preskočiť na hlavný obsah

Projekt „TZB“ a prevádzkové náklady

/up/images/featured/images/5-tzb.jpg

Z tepelno-technického hľadiska dobre navrhnuté novostavby rodinných domov, ktoré dosahujú nízke tepelné straty (pod 50 kWh/m2/rok), vytvárajú základný predpoklad efektívnej prevádzky s maximálnou tepelnou pohodou. Tepelno-technická kvalita obalu stavby je základom a navrhuje ju architekt, projektant – stavbár.

Ďalej nastupujú projektanti remesiel: kúrenár, ktorý navrhuje vykurovací systém, vzduchotechnik – klimatizáciu, elektrikár – regulačnú techniku... Pre tieto odbory sa používa skratka špecialisti TZB (technického zabezpečenia stavieb). Na projekte spolupracujú ako tím pod koordináciou projektanta stavbára – inak by projekt nebol realizovateľný alebo v procese výstavby by bolo potrebné riešiť veľmi veľa zmätkov.

Koordinačná úloha projektanta – stavbára je veľmi dôležitá, lebo on vie o predstavách budúceho majiteľa najviac. Svojím riešením tepelnej techniky budov vytvára základ výšky budúcich prevádzkových nákladov. Ak splní normové predpoklady, dom bude síce vyhovovať požiadavkám stavebného zákona, majiteľ však bude platiť mesačne minimálne 100 eur za plyn a nebude to dom veľkých rozmerov. Toto by teda nemalo byť cieľom práce projektanta – stavbára. Súčasné trendy smerujú k nízkoenergetickým až k aktívnym domom v zmysle príslušnej smernice EÚ orientovanej na rok  2020, ktorá platné predpisy prekonáva.

V čom spočíva koordinačná úloha projektanta – stavbára?

Faktom je, že kúrenár dokáže nadimenzovať výkon vykurovacej sústavy aj na dom, ktorý bude mať steny z papiera. Koľko plynu sa spáli, to kúrenára nezaujíma. Jeho povinnosťou je zabezpečiť, aby aj v dňoch, keď vonkajšia teplota je -18 °C, mali obytné priestory teplotu +20 °C. Technologických zariadení (kotlov, radiátorov, podlahoviek...) má k dispozícii množstvo. Musí ich len správne skombinovať, aby ich vykurovací výkon bol odovzdaný tam, kam je v danom čase treba.

A tu nastupuje nenahraditeľná koordinačná úloha projektanta – stavbára. Kúrenár špecialista musí od neho dostať informáciu o strate tepla v každej miestnosti domu, celkovej strate domu... a napríklad aj takú „maličkosť“, že majiteľ nechce (chce) podlahové kúrenie, lebo toto zásadne ovplyvňuje výber typu kotla. Takýchto informácií, napríklad o predstave komfortu obsluhy, príprave TÚV... je veľa a projektant – stavbár ich sprostredkováva jednotlivým špecialistom.

Projekty TZB sú súčasťou celkovej projektovej dokumentácie a zákazník považuje za samozrejmosť, že sú v poriadku. Malo by to tak byť. Investor sa však veľmi čuduje, keď prídu remeselníci – kúrenári, vodári...a začne sa kolotoč: toto je zle, musí to byť takto a nie takto, nie tento typ, ale tento, atď...

Majiteľ sa čuduje a myslí si, že chybu urobil projektant. Nemusí to však byť pravda. Remeselníci nemôžu ovládať montáže a fungovanie všetkých výrobcov. Sú tiež špecializovaní, a tak ak vymenia typ kotla, ktorý od konkrétneho výrobcu navrhol projektant, za taký, ktorého značku poznajú a predávajú, takýto kotol nemusí spĺňať predpísané požiadavky. Jeho regulácia napr. nedokáže spĺňať projektantom predpokladaný typ prevádzkovania a ekonomické parametre (spotreba plynu) sú fuč.

Aké je z toho ponaučenie?

Investor by si mal dať pri preberaní projektu vysvetliť, čo mu tam projektanti TZB nakreslili, navrhli, a prečo. Následne vie remeselníkom vysvetliť, aká je jeho predstava o fungovaní nimi nainštalovaných zariadeniach a čo od nich očakáva.

Aby sme priblížili čo sa môže stať, ukážeme si to na modelovej situácii.

Dom s malou tepelnou stratou (staviame nízkoenergetický dom) musí vykúriť prakticky každý kotol, ktorý sa vyskytne na našom trhu. Ak očakávame ekonomické a komfortné vykurovanie, stáva sa práve malá tepelná strata domu tým najväčším problémom. Dôvod je prostý. Tepelná strata domu, uvedená v projekte vykurovania, je vypočítaná ako hraničný parameter platný len pri najnižších vonkajších teplotách. V našom klimatickom pásme je to vtedy, keď tieto hodnoty poklesnú pod -12 až -18 °C. Na túto stratu nadimenzujeme výkon kotla, napr. 12 kW, tento navýšime o 25 % pre prípravu TÚV, výkon kotla je 15 – 16 kW. Mali by sme mať 100-percentnú istotu pokrytia potreby, avšak o ekonomike v tomto prípade nemôže byť ani slovo.

Štatistiky hovoria, že situácie s -18 °C teplotami sú maximálne dva až tri týždne v roku. To je menej ako 10 % zo zvyčajných 34 týždňov bežnej vykurovacej sezóny. Zvyčajné vonkajšie teploty v zimnom období oscilujú okolo 0 °C. Vtedy na vykurovanie postačí výkon menší ako 25 % straty daného objektu. Takže kotol by mal mať výkon 4 – 6 kW. Tu vzniká otázka: Ako budeme pokrývať kritické dni s teplotou -18 °C? A ako budeme pokrývať prípravu TÚV?

Odpoveď znie: musíme vybrať kotol, ktorý dokáže svoj výkon znížiť na 6 kW a aj zvýšiť na 16 kW, pričom spaľovanie paliva je vždy efektívne, využívajúce až na 100 % tepelnú výhrevnosť paliva.

Tu už vstupujeme do oblasti technológií, ktoré sú pre investorov laikov „španielska dedina“. A keby sme riešili vykurovanie objektu tepelným čerpadlom, asi by sme vás riadne „zamotali“. Práve preto potrebujú investori kvalitný projekt TZB a patričné vysvetlenie, ako prevádzkovať akýkoľvek typ vykurovacej sústavy.

Čitateľovi sme dlžní ešte odpoveď, ako bude spomínaný kotol s modulovanou prevádzkou pripravovať TÚV. Jeho vnútorný regulátor musí mať funkciu prednostnej prípravy TÚV. Ak teda v dome chýba teplá voda, signalizuje to tepelný spínač na zásobníku vody – kotol sám odpojí vykurovanie a urýchlene, za 15 – 20 minút ohreje TÚV. V dome ani nezaregistrujeme, že ste 20 minút nekúrili. Máte predsa úsporný dom a jeho tepelná zotrvačnosť vám nedovolí stav prípravy TÚV zaregistrovať.

Na čo čakáme?!

Návrh a realizácia úsporného a efektívneho systému vykurovania sú náročnejšie na odbornosť všetkých zúčastnených. Platí to aj o investorovi. Preto odporúčame, aby si v čase plánovania stavby určite vyčlenil konkrétny čas na získanie prehľadu, čo všetko je v oblasti TZB k dispozícii. Dobre mu poslúžia výstavy, napríklad vo februári bude v Nitre špecializovaná výstava TZB, a ako hovoria naše skúsenosti z minulých ročníkov, budú tam určite všetky „špičky“ z odboru vykurovania. Určite tam bude dostatok inšpirácií pre efektívne návrhy aj realizácie pokrokových vykurovacích systémov.

Na záver ešte jedna poznámka. Určite ste zaregistrovali naše informácie o smernici EÚ, orientovanej na výstavbu s perspektívou do roku 2020. Všetky novostavby budú musieť vyrobiť toľko energie, koľko spotrebujú na svoju prevádzku. Ak dnes pripravujete stavbu rodinného domu, tak v čase platnosti nových nariadení bude mať váš dom maximálne 8 rokov, bude ešte len „školopovinný“ a už bude morálne zastaraný! Smutné konštatovanie, však?

Nemuselo by to tak byť z jednoduchého dôvodu. Už dnes sú dostupné technológie TZB, ktoré bezproblémovo riešia sebestačnosť rodinného domu. Napríklad tepelné čerpadlá, ktoré svojím koncepčným riešením už riešia požiadavku EÚ na sebestačnosť budov. Čo to znamená?

Výkon tepelného čerpadla sa hodnotí tzv. COP číslom – toto hovorí, koľko energie získame z 1 kWh spotrebovanej – príkonovej energie. Napríklad číslo 3 hovorí, že z 1 kWh získame 3 kWh tepelnej energie. Ak teda dom má tepelné straty 7 kWh, podľa smernice EÚ sme tepelným čerpadlom vyprodukovali 2/3 energie, t.j. 4,5 kWh. Ďalším technologickým zariadením zabudovaným v dome, napríklad fotovoltikou, musíme nahradiť len 2,5 kWh.

Prečo najnovšie technológie neprojektovať už dnes? Musí nám to nariadiť EÚ?

Projektanti, remeselníci aj investori – na čo čakáme?

Ing. Pavel Kleskeň
Snímky: archív redakcie

zdroj: Dom a Byt

Páčil sa vám článok?

áno: 289     nie: 259

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby