preskočiť na hlavný obsah

Reštaurátor radí

/up/images/featured/images/restaurator_0.png

Je potešujúce sledovať, ako vďaka „baumiťáckym“a „teranováckym“ či iným farbám farebne ožívajú naše domy, ulice, dediny, mestečká, ale aj rôzne usadlosti či „šľachtické sídla“.

O to smutnejšie je však sledovanie úbytku tradičných stavieb s prekrásnym regionálnym tvaroslovím našej ľudovej architektúry...

Neodsudzujte ma za tento možno trošku patetický, žiaľ pravdivý úvod. Vďaka silnejúcej kúpnej sile nášho obyvateľstva miznú vo všetkých obytných aglomeráciách Slovenska dedovizne s každým vydaným stavebným povolením na „rekonštrukciu“ starých rodinných domov či usadlostí, v ktorých bývali naši starí alebo prastarí rodičia.

Nik z nových majiteľov ich nechce zrekonštruovať, keď ich pôvodná architektúra a dispozície už „nespĺňajú“ požiadavky na moderné bývanie. Rekonštrukciu síce navrhnú, lebo ľahšie získajú stavebné povolenie, ale počas stavby vzniknú „neopraviteľné“ statické poruchy a už sa stavia novostavba. Na druhej strane, keď navštívite pekne, hlavne však odborne zrekonštruovanú historickú dedovizeň, necháte sa unášať dojmami a emóciami z vyžarujúceho tepla domu s patričnou dávkou rodinnej histórie, ktoré takáto stavba ponúka.

Čím to je, že sa takto správame?

V prvom rade je to obava z vysokých nákladov na opravy, vyplývajúca z neznalosti, ako sa dajú takéto stavby opravovať.

Druhým, ešte nebezpečnejším a najviac škodiacim je fakt, že stavebné firmy, žiaľ, už ani remeselníci, neovládajú tieto staršie technológie, a tak ich rada znie – „radšej to zbúrajme a postavme nanovo“.

Tretím, tiež veľmi škodlivým faktorom je častokrát chýbajúca citová a lokálpatriotizmom umocňovaná väzba na dedovizeň, ktorej sme vlastníkom, pretože sme pred x-rokmi odišli z našej „dediny“ za vzdelaním.... a zrazu sme jej vlastníci, lebo sme ju zdedili. Toto nie je výčitka, ale u 90 % prípadov, s ktorými som sa stretol vo svojej rešaurátorskej praxi, holý, veľmi tvrdý fakt, brániaci väčšiemu množstvu rekonštrukcií pred novostavbami.

Ako na rekonštrukcie

Postup porúch či devastačných poškodení sa na objektoch prejavuje dlhodobo. Užívanie stavby s dlhodobo zanedbávanou údržbou alebo nevhodnou technológiou vykonávanou rekonštrukciou môžu mať až fatálne následky.

Najprv sú to farebné zmeny omietok, mierne opadávanie náterov, sem tam plesne v rohoch, potom prídu vlasočnicové praskliny... keď včas nezasiahneme – neopravíme, nemôžme sa čudovať, že po 20 – 30 rokoch nám doslova a do písmena padá strecha na hlavu. Rekonštrukcia takto poškodeného objektu je ozaj finančné náročná. Je to spôsobené tým, že dlhoročné pôsobenie vlhkosti, ktorej sme nebránili pôsobiť na stavebnú konštrukciu, spôsobilo zmeny základného chemizmu stavebnej konštrukcie. Musíme si byť vedomí toho, že každá stavebná látka je vo svojej podstate chemická zlúčenina. Ak ju dlhodobo „namáčame“ vo vode, čosi sa z nej vylúči a mení svoje vlastnosti – obvykle tú najdôležitejšiu, statickú, a tak nám nakoniec naša vlastná stavba „padne na hlavu“.

Stavba sama signalizuje potrebu opráv

Stavba nám dá veľmi skoro znať, že voda – živel, ktorý jej najviac škodí, ju poškodzuje. Prejavuje sa to zmenou farby povrchu konštrukcie. Tento prvý signál nesmieme zanedbať. Mal by okamžite nasledovať zákrok, len tak sa dočkáme, že stavba vydrží bez veľkej rekonštrukcie 20 – 30 rokov.

