preskočiť na hlavný obsah

Revitalizácia zámku Schlosshof

/up/images/featured/images/revitalizacia_zamku_schlosshoff_00.png

Pri sledovaní magického prírodného divadla sútoku Moravy a Dunaja pod Devínskym hradom, pozornému divákovi neunikne nejasná silueta rozsiahleho komplexu vidieckeho sídla vynárajúceho sa zo zvlnených polí za riekou Moravou. Silueta, ktorá až donedávna bola tichá, neznáma, bez života. Ani odstránenie železnej opony a nasledujúce húfne objavovanie architektonických pamiatok a zaujímavostí u našich západných susedov nepriniesol indíciu o tom, že, čo by „kameňom dohodil" z Devínskej Novej Vsi, sa na pol ceste medzi Hainburgom a Marcheggom, nachádza vzácny klenot barokovej architektúry - zrevitalizovaný Schlosshof (zámok Hof).

Odpradávna strategicky fenomenálna poloha okolo sútoku oboch riek neunikla pozornosti legendárnemu rakúskemu vojvodcovi poľnému maršalovi, princovi Eugenovi Savojskému, ktorý si toto miesto zvolil pre výstavbu veľkolepej zámockej rezidencie. Pri stavbe svojho zámku nezaprel ani svoju profesiu vojenského stratéga, ani zmysel pre krásu, umenie a pohodlie. Lucas von Hildebrandt, dvorný architekt, ktorý stavbu realizoval začiatkom 18. stor., ju osadil v polohe, ktorá umožňovala strategický prehľad o dianí v priestore Moravskej brány i vizuálny kontakt s opevnenými bodmi nad Dunajom, v Devíne a Hainburgu. Zároveň umožňovala rozvinúť veľkolepú kompozíciu reprezentačného paláca s čestným nádvorím a nádhernými záhradami. Areál dopĺňal sedliacky dvor Meierhof, ktorý zabezpečoval „prevádzkovú" sebestačnosť sídla.

Zámok v časoch Habsburgovcov

Po smrti Eugena Savojského sa zámok stal obľúbeným súkromným sídlom Márie Terézie i celej panovníckej rodiny. Využíval sa pre vybrané najveľkolepejšie slávnosti dvora. Po jej smrti nasledujúce generácie Habsburgovcov nemali o zámok záujem a ponechávali ho napospas času a prírode. Koncom 19. storočia, cisár František Jozef poskytol jeho priestory, a celý súvisiaci areál armáde, ako školiace zariadenie s cvi-čiskom pri rieke Morava. Aj keď prišlo kprerušeniu architektonického vývoja zámku, vážnejšie škody v ňom našťastie nevznikli. Mobiliár a umelecké diela (precízne inventarizované) boli prevezené do cisárskych skladov vo Viedni a neskôr ich používali na zariadenie iných reprezentačných objektov monarchie, po r. 1919 aj Rakúskej republiky. Postupom času zámok upadal do zabudnutia a po 2. svetovej vojne, v dôsledku existencie železnej opony, ostal úplne opustený a bez využitia.

Zámok po páde železnej opony

Po páde Berlínskeho múra spoločenské zmeny v Európe, a postupujúci proces zjednocovania štátov strednej Európy do EÚ, priniesli nové perspektívy aj pre zámok Schlosshof. Už nebol „na konci sveta", naopak, ocitol sa v zóne perspektívneho hospodárskeho rastu medzi mestami Viedeň, Bratislava a Budapešť. S posilňovaním interkultúr-nych vzťahov a spoločenských kontaktov obyvateľov tohto regiónu sa zrodila vízia oživenia. Ostávalo už „len" nájsť zámku primeranú spoločenskú funkciu a spustiť oživovací proces.

Za nosný motív revitalizačných aktivít sa vytipovala edukačná funkcia zameraná pre sprostredkovanie poznania o barokovom slohu. Túto voľbu podmienil fakt, že palác, i celý priľahlý areál, sa zachoval prakticky v intaktnej podobe od čias svojho vzniku. Epocha baroka (obdobie, v ktorom zámok vznikol a plnohodnotne žil) má návštevník možnosť spoznať prostredníctvom aktívnych osobných zážitkov. Tento sloh je tu možné „vnímať a sprostredkovať" vo všetkých prejavoch vtedajšieho životného štýlu - od bývania, cez rôzne druhy umenia (hudba, výtvarné a dekoratívne umenie, vrátane umenia tvorby záhrad), odievanie, ale aj prostredníctvom stravovacích a kulinárskych tradícií, produkčných a pestovateľských schopností, sprítomnením remeselných i zdravotníckych skúseností. Ako priestorový rámec pre tieto aktivity boli určené všetky budovy areálu, vrátane Meierhofu, no predovšetkým priestor bývalých záhrad.

V roku 2002 bola s veľkorysou finančnou podporou Rakúskej republiky založená účelová spoločnosť s úlohou zabezpečiť revitalizáciu tohto drahocenného kultúrneho dedičstva. Tá začala súbežne pracovať na kompletizácii historickej dokumentácie, projektoch technickej sanácie konštrukcií a vybavenia priestorov aj na programe tvorby a budovania aktivít, ktoré by do zámku priviedli pravidelný aktívny životný ruch. Obnovovací zásah má charakter komplexnej renovácie, realizovaný je metódou prísnej aexaktnej reštaurácie s minimálnymi renovačnými zásahmi vyplývajúcimi zo súčasných predpisov a technických noriem (výťah pre imobilných, hygienická vybavenosť, požiarna bezpečnosť a pod.

V niektorých polohách, kde sa autentická situácia medzičasom zmenila, no bolo možné ju identifikovať archeologickým výskumom, a potvrdzujú ju aj historické dokumenty, sa prikročilo aj k slohovej rekonštrukcii. Platí to predovšetkým o záhradách - v intaktnej pozícii sa zachoval reliéf terénnej konfigurácie, no čiastočne zanikla ich biologická zložka. Záhrady vyjadrujú klasickú barokovú kompozíciu - vstupuje sa do nich cez jemnú až snivú „Salu terennu", roztvárajú sa do tvarovo dynamického koberca farebne bohatej drobnej kvetinovej výsadby v parterovej časti, sústavy schodísk s bránami a fontánami, klesajú do rafinovane komponovaného bosketu a lesoparku, aby končili priehľadom ďaleko na obzor.

Hospodársky Meierhof (majer) leží, vzhľadom k areálu paláca a záhrad, izolovane, no v operatívnej blízkosti zámku. Sústreďovali sa v ňom všetky služobné iprodukčné aktivity nevyhnutné pre pohodlný komfortný život obyvateľov zámku (napr. ustajnenie koní, chov domácich zvierat pre kuchyňu i potešenie, bylinkové záhradky, produkčný ovocný sad a vinohrad, ale aj príprava sadby pre okrasné záhrady paláca, skleník pre exotické teplomilné rastliny, remeselné dielne každodennej potreby, liehovar a ďalšie).

Aj keď bol Meierhof služobným zázemím zámku, jeho kompozícia (pôdorys v tvare písmena E - snáď symbol princa Eugena?) bola rozvrhnutá do funkčne oddelených zón tak, aby sa minimalizovali nepríjemné prejavy prevádzky. I on prešiel renováciou, pričom sa do neho umiestnili popri poznávacej funkcii aj funkcie konzumnej turistickej vybavenosti, najmä stravovanie a nákup suvenírov a pre deti plochy na hranie. Aj v tejto časti areálu sú však objekty a priestory výraznej umeleckej a dokumentačnej hodnoty. Je to predovšetkým objekt Oranžérie, ktorý bol postavený ako prvý svojho druhu v strednej Európe a jeho pôvodná stavebná štruktúra sa v rámci renovačných prác vylúpla z prekrytia neskoršími prestavbami. Dnes, spolu s priľahlou záhradou, patrí k vizuálnym i historicko-dokumentárnym klenotom zámockého areálu.

Paralelne s postupom stavebných prác sa profiloval „manažment plán" prezentačno-poznávacích podujatí zážitkového charakteru pre širokú verejnosť. Kprezentácii získaného poznania i riešeniu problémov, sa v spolupráci s odbornými pracoviskami pamiatkového dohľadu, univerzitami a inými odbornými inštitúciami organizovali odborné avedecké podujatia aj medzinárodného rozmeru, rozbiehali sa marketingové prezentácie, informovala sa verejnosť nielen v Rakúsku, ale aj v dotykovom priestore susedných krajín. Od r. 2005 je areál otvorený aj pre návštevníkov. Najprv to boli len exteriérové priestory nádvorí a záhrad, postupne sa sprístupňujú ďalšie vnútorné priestory v ďalších objektoch, ktoré sa po dokončení sanačných a renovačných procesov stávajú predmetom poznávacieho záujmu - exponátom, i scénou zvolených zážitkových aktivít.

Revitalizácia zámku Schlosshof predstavuje snáď v súčasnom období najambicióznejší pamiatkový projekt Rakúskej republiky a vyzerá, že úspešný. Realizácia tohto zámeru je silným kultúrnym počinom, a to ako z hľadiska architektúry, tak aj doplnenia mozaiky kultúrno-spoločenských stánkov vysokej úrovne pre širokú verejnosť. Zámok aj s areálom má pre verejnosť už stabilný časový harmonogram rôznych tematických podujatí rozložených počas celého roka a ich návštevnosť neustále stúpa. Z hľadiska manažmentu a využiteľnosti opustených kultúrnych objektov je príťažlivým inšpiračným príkladom, ktorý podporený premysleným marketingom, zlepšuje aj ekonomicko-sociálny status obyvateľstva priľahlého okolia (Slovenska nevynímajúc).

Doc. Ing. arch. Eva Kráľová, PhD.
FA STU v Bratislave
Foto: archív autorky, informačný prospekt zámku a B. Golejová

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 167     nie: 162

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby