preskočiť na hlavný obsah

Riziká z radónu

/up/images/featured/images/0-radon.jpg

Výskumy v celosvetovom meradle v uplynulých rokoch ukázali, že viac ako 80 percent radiačnej záťaže obyvateľstva spôsobujú prírodné zdroje žiarenia. Najzávažnejším zdrojom je radón a dcérske produkty jeho rozpadu.

Čo je vlastne radón?

Radón 222Rn je prírodný inertný rádioaktívny plyn, ktorý vzniká premenou uránu obsiahnutého v zemskej kôre. Urán sa samovoľne  rozpadá na rádium, to na radón, ktorý sa ďalej s polčasom rozpadu 3,82 dňa premieňa na atómy pevných prvkov 218 Po, 214 Pb, 214 Bi a 214 Po. Celý reťazec je zakončený nerádioaktívnym olovom 206 Pb.

Vďaka svojim vlastnostiam radón preniká na povrch z relatívne veľkých hĺbok. Jeho šírenie umožňujú najmä tektonické poruchy ako aj pórovitosť hornín. Z podložia domov sa cez rôzne netesnosti dostáva priamo do domu, a tým vystavuje jeho obyvateľov svojim účinkom.

Pre človeka nie je ani tak nebezpečný samotný radón, ako produkty jeho premeny, ktoré sú už tuhé rádioaktívne látky a viažu sa na aerosoly a prachové častice vo vzduchu. Po vdýchnutí sa zachytávajú v hlienovej vrstve, ktorá tvorí súvislú vrstvu v dýchacích cestách, a tak dochádza k priamemu ožarovaniu buniek. Toto ožarovanie sa považuje za jednu z príčin vzniku rakoviny pľúc a vzniku zhubného nádoru. Ide však o dlhodobú záležitosť, pričom riziko je tým vyššie, čím vyššia je koncentrácia radónu v prostredí. Tento poznatok je potrebné rešpektovať hlavne s ohľadom na neustále utesňovanie stavieb kvôli energetickým úsporám, čím sa potláča prirodzené odvetrávanie pobytových priestorov.

Analýza prítomnosti radónu

Zdroje radónu, ktorý by mohol ohroziť naše zdravé bývanie, sú v podstate tri – pôdny vzduch, voda a stavebný materiál. Aby sa riziko rakoviny pľúc znížilo na rozumnú mieru, stanovuje zákon NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia povinnosť vykonať opatrenia proti prenikaniu radónu z geologického podložia do pobytových priestorov pri pozemkoch s vyšším ako nízkym radónovým rizikom. Vykonávacia vyhláška Ministerstva zdravotníctva číslo 528/2007 udáva tzv. „zásahové“ úrovne radónového rizika pre rôznu priepustnosť geologického podložia, keď sa musia pri výstavbe na takto „zaťaženom“ stavebnom pozemku vykonať príslušné stavebné opatrenia.

Aby staviteľ vedel, proti čomu sa brániť a aj aby uľahčil prácu projektantovi, je vhodné vykonať prieskum radónového rizika stavebného pozemku alebo stavebného objektu (ak ide o objekt pred rekonštrukciou).

Merania objemovej aktivity radónu na stavebnom pozemku sa uskutočňujú tak, že sa z hĺbky 0,8 m od úrovne terénu odoberú vzorky pôdneho vzduchu pomocou odberných tyčí a vyhodnotia na špeciálnych prístrojoch. Pre rodinný dom je predpísaný počet vzoriek -15. Pre väčšie stavby sa odoberajú vzorky v sieti 10 x 10 m. Vyhláška zároveň stanovuje aj zásahové úrovne  objemovej aktivity radónu pre interiéry. Pre novostavby sú určené vo výške 200 Bq/m3 vzduchu a pre staršie objekty 400 Bq/m3 vzduchu.

Aká je situácia s radónovým rizikom na Slovensku?

Ministerstvo životného prostredia spracovalo niekoľko výskumných úloh, ktoré hodnotili situáciu. Výsledky preukázali, že 35 % územia SR patrí do nízkeho radónového rizika, 59 % do územia so stredným riziko a 6 % do územia s vysokým radónovým rizikom. Aj na plochách zaradených do nízkeho radónového rizika sa však môže vyskytnúť pozemok so stredným až vysokým rizikom – to je „výsada“ geológie.


Ako a čím sa dá radónu brániť

Protiradónové opatrenia možno rozdeliť na priame a nepriame. Priame spočívajú v identifikácii možného zdroja radónu (merania na pozemku) a v prerušení jeho transportu do „objektu“ stavebnými opatreniami.

Konečným výsledkom prieskumu (odberu vzoriek pôdneho vzduchu) a vyhodnotenia, koľko jednotiek (kBq) sa v pôdnom vzduchu nachádza, je určenie výšky radónového rizika danej stavebnej lokality.

Vo všeobecnosti platí, čím je základová pôda pod domom priepustnejšia, tým nižšia je povolená koncentrácia radónu v pôdnom vzduchu. Parcela je potom charakterizovaná určitým stupňom radónového rizika. Pri nízkom radónovom riziku stavebného pozemku nemusí stavebník vykonať žiadne opatrenia proti prenikaniu radónu. Úplne postačuje chrániť spodnú stavbu proti zemnej vlhkosti vhodnou hydroizoláciou.

Ak je však pozemok zaradený do stredného alebo vysokého radónového rizika, treba už počítať s opatreniami aj voči tomuto plynu. Nie je to nič zložité, len treba zvoliť správnu izoláciu. Protiradónová izolácia slúži zároveň aj ako hydroizolácia, čiže sa dajú ošetriť 2 veci naraz. Obyčajná hydroizolácia však nechráni proti radónu, len proti vlhkosti.

V prípade jeho zvýšenej úrovne (stredné, resp. vysoké riziko) sa odporúčajú špeciálne protiradónové opatrenia (aplikácia špeciálnych fólií alebo náterových hmôt na základovú dosku a prípadne steny pivníc, odvetrávania...), ktoré treba zakomponovať do projekčnej dokumentácie stavby.

V prípade stredného zaťaženia sa musia všetky základové konštrukcie zaizolovať systémom celistvej hydroizolácie, ak je stavba vybavená núteným vetraním, alebo použiť špeciálne protiradónové izolácie. To znamená natavenie fólie (prípadne použitie protiradónovej náterovej hmoty) na základovú dosku so špeciálnym dôrazom na spoje. Je dôležité venovať pozornosť plynotesnému vyhotoveniu prestupov do domu napr. voda, kanalizácia, plyn...

Pri vysokom radónovom riziku sa na vyhotovenie izolačného systému musia použiť výhradne špeciálne protiradónové fólie, ktoré sa v prípade potreby ešte kombinujú s odvetrávaním podložia. V tomto prípade musí byť vypracovaný kvalitný projekt ochrany tzv. spodnej stavby proti účinkom pôdneho radónu.

Ak je už stavba zrealizovaná, vykonávajú sa tzv. nepriame opatrenia. Predchádza im vždy meranie radónu v miestnostiach. Takisto sa určí výška a rozsah radónového rizika a následne sa realizujú nepriame technické riešenia, ktorých konštrukčné riešenia ovplyvňujú známe fyzikálne zákonitosti „transportu“ radónu do objektu. Napríklad utesnenia prestupov rúr inštalácií cez steny základov alebo podláh alebo riešenie dodatočného odvetrávania priestorov s prípadnou rekuperáciou tepla.

Oveľa zložitejšia situácia vznikne, ak sa pri meraniach zistí, že zvýšenú produkciu radónu má na „svedomí“ niektorý zo zabudovaných stavebných materiálov. Toto je veľmi dôležité najmä v prípade rekonštrukcií starších objektov. Existujú prípady, keď v objekte po kompletnej a nie lacnej rekonštrukcii boli namerané veľmi vysoké hodnoty objemovej aktivity radónu. Stavebník na toto riziko pri príprave svojej investície ani nepomyslí  – jednak nevie, že radón je ozaj škodlivý a hlavne preto, lebo ho na túto povinnosť nikto neupozorní. Ak sa však o tomto riziku a povinnosti dozvie, vie si veľmi ľahko pomôcť.

Stavebné úrady by mali mať prehľad o situácii v regiónoch, ktoré im spadajú pod právomoci. Geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave (www.geology.sk) má radónovú situáciu Slovenska spracovanú, ale, žiaľ, „radónové mapy“ sú v mierke 1 : 50 000, čo je pre individuálneho stavebníka len veľmi nepresná informácia, pretože radónové riziko sa môže líšiť aj pri susediacich stavebných pozemkoch. Na Slovensku je však niekoľko autorizovaných pracovísk na meranie objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu aj v ovzduší stavieb, ktoré sú ochotné pomôcť. Treba sa len o situáciu zaujímať.

Spracované z podkladov firmy Radón SK (www.radonbb.sk)

zdroj: Dom a Byt

Páčil sa vám článok?

áno: 133     nie: 107

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby