preskočiť na hlavný obsah

Priemyselné dedičstvo a rozvoj miest

Rothová továreň

Priemyselná revolúcia zmenila významnou mierou európske mestá do podoby akú poznáme dnes. Na rozdiel od Severnej Ameriky, v Európe bol jej priebeh špecifickejší, nakoľko prebiehala v existujúcej historickej štruktúre sídelných útvarov a ich infraštruktúry. V priebehu 20. storočia sa výroba sťahuje do iných končín sveta a spoločnosť sa orientuje na III. sektor. Nie všetky priemyselné mestá 19. storočia sa dokázali prispôsobia predovšetkým tie, ktoré sa orientovali veľmi špecificky sa javia ako problematické, transformácia z industriálnej na postindustriálnu spoločnosť je dnes celoeurópskou problematikou.

„Proces transformácie prináša so sebou rozsiahlu konverziu fyzických štruktúr, ktorých vznik bol spojený sexpanziou priemyselnej výroby v okrajových resp. mimosídelných polohách vtedajších miest a ktoré sa dnes nachádzajú v jadrových oblastiach miest a mestských aglomerácií. Na rozdiel od nedávnej minulosti sa do popredia dostávajú nielen ekologické, ale aj socioekonomické a socio-kultúrne aspekty procesov obnovy degradovaných urbánnych štruktúr a osobitne transformácie bývalých priemyselných oblastí."1} Plnohodnotné zaradenie industriálneho dedičstva do kultúrneho dedičstva je stále problematické. Spoločnosť si len pomaly uvedomuje, že tieto objekty a areály sú nositeľmi hodnôt ako historických, tak aj technických a architektonických a sú svedectvom významnej éry, ktorá už patrí minulosti.

História - priemyselná revolúcia

Významnejšie obdobie rozvoja miest prišlo koncom 18. storočia príchodom priemyselnej revolúcie. Zmeny, ktoré nastali, natrvalo poznamenali obraz vtedajších miest. Priemyselná revolúcia začala v Anglicku a spustila masívne spriemyselňovanie, ktoré začalo v oblasti textilného priemyslu a postupne sa rozšírilo do ďalších odvetví. Vtomto období nastal obrovský nárast výroby, spolu so spracovaním surovín, či už išlo o výrobne suroviny alebo pohonné látky.

Významnú úlohu zohrala doprava, vďaka čomu došlo k rozvoju železníc ale aj vodnej dopravy. Rozvíjali sa komunikačné technológie a celková infraštruktúra. Efektívnosť výroby závisela od strategického plánovania.

Dôležitým elementom v tomto procese bol nielen druh priemyslu, potrebné množstvo ľudskej pracovnej sily, ale aj vhodná poloha, či už v nadväznosti na spracovávané suroviny, alebo na miesta odbytu. Zatiaľ čo v Západnej Európe nastalo spriemyselňovanie začiatkom 19. storočia, na území Slovenska to bolo až po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867, kedy nastalo priaznivejšie ekonomické obdobie. Nové podniky vznikali predovšetkým za účasti rakúskych a nemeckých investorov a koncentrovali sa vokolí Bratislavy, využívajúc dobré spojenie s Budapešťou a Viedňou, pričom materské podniky sídlili zväčša vo Viedni.

Nové mestské štruktúry

Sprievodné javy rozvoja priemyslu výrazne ovplyvnili celkovú spoločensko-ekonomickú sféru dotyčných krajín. Nová situácia sa premietla do štruktúry miest. Nastala masívna migrácia obyvateľstva podmienená potrebou pracovnej sily do nových priemyselných centier, čím značne narástol počet obyvateľstva v mestách.

Prílev populácie do miest priniesol nové formy bývania. Profilovala sa nová spoločenská trieda robotníkov a nastal výrazný nárast tzv. strednej triedy. Spočiatku boli robotníci vytlačení do nezdravých tmavých obydlí v rámci mesta, časom začali vznikať za mestom vrámci výrobných areálov robotnícke kolónie, za ktoré zodpovedali majitelia baní a tovární, v ktorých záujme bolo, aby pracovníci bývali čo najbližšie kpracovisku. Robotníci tu bývali s celými rodinami, ich súčasťou bola vybavenosť, takže priemyselné areály fungovali ako samostatné mestské zóny. Robotnícke kolónie dali základ typu sociálneho bývania, ktoré poznáme dnes.

Deindustrializácia

V 20. storočí nastáva postupný úpadok priemyslu v pôvodných výrobných zariadeniach a prevádzkach. Prosperujúce priemyselné mestá zo začiatku storočia upadajú jeho koncom, ostávajú opustené výrobné areály, bane, doky. Krajina, ktorá si ako prvá význam priemyselného dedičstva uvedomila, bolo Anglicko.

Koncom 60. rokov 20. storočia vzniká prvé open-air priemyselné múzeum Ironbridge a Beamish. Pre šírenie hodnôt industriálneho dedičstva bol rovnako dôležitý proces ich mapovania. Udalosti ako zničenie Propylea v londýnskej stanici Euston Station a Coal Exchange 2) vlondýnskom City v rokoch 1961 - 1962 zalarmovali verejnosť a podnietili organizácie ako English Heritage3) k aktivite. Napriek tomu zostáva dodnes ich ochrana a hlavne spôsob ich ďalšieho využitia náročný. Problémom je zložitý spôsob adaptácie.

Nie je žiaduce, aby sa z každého priemyselného areálu stalo múzeum, aj keď táto funkcia predpokladá zväčša šancu v čo najväčšej možnej miere zachovať objekty aj s pôvodným technickým zariadením, ktoré zvyšuje hodnotu pamiatky.

Regenerácia

Úspešná regenerácia industriálneho dedičstva musí mať na zreteli trvalo udržateľný rozvoj a nemôže ignorovať ekonomické hľadisko a vhodné spoločenské využitie. Pozitívny príklad pre Európu, týkajúci sa regenerácie areálov, prišiel z Ameriky, konkrétne z Bostonu, kde bol miestny úrad na obnovu založený už v roku 1957 a počas 70. rokov zregeneroval klasický priemyselný komplex Quincy Market s prepojením na prístav a ďalšie obnovené stavby. V Európe sa pomocou spoločnosti The London Docklands Development Corporation založenej v 1981 počas 18 rokov existencie podarilo zregenerovať veľkú oblasť dokov vo východnom Londýne. Ďalším aktuálnym príkladom je projekt HafenCity v Hamburgu alebo park High Line v New Yorku na vyvýšenej železnici z 30. rokov 20. storočia v najväčšej priemyselnej zóne Manhattanu a mnohé ďalšie projekty.

Európska únia zahrnula vyššie uvedenú problematiku do Teritoriálnej agendy a je jednou z priorít súčasného priestorového plánovania. Európska komisia podporila projekt LUDA4), ktorý je zameraný na metodiku obnovy rozsiahlych degradovaných území. Slovensko participovalo účasťou SPECTRA Centrum excelencie Európskej únie STU v Bratislave a mestskou časťou Bratislavy - Rača. Koncept regenerácie je založený na ôsmich cieľoch, ktoré sa týkajú sociálnych potrieb budúcich užívateľov revitalizovaných areálov aj kvalitatívnych aspektov miesta, ktoré vznikne po revitalizácii. Je dôležité, aby sa zachovanie industriálneho dedičstva stalo súčasťou verejného záujmu, a aby jeho hodnoty boli chápané ako potenciál, ktorý môže byť finančne zhodnotený v procese regenerácie, nakoľko presadzovanie kultúrnych hodnôt bez zohľadnenia pragmatických aspektov je v súčasnej situácií takmer nemožné.

Príspevok vznikol ako výsledok grantu VEGA 1/0741//08 Historizmus - permanentný fenomén.

Prof. Ing. arch. Peter Vodrážka, PhD. FA STU v Bratislave Ing. arch. Nina Bartošová FA STU v Bratislave

Literatúra:
[1] Cossons, Neil: „Průmysl včerejška,
odkaz zítřku?" In: Průmyslové dědictví, Ed. Benjamin Fragner. Praha: České vysoké učení technické vPraze, 2008. s. 14 - 30 [2] Finka, Maroš - Ľubomír Jamečný: „Industriálne dedičstvo a rozvoj miest - Skúsenosti z LUDA - Projektu 5. RP EU." In: Stopy priemyselného dedičstva na Slovensku. Ed. Eva Kráľova. Bratislava: FA STU, 2010. s. 36 -
43
[3] Stratton, Michael: Industrial Buildings. Conservation and Regeneration. Londýn: E & FN Spon, 2000
[4] Vodrážka, Peter: Dejiny stavby miest, vysokoškolská učebnica, Vydavateľstvo MERITUM, 2001

1)    Finka, M. - Jamečný, Ľ. Industriálne dedičstvo a rozvoj miest - Skúsenosti z LUDA
- Projektu 5. RP EU. Stopy priemyselného dedičstva na Slovensku. Ed. Eva Kráľová.
Bratislava: FA STU, 2010. s. 37
2)    uhoľný trh
3)    English Herigage [Anglické dedičstvo] - organizácia vznikla v roku 1984 ako
zákonný vládny poradca na historické prostredie a povzbudenie ľudí k pochope-
niu, oceneniu, starostlivosti a k užívaniu ich historického prostredia.
4)    Large Urban Distressed Areas Regeneration

zdroj: VYDAVATEĽSTVO EUROSTAV, spol. s r.o.

Obsah textu nie je možné bez súhlasu autora / autorov ďalej šíriť a publikovať

Páčil sa vám článok?

áno: 237     nie: 182

Odporúč

pošli na vybrali.sme.sk

 

Odporúč známemu


logo © 2007 4-INDUSTRY, s.r.o. Všetky práva vyhradené. Ochrana údajov –  Podmienky poskytnutia služby