Pýtate sa, prečo uvádzam čas 20 – 30 rokov ako čas, keď netreba vykonávať rekonštrukcie väčšieho rozsahu?

Všetko ľudské bytie podlieha módnym vplyvom. Nie je to ináč ani v bývaní, avšak po dobu 20-tich rokov tempo zmeny pri bývaní určite nie je také veľké ako napr. pri šatách. Obdobie 20 – 30 rokov je však čas, keď sa určite zmenia požiadavky na komfort bývania, preto sa „morálne zostarnutie“ stavieb pohybuje v už spomínanej 20 – 30 ročnej rovine. V tejto časovej rovine dizajn dokončievacích materiálov prešiel určite 2 – 3 módnymi vlnami.

Zabudované rozvody tiež zhrdzaveli alebo sa zhoršila ich efektivita. Prevádzkové náklady (drobné opravy) stúpajú, a tak treba stavbu opraviť – obnoviť – zrekonštruovať. Platí však, že keď nám voda 20 – 30 rokov pôsobí na neudržiavanú stavbu, tak jej vplyv je veľmi škodlivý až devastačný.

Postup rekonštrukcií

Prvé rekonštrukčné zásahy by teda mali analyzovať príčiny devastácie. V terminológii reštaurátorstva tomu hovoríme prieskum. Preskúmame stavbu, že hľadáme, odkiaľ do nej nateká voda (zo strechy, zo zeminy?). Koľko murív a ako vysoko je navlhnutých, ako sú poškodené omietky, kde ich treba osekať úplne, kde stačí oprava povrchu...

Tento prieskum sa robí sondážou – odoberaním vzoriek v nejakom logickom usporiadaní, aby sme sa dokonale oboznámili so stavom budovy každej steny, stropu... a potom navrhli technológie jej opravy.

Existujú dva prístupy k opravám – rekonštrukcii. Prvý je obnovenie pôvodného stavu so 100 % pôvodnou funkčnosťou objektu. Druhý je čiastočná obnova skombinovaná s prestavbou či dostavbou, ktorá vylepší chrakter funkčného užívania objektu. Návrh technologických postupov v rekonštrukcii prináša ešte ťažšie riešenia.

Ako už bolo spomínané, dnes sa už veľmi ťažko hľadajú remeselníci, ktorí ovládajú staré postupy. Chýbajú však aj staré materiály, a tak sa reštaurátor, ktorý navrhuje technológiu, musí oboznámiť s chemizmom súčasných materiálov a posúdiť, či sa nový materiál dobre naviaže na staršie, zachované alebo je potrebné iné riešenie.

V tejto súvislosti mi dovoľte jednu poznámku k cementu a betónu. Sú to dobré stavebné materiály, avšak absolútne nevhodné na rekonštrukciu podláh v starých dreveniciach, kamenných domoch alebo domoch so zmiešaného muriva (kameň, tehla), v ktorých boli podlahy z tzv. palubiek v škvarovom či pieskovom lôžku. Ak takúto podlahu vymeníme za betónovú, zemná vlhkosť, ktorá sa odvetrávala cez štrbiny podlahy do priestoru izieb a komínami starých pecí von, sa cez betón neodvetrá. Bude sa tlačiť do stien a katastrofa vo forme vlhkých obvodových stien je po 2 – 3 rokoch neodvratná. Ak takéto murivo ešte omietneme cementovou omietkou (dakedy aj gletovanou), „lebo tá na vlhkom murive dobre drží“, tak sme vyrobili veľmi veľký vlhkostný problém po celej výške steny.

Vlhkosť nesmie byť v stenách, podlahách, ale ani v základoch, lebo tu ničí hydroizolácie a potom vstupuje do stien.

Najväčším škodcom základov je ich prisýpanie zeminou s následným zabetónovaním chodníkov okolo nich. Zemná vlhkosť z okolia základov nemá rýchlu cestu odvetrania – tlačí sa na základy (soklové murivá základov), tieto vlhnú a problém s vlhkosťou poznáte.

Riešenie poznáme – odkryť základové murivá minimálne na výšku 30 – 50 cm, aby sa vlhkosť, ktorá je vo vnútri, postupom času vyvetrala. Niekedy to trvá päť aj viac rokov. Tento proces sa nedá urýchliť. Ak je sokel omietnutý už spomínanou cementovou omietkou, odporúčam odstrániť ju a nezatepliť polystyrénom. Bolo by to to isté, ako by sme ju tam ponechali. Vlhkosť cez polystyrén totiž veľmi ťažko difunduje – uniká.

Na začiatok snáď stačí. Pre názornosť, čo všetko musí riešiť reštaurátor pri opravách starých aj vzácnych pamiatok, vám predstavím moje dve realizácie. Snáď vás presvedčím, že to, čo som v tomto prvom príspevku uviedol, je pravda.

ak. sochár Albin Okša
reštaurátor

---

Príkladom, na ktorom chcem ukázať správnu metodiku prístupu k obnove, je kaštieľ v Radošinej, na ktorej som sa aktívne podieľal – nielen pri hĺbkovom prieskume, ale aj návrhu typu obnovovaných omietok s následnou realizáciou.

Kaštieľ v Radošinej je síce historicky cenný objekt, princípy správnej obnovy by však mali platiť pre každý starší opravovaný objekt – vznik kaštieľa je datovaný do začiatku 17. storočia (okolo roku 1636). Za stáročia existencie sa jeho vzhľad čiastočne menil. Bol meniacimi sa architektonickými slohmi upravovaný vtedy platnými technológiami. V minulom storočí sa však na vzhľade kaštieľa najviac „podpísala“ zanedbaná údržba.

Keď sa v roku 1997 rozhodlo (doriešili sa vlastnícke vzťahy), že sa kaštieľ opraví (nadväzovalo sa na štúdie z roku 1980), ako prvé bolo potrebné urobiť prieskum, ako hlboko sú poškodené fasády, murivá, atď.

Až 36 sondáží sa uskutočnilo na zhodnotenie stavu, potom nasledoval návrh metodiky opráv.

Základom opravy bolo doriešenie odvodnenia dažďovej vody zo striech. Je síce pravda, že v 17. storočí nepoznali medené žľaby, avšak voda, ktorá zo striech stekala na fasády (veľmi malé „vysadenie“ konštrukcie krovu, ktoré vzniklo postupnými slohovými prestavbami) citeľne poškodzovala staré omiekty. Tento jej deštrukčný vplyv by sa opakoval aj pri obnovených omietkach.

Prijal sa kompromis, že síce dažďové žľaby a zvody nie sú autentický prvok, ale pre cieľ – kvalitnú obnovu, sú nevyhnutnosť.

Sondy ďalej napovedali, že: Pre zvetralosť a zlý stavebno-technický stav omietok odporúčame konzervovať a reštaurovať len zachované pôvodné torzá s maľovanou výzdobou (slnečné hodiny, maľované juhozápadné a juhovýchodné nárožie, najstaršiu výzdobu pôvodného severozápadného a juhovýchodného nárožia). Ostatné plochy odporúčame nanovo preomietať a rekonštruovať do podoby, akú mal kaštieľ po 2. stavebnej etape v 2. polovici 17. storočia s ponechaním mladších úprav z obdobia baroka, ktoré nahradili staršie odstránené a nedochované prvky (podstrešná rímsa, okenné šambrány). Rovnako bude ponechaná klasicistická úprava portálu s balkónom na južnej i severnej strane, pričom starší renesančný portál odporúčame sochársky reštaurovať a farebne zvýrazniť –v tmavšej šedej polychrómii vyčleniť od klasicistických doplnkov svetlošedej polychrómie.

Samotné omietky, ich vnútorná skladba, bola pri rekonštrukcii napodobivo prispôsobená farbe a aj vnútornej štruktúre (granulácia, zrnitosť) podľa odobratých vzoriek pôvodnej vrstvy omietky. Pri realizačných prácach sa omietky miešali v tomto zložení riečny piesok, vápenec, štruktúry 04 a starou technológiou hasené vápno. V soklových častiach boli použité sanačné systémy, ktoré vychádzali z vnútornej vlhkosti murív. Výsledná farebná úprava omietok vychádzala zo sondážou doložených historických farebných aplikácií.

Osobne mám z tejto práce veľkú radosť, veď objekt bol doslova schrátraný a pri dnešnom pohľade by nik neveril, že stavba sa dá ešte zachrániť. Dobrý skutok sa podaril. Vďaka zaň všetkým zúčastneným.
---

zdroj: Dom a Byt

Páčil sa vám článok?

áno: 189     nie: 139

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby