preskočiť na hlavný obsah

Rodinný dom, Bratislava, Čierny - Skoček

/up/images/featured/images/rodinny_dom_ba_cierny_skocek_0.png

ESENCIA REZIDENTNEJ ARCHITEKTÚRY

Pri požiadavke analyticky sa vhĺbiť; do práce bratislavského architekta Ilju Skočeka, ml., by sme namiesto veľkorysých tvorivých skokov efektnosti narazili na tradičnejšie hodnoty kontinuity, spoľahlivosti a najmä efektívnosti. V prirodzene stavanom (či dozrievanom) rukopise, ktorý by sme mohli rámcovať; experimentálnejším Bielym bytom [In: ARCH 7, 2002, č. 12, s. 17 - 19] alebo suverénnou nadstavbou Na Medzierke [In: ARCH 12, 2007, č. 1, s. 24 - 25], má svoje logické miesto aj nedávno dokončený rodinný dom nezvykle elegantnej esenciality, na ktorom autorsky spolupracoval so svojím dlhoročným kolegom architektom Igorom Čiernym. Jeho genealógia prýšti v trochu naivnom zadaní „páni architekti, potrebovali by sme ten dom obliecť...“, pokračuje v neúprosnom extrahovaní maxima, čo architektúra na danom mieste dokáže vykúzliť, a končí nekonfliktným osvojením výsledku obyvateľmi.

Rodinný dom našiel svoje milieu v upokojenom ústraní; v nevýraznej uličke jednej z „lepších“ rezidentných štvrtí Bratislavy. Napriek tomu, že je v podstate vkliesnený medzi frekventovanú ulicu na jednej strane a arogantne sa týčiace panelové domy na strane druhej, vytvára dom zvláštne, v dnešnej dobe oceňované čaro osamotenia. To preto, že imploduje smerom dnu, k vlastnému ušľachtilému životu „solus ipse“ – vo svojej záhrade. Nedá sa však povedať, že by nekomunikoval s okolím ako dáky mizantrop, naopak: vyotváraným exteriérom prijíma zo svojho obkolesenia to najlepšie, čo sa mu núka.

Ako trojpodlažná stavba je dom komponovaný v stráni, v terénnej vlne zvažujúcej sa od príjazdovej komunikácie na západnej strane smerom ku komornej záhrade. Topologický pokles prináša domu svojské výhody, pričom dôrazne definuje aj jeho dispozičné usporiadanie: vstupné podlažie je to uprostred, z ktorého je možné stúpať smerom hore na poschodie privátnej zóny spální a kúpeľní alebo naopak dole k pobytovej zóne obývačky s kuchyňou. Gravitačná logika je zdôraznená nielen vertikálnou organizáciou domu ale aj spomínaným spôsobom, ako sa dostáva do kontaktu s exteriérom.

Usporiadanie domu je založené na osvedčenom zonálnom i funkčnom škálovaní; zodpovedá bežným nárokom, ktoré na bývanie kladú jeho obyvatelia. Dvom spálňam (či skôr rodičovskej spálni a detskej izbe) na poschodí prislúchajú veľkoryso komponované kúpeľne. Cez chodbu a majestátnu halu, ktorá je bezchybnou invokáciou zabudnutého typologického druhu prijímacích sál, sa súkromná zóna fyzicky prelieva aj na vstupné podlažie. Na ňom sa okrem vchodových priestorov našlo miesto aj na konfúziu hosťovskej izby s pracovňou. Napokon je tu polozapustené   prízemie, ktoré na strane terasou otvorenej do záhrady ovládol jednopriestor obytnej kuchyne, jedálne a obývacej izby; technickému zázemiu ostalo miesto šikovne upratané na druhý koniec podlažia, zapustený v teréne.

O architektonických realizáciách Ilju Skočeka, ml., je známe, že sa vyznačujú dokonalým remeselným detailom. V prípade jeho bytových interiérov je dôslednosť viac ako príkladná: neutrálny výraz, podporený rafinovane nenápadnými a predsa náročnými drobnosťami, elegantný, no nie ukričaný dizajnérsky dômysel a ako vrchná nota aj štipka architektonicky rozmarnej dávky exhibicionizmu. Aj preto interiér tohto rodinného domu znie spoľahlivým rytmom nápaditých prvkov: kryty na vykurovacie telesá, ohromne pohodlné schodisko s levitujúcim zábradlím, dramatická svetelná scénografia či filter predsadených terás, pôsobiacich ako rozhranie interiéru s exteriérom, patria len k niekoľkým akcentom hodným povšimnutia.

Ak by tento text mal doznať strhujúceho rozuzlenia, mali by sme poukázať ešte na jeden zásadný moment, ktorý sme dosiaľ opomínali: táto stavba je totiž rekonštrukciou (alebo príslušníčkou ďalších modifikačných módov ako reštrukturalizácia, revitalizácia či dokonca resuscitácia...). Neúprosný gestický návrh dvojice architektov však vstrebal organizmus pôvodnej stavby natoľko, že nikomu by ani na um nezišlo, považovať ho za niečo renovatívne. Vonkajšia tvár domu nenesie žiadne stopy vrásčitej staroby a ani jeho obsahová náplň nedisponuje záplavou kompromisných riešení príznačných pre obmedzujúce podmienky prestavieb. Ťažko povedať, či rekonštrukcia, ktorá sa javí skôr ako novostavba, patrí k architektonickým výhram alebo prehrám; v tomto prípade je však výsledok rozhodne uspokojivým. Napokon, to najvzácnejšie, čo pôvodná stavba ponúkla, ostalo zachované: dom má napriek svojej modernosti neopísateľnú čarovnú atmosféru zašlých dní ušľachtilosti.

ČIERNY - SKOČEK
Igor Čierny *1972 Žiar nad Hronom _1997 FA STU Bratislava
Ilja Skoček *1973 Bratislava _1995 Ecole d´Architecture Lyon, 1997 FA STU Bratislava

RODINNÝ DOM
NA STRÁNI 12, BRATISLAVA
Autori: Igor Čierny, Ilja Skoček
Spolupráca: Peter Kožuško, Zuzana Dohňanská
Projekt: 2004 - 2005
Realizácia: 2005 - 2007
Plocha pozemku: 450 m2
Zastavaná plocha: 170 m2
Úžitková plocha: 380 m2
Foto: Paťo Safko

Michal Lalinský

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.­

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 123     nie: 132

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby