná izba s hygienou. Suterén nebol pôvodne plánovaný, vznikol pri zložitých terénnych prácach pri zakladaní domu v ťažko dostupnom skalnatom žulovo-bridlicovom podloží. Práve v tejto časti pri zemných prácach odkryli bridlicový sloj, ktorý potom zužitkovali pri výstavbe domu.

Architekt Polyák svojím konceptom presvedčivo dokázal, že vie reagovať aj na zložité kontexty citlivého prírodného prostredia. Pomocou mnohých zaujímavých detailov a prvkov sa mu podarilo výrazne zjemniť primárne geometrický a jednoznačne puristický objemový koncept. K harmonickému a vyváženému vzťahu architektúry s prostredím prispelo nielen vhodné osadenie do terénu, ale aj použitie prírodných povrchových materiálov.

Polyáková vila reflektuje pocit úcty a pokory ku krajine, do ktorej je vložená ako moderný, súčasný a zároveň primerane sebavedomý šperk. Treba však dodať, že v tomto kontexte by mal ostať ojedinelým. Neviem si dosť dobre predstaviť, že by mal byť spúšťacím mechanizmom aktuálnych suburbanizačných procesov, ktoré by v tomto prostredí znamenali prírodnú ale aj kultúrnu devastáciu prostredia.

Andrea Bacová

DOM VO VINOHRADOCH, MALOKARPATSKÁ OBLASŤ
Autor: Juraj Polyák
Spolupráca: Martin Dulík
Projekt: 2005
Realizácia: 2006 - 2007
Celková úžitková plocha: 262 m2
Zastavaná plocha: 221 m2
Obstavaný priestor: 1425 m3
Foto: Pavel Meluš

JURAJ POLYÁK
*1959 Nitra
1983 FA SVŠT Bratislava

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.­

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 145     nie: 93

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby