preskočiť na hlavný obsah

Princípy ochrany proti povodniam

/up/images/featured/images/0-povodne.jpg

Protipovodňová ochrana je v súčasnosti často diskutovanou témou. V krajinách EÚ sa v zmysle požiadaviek Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík [6] v nedávnej minulosti doplnili národné legislatívy príslušnými zákonmi (pre SR pozri [12]), vypracovávajú sa akčné plány ochrany proti povodniam [2] a prebieha systematické mapovanie a hodnotenie rizík pre celé krajiny. U nás sa okrem týchto aktivít, ktoré riadi MŽP SR, tiež zaviedol Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR, schválený Vládou SR 27. 10. 2010 [9].

Povodeň je výslednicou pôsobenia množstva procesov a faktorov, ktoré zohľadňuje aj ich definícia zakotvená v legislatíve SR, pričom sa vychádza najmä z príčin, ktoré vedú k ich vzniku [12]. Uvádza sa, že povodeň je dočasné zaplavenie územia, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou, ktorá vzniká, keď:
•    sa prechodne výrazne zvýši hladina vodného toku a hrozí vyliatie vody
z koryta alebo sa voda z koryta vodného toku vylieva,
•    je dočasne zamedzený prirodzený odtok vody zo zrážok alebo topenia snehu do recipientu a dochádza
k zaplaveniu územia vnútornými vodami,
•    hrozí vyliatie vody alebo sa voda z koryta vodného toku vylieva
v dôsledku vytvorenia prekážok v koryte vodného toku (napr. chod ľadov), na mostoch, priepustoch alebo na zaplavovanom území,
•    sa zaplavuje územie následkom intenzívnych zrážok alebo hromadenia sa vody z topiaceho sa snehu,
•    sa zaplavuje územie v dôsledku vystúpenia hladiny podzemnej vody nad povrch terénu, alebo
•    hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku vylieva v dôsledku poruchy alebo havárie na vodnej stavbe.

Príčiny povodní

Meteorologickými príčinami vzniku povodní u nás sú zrážky (krátkodobé intenzívne dažde, dažde s nižšou intenzitou, ale dlhým trvaním, topiaca sa snehová pokrývka a aj dažde dopadajúce na topiacu sa snehovú pokrývku). Tieto vyvolávajú odtok z územia, na ktorý ale vplývajú aj faktory prostredia. Prostredie má silne heterogénne vlastnosti ako na svojom povrchu (spôsob využívania územia, skladba, druhy, vek a stav porastov a pod.), tak pod povrchom (vlastnosti koreňovej zóny, v čase a priestore premenlivé vlastnosti pôd, preferované cesty prúdenia, a pod.) a aj v dočasnej a stálej odtokovej a riečnej sieti (sezónne zmeny podmienok prúdenia na povrchu, pod ním a v tokoch, nestabilné korytá riek a pod.). Pre vznik nebezpečného odtoku sú často rozhodujúce procesy prebiehajúce pod povrchom, čo sa zvyčajne pri hodnotení rizika vzniku povodní (napr. aj v [9]) zanedbáva. Podrobnejší popis zložitostí týchto javov sa nachádza v [3, 4, 7, 8]. K významným príčinám povodní môžeme ešte zaradiť aj hydraulické príčiny záplav (napr. nedostatočná kapacita priepustov, zatrubnených korýt, mostných otvorov, zanedbaná údržba korýt a pod.) [8].

Ochranné opatrenia

Manažment rizík povodní musí preto logicky obsahovať komplex opatrení, ktoré smerujú k znižovaniu pravdepodobnosti a/alebo dopadu záplav. Toto odporúča aj celý rad medzinárodných strategických dokumentov a akčných plánov, ktoré boli zostavené v reakcii na povodne v ostatných rokoch na celom svete (napr. [1, 2, 5, 6, 10, 11]). Mnohé zahraničné materiály obsahujú podobné odporúčania, požiadavky pre rozvoj územia, ochranu i tvorbu krajiny a pre život s povodňami. Európska komisia napr. odporúča [5] - „začlenenie týchto prvkov do procesu vývoja programov manažmentu rizík povodní:
•    Prevencia: predchádzať škodám spôsobeným záplavami tak, že sa
v súčasnosti aj v budúcnosti zabráni výstavbe domov a priemyselných zariadení v oblastiach ohrozených záplavami; prispôsobením riziku záplav v budúcnosti a podporou vhodného využívania krajiny a vhodných metód v poľnohospodárstve a lesníctve.
•    Ochrana: vykonávať štrukturálne aj neštrukturálne hodnotenia na zníženie pravdepodobnosti výskytu záplav a/alebo zmiernenie dopadu záplav na určitú lokalitu.
•    Pripravenosť: informovať verejnosť
o rizikách záplav a potrebných opatreniach v prípade záplavy.
•    Záchranná reakcia: vytvoriť plány záchrannej reakcie v prípade záplavy.
•    Obnova a nadobudnuté skúsenosti: čím skôr sa vrátiť do normálnych podmienok a znížiť sociálne a ekonomické dopady na verejnosť postihnutú záplavami".

Opatrenia uvedené v bodoch „Prevencia" a „Ochrana" sa pritom v praxi riešia aj tzv. neštrukturálnymi protipovodňovými opatreniami v rámci krajiny (biotechnické, agrotechnické, lesnícko- melioračné a organizačné opatrenia v krajine, zmena využívania územia, otváranie zahradených inundačných prietokov a pod.), alebo tzv. štrukturálnymi (technickými) opatreniami, akými sú rôzne retenčné priestory (nádrže, suché nádrže a poldre) a líniové riešenia (hrádze, odľahčovacie kanály a pod.) [7, 8]. Musíme si však uvedomiť, že manažment povodňových rizík je komplexná a sústavná činnosť, ktorá má byť vždy oveľa rozsiahlejšia akou sú vedené opatrenia a tiež aktivity, na ktoré kladie dôraz náš vládny Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí Slovenskej republiky schválený Vládou SR 27. 10. 2010 [9].

Prírodné riziko povodní a verejné povedomie

Aj napr. v [1, 10, 11] sa vyslovene upozorňuje, že akumulačná schopnosť vegetácie, pôd, podložia a mokradí má síce dôležitý vplyv na redukciu malých a stredných povodní, ale každé z týchto médií vie zadržať len určité množstvo vody po istý čas, ktoré ale záleží aj od množstva predchádzajúcich zrážok. Preto v niektorých prípadoch, napr. pri veľmi intenzívnych a dlhotrvajúcich dažďoch, má vplyv prirodzenej akumulácie menší význam pre zníženie odtoku (ale je napr. stále veľmi užitočný pri redukcii erózie a transportu sedimentov). Teda aj po implementácii neštruk- turálnych opatrení stále pretrváva prírodné riziko povodní, ktoré sa dá ďalej znižovať (ale nie vylúčiť) ďalšími (medzi nimi aj technickými) opatreniami.

Napr. Európsky protipovodňový akčný program uvádza medzi svojimi kľúčovými dokumentmi Najlepšie odporúčané postupy [1] (na ktoré sa odvoláva aj [9]), ktorý obsahuje podrobne rozpracované tieto body: integrovaný prístup v povodiach; verejné povedomie, účasť verejnosti a poisťovníctva; retencia vody a neštrukturálne opatrenia; využívanie územia, zonácia a hodnotenie rizík; štrukturálne opatrenia a ich dopady; systémy varovania a predpovedí; záchranné práce a ochrana pred znečistením prostredia. (Konkrétne postupy z nich, ktoré by odborníkom a užívateľom z oblasti krajinného a územného plánovania mohli slúžiť ako vodítko, sme uviedli v [7].) Realizácia takéhoto komplexne koordinovaného programu u nás mešká. Plány manažmentu povodňového rizika, ktoré bude musieť aj SR v zmysle požiadaviek [6, 12] zostaviť, predstavujú šancu na jeho realizáciu. Bude si to však vyžadovať oveľa vyššie úsilie a finančné prostriedky, než sme na ochranu proti povodniam dosial vynakladali.

Treba ale neustále zdôrazňovať, že ani komplexný manažment rizík nemôže poskytovať úplnú ochranu proti povodniam, ktoré prekračujú jeho účinnosť, resp. návrhové parametre (tzv.reziduálne riziko zlyhania). Verejnosti sa táto skutočnosť nevysvetľuje dostatočne, čím sa po realizácii (parciálnych) protipovodňových opatrní môže v potenciálnych záplavových územiach vytvoriť falošný pocit bezpečnosti, čo má za následok aj riziko ich neadekvátneho rozvoja a následné sklamania a tragédie po výskyte extrémnych povodní.

Tento príspevok vznikol aj vďaka grantu 1/0894/10poskytnutého agentúrou VEGA.

prof. Ing. Ján Szolgay, PhD.
SvF STU v Bratislave Foto: archív Vodohospodárskej výstavby š. p., úsek TBD
Literatúra:
[1]COM, (2003): Best practices on flood prevention, protection and mitigation. Commission ofthe European
Communities, Brussels. 29 s. http://ec.europa.eu/environment/wat er/flood_risk/key_docs.htm
[2]    ICPDR    (2004): Flood Action Programme. Action Programme for Sustainable Flood Protection in the Danube River
Basin. ICPRD, Vienna, 26 s.
[3]    Hlavčová,    K., Holko, L., Szolgay, J. (2001): Tvorba a generovanie odtoku na svahoch a z malých povodí.
Životné prostredie, 35, 3, s. 126 - 132
[4]    Holko,    L. (2010): Voda v krajine
a povodne. Urbanita, 22, 4, s. 20 - 24
[5]    KES,    (2004): Manažment rizík povodní. Prevencia, ochrana a zmiernenie škôd po povodniach. Oznámenie Komisie
Rade, Európskemu Parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Brusel, 2004
[6]    Smernica,    (2007): Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových
rizík http:// ec.europa.eu/environment/water/ flood_risk/key_docs.htm#Direc- tive
[7]    Szolgay,    J. (2010): Princípy ochrany pred povodňami v medzinárodných dokumentoch. URBANITA, 22, 4,
s. 12 - 15
[8]    Szolgay,    J., Holko, L., Hlavčová K., Novák, V., Kohnová, S. (2010): K možnosti hodnotenia a znižovania
povodňového rizika v urbanizovaných územiach zvyšovaním retencie v krajine. Životné prostredie, X, s. 5
[9]    Program,    (2010): Program revitalizá- cie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR schválený Vládou SR
27. 10. 2010
[10]    UN ECE, (2000): Sustainable flood prevention. Draft Guidelines on Sustainable Flood Prevention. Economic
Commission for Europe, UN Economic and Social Council, The Hague, 22 s.
[11]    WMO, (2010): Integrated Flood Management Concept Paper. WMO/GWP Associated program on flood
management.WMO-No. 1047, Geneva, 29 s.
[12]    Zákon, (2010): Zákon o ochrane pred povodňami, Zbierka zákonov č. 7/2010 

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 177     nie: 178

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby