preskočiť na hlavný obsah

Priemyselný komplex Rolex v Ženeve

Rolex

Mnohí si mesto Ženeva, preplnené zaujímavou historickou i súčasnou architektúrou, sveľkým počtom sídiel medzinárodných organizácií, ale aj s prekrásnou prírodnou scenériou v blízkosti Álp, spoja s produkciou hodín. Hodinárstvo a zlatníctvo má v meste tradíciu od 18. storočia. K najznámejším a najväčším producentom hodín patrí Rolex, ktorý ich ročne produkuje okolo trištvrte milióna.

O výrobe

Neobyčajný luxus za závojom čiernych skiel, to je imidž koncernu Rolex, ktorý združuje niekoľko podnikov zameraných na rôzne komponenty hodiniek. VŽeneve sú tri areály, kde v jednom vyrábajú náramky, v ďalšom puzdra a ciferníky, na treťom mieste sa hodinky kompletizujú a testujú. Firma bola založená v Londýne (1905) Hansom Wilsdorfom a v roku 1919 ním bola prenesená do centra Ženevy. V roku 1960 začali stavať dve 8-podlažné budovy centrály v ženevskej priemyselnej časti Acacias, ktoré sa v rokoch 1978 - 1995 postupne dopĺňali o ďalšie výrobné i administratívne objekty. Realizácia zámeru majiteľov firmy o vlastnej výrobe komponentov to vyžadovala. V Acacais je dnes svetová centrála Rolex, ktorej rekonštrukcia sa ukončila v r. 2006. Objekty administratívy boli nadstavané a postavené 4 výrobné objekty, pod strechou ktorých prebieha spájanie komponentov privezených z jednotlivých výrobní, kontrola a testovanie presnosti i odolnosti hodiniek, balenie a expedícia do celého sveta. Výroba prebieha vextrémne čistom prostredí a činnosť prevádzajú väčšinou ženy.

Produkcia v druhom areáli CheneBourg je orientovaná na jemnú výrobu ciferníkov, prípadne so vsádzaním vzácnych kameňov. Objekty tu vystavali vrokoch 1998 - 2000 a čierna farba ich zasklenej fasády sa stáva identitou firmy. Najväčší, tretí areál koncernu je v priemyselnej zóne Ženevy - Plan-les-Ouates (výstavba prebiehala v 2001 -2005) s gigantickou plochou 5 futbalových ihrísk - 26 tis. m2. Tri 11-podlažné objekty, z toho je 5 podlaží podzemných, sú paralelne zoradené a spojené komunikáciou. Podlahová plocha je 157 tis. m2 avo výrobe je umiestnených 1 700 strojov, pracuje tu 1 500 zamestnancov. Výroba začína v impozantných skladoch v podzemných podlažiach (kde sme mali česť nakuknúť) plných vysokých regálov (uchovávajúcich 30 tis. kusov komponentov). Do tejto zóny sa dostanete len cez sietnicový skenovací systém kontroly zamestnancov. Zaujímavosťou je tiež dvojička „30 tisícového" skladu, ktorá je navrhnutá ako poistka, aby sa nečakalo s výrobou, napríklad v prípade neočakávaných havárií. Samozrejme, že pohyb je automatizovaný a konveyor behá po 4 km dlhej koľajničke. Z obrovských priestorov (aké sú paradox pri výrobe tak malých hodiniek) výroba pokračuje v zlievárni a neskôr v leštičke kovov.

Majitelia trvali na vlastnej produkcii zlata a zliatin, aby mali zaručenú kvalitu. Že sa im to oplatí, Rolex kvantitatívne dokazuje - je najväčší používateľ zlata v krajine (literatúra 1, 3). Vyššie spomínané výrobné kroky boli prevažne automatizované. Človek nastupuje ďalej, najmä v laboratóriách a pri kontrolách, diagnóze chýb, pri vývojových problémoch. Kontrola kontroluje kontrolu - tak prebieha výroba a niet sa čo čudovať, veď kvalita rolexiek je zaručená.

K architektúre

Rolex, predstavuje obraz do istej miery tradičný, ale aj moderný zároveň. Ak má byť architektúra funkčná, jej tvorba musí rešpektovať činnosti, pre ktoré je navrhovaná. Potom aj výraz môže byť čistý. Aj takto by sme mohli charakterizovať povahu modernej architektúry. Architektúry, kde forma je výsledkom priestorového výrazu komponentov zorganizovaných logicky, v závislosti od potrieb funkčnosti, racionálnosti vo výrobnom procese a od konštrukčnej racionality. Je to krédo, adoptované architektmi pri návrhu priemyselného komplexu Rolex v Ženeve. Dá sa diskutovať o tom, že kreativita je možná len v malej miere, veď architektúra je „len" formou organizácie výroby aracionálneho konštrukčného riešenia. To nás vedie (a aj autorov) k objaveniu asketického architektonického štýlu (literatúra 2).

Charakter komplexu Rolex nereprezentuje len tradičnosť v priemyselnej architektúre. Napriek honosnosti a sterilnosti zároveň prispieva k napĺňaniu polyfunkčnosti územia.

O architektúre

Areál Rolex vytvára neutrálny priestor s rigoróznymi dimenziami vyplývajúcimi z konštrukcie skeletu, vyhovujúci multifunkčnosti a zároveň dosahujúci silné geometrické formy. Tomuto výrazu zodpovedá tiež „obal" objektov, navrhnutý tak, aby rešpektoval potreby presvetlenia priestorov, ale aj efektívnosti konštrukcie. Mohlo by sa zdať, že výsledok je súčtom nalinkovaných ekonomických a funkčných požiadaviek. To je ale iba jedna strana mince, výsledok je aj výrazom túžby po diskrétnosti a zdržanlivosti, ktorá sa intenzívne prejavuje atransformuje „hlas formy do zvuku značky" (literatúra 2).

Švajčiarsky hodinársky priemysel (možno lepšie je povedať kumšt, umenie, ktoré viac vystihuje precíznu prácu vtomto odvetví) je celosvetovo známy a značka Rolex patrí k najexkluzívnejším. Spoločnosť, jej duch, stavovské sebavedomie (esprit de corp) - hrdosť nedopustí nekvalitu, pričom kvalita je automaticky používaná hodnota - nie cieľ. Z toho vyplýva odmietanie veľkej reklamy prostredníctvom okázalej architektúry, ktorá by svojim spôsobom narušila ich chránené prostredie, aktorá pre tak silného výrobcu ani nie je potrebná. Neodmysliteľnou súčasťou nevýrobnej stratégie podniku je úroveň pracovného a relaxačného priestoru. Rolex to je všadeprítomný duch koncernu s kvalitou prostredia na všetkých stupňoch. Vedenie spoločnosti si dôsledne stráži spolupôsobenie medzi ekonómiou, technológiou, efektivitou a dobrými vzťahmi zamestnancov. Kvalitné korporátne prostredie zahŕňa okrem plôch relaxu reštauráciu, multimediálny priestor, exteriérové prestávkové plochy a strešné záhrady.

Areál je koncipovaný veľkoryso, čo do objemov výrobných, skladových a administratívnych, avšak vzdialenosti medzi jednotlivými objektmi sú minimalizované, ale s maximálnym doriešením exteriérových plôch. Kompozícia objektov je kompaktná, logicky výškovo zvýraznená je hmota administratívnej časti vedenia. Estetické zjednotenie a globalizácia (v rámci firmy) sú zdôraznené závojom hladkých fasád s tónovanými tmavými sklami, podľa potreby transparentnými a translucentnými vo výrobnej časti a transparentnými zeleno tónovanými (farba vyplýva z firemného emblému) v administratívnej časti.

Architektonická forma sa nesie ako echo z pôvodných objektov v CheneBurg z roku 1956 (fasáda z hliníkových profilov s vertikálnymi nosnými prvkami, šedo tónované zasklenie, skelet, multifunkčné priestory). Prínosom systému bola rýchla, efektívna výstavba vďaka použitiu presných konštrukčných prvkov a modulovej koordinácie.

Záver

V priemyselných zónach (Planles-Ouates, Chene Bourg a Acacais) navrhli architekti Ateliéru architektúry R. Brodbeck & J. Roulet veľké komplexy sarchitektúrou z exteriérového pohľadu presne nalinkovanou ako švajčiarske hodinky a flexibilnú v interiéri. Pri komplexe Rolex dosiahli mestský i priemyselný výraz v jednote s vyspelou sofistikovanou technológiou, čo spoločne vytvára emblém moderného jemného priemyslu dotvoreného príjemnými vonkajšími úpravami, pod ktoré sa podpísali Oxalis architectes paysagistes associés Sarl.

Doc. Ing. arch. Ján Ilkovič, PhD., Ing. arch. Ľubica Ilkovičová, PhD. FA STU Bratislava
Foto: archív autorov

Literatúra:
[1]Buchanan, N.: Inside Rolex. In: Watch Time, 2006, s. 104 - 114
[2]Nemec, M.: Brodbeck&Roulet. Mulgrave Vic., Images Pb. Group, 2008, s. 255, ISBN 97818647024461864702443
[3]Rolex Industrie. In: www.architecture-construction.ch

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 199     nie: 184

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